ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
a marzlo vobec tuna pod tymi taterkami nasimi? Bo ja si pamatam iba leto...
Dajte tam nejaky silikon nech to uz tecie inde...
Dostatočnú prevádzkovú odolnosť vo mne vypestovalo bývalé SRD Prešov........ Trúfam si povedať, že mňa už máločo prekvapí....
Pohoda, podpichovať môžte, som taký istý a ešte k tomu splachovací...
Co sa ma robit so samotnou TEZkou? Len nastupisko, alebo aj nieco s mostom?
Nóóó, ako som písal, neostane kameň na kameni. Bude to ale závisieť od výsledku diagnostiky, ktorá už nejaký ten mesiac (čosi vyše roka) prebieha. Pravdepodobný (najkatastrofickejší ale aj najlepší a najdrahší) scenár je ten, že z celej obludy ostane naozaj iba mostovka, celý skelet, opláštenie, podhľady, elektrika, kúrenie, voda, odpad, zastrešenie vrátane oceľovej konštrukcie úplne navrchu pôjde do preč...
A postaví sa čosi úplne iné, menšie, ľahšie, čo bude korešpondovať s architektúrou zastrešenia nových schodíšť na nástupištia (zrejme znova čosi neudržiavateľné) a bočné steny by sa mali vytiahnuť až na samotné nástupište TEŽ, aby tam nefúkalo...
V každom prípade sú toto iba moje dohady načrtnuté v debatách s projektantami, je to hudba budúcnosti - hala sa bude projektovať až na budúci rok. Teraz sa zaoberáme iba budovou. Ale aj to bude zaujímavé...
stravil som tam len par hodin, ale myslim ze viera v eskalarory je na mieste. :)
Ale ine by ma zaujimalo. Vypravna budova a prestupova hala sa musia urobit, ved niektore detaily aj naznacuju ze sa tak stane - napr. v prestupovej hale je odstranene kurenie.
Co sa ma robit so samotnou TEZkou? Len nastupisko, alebo aj nieco s mostom?
Si sa pýtal...
Jo, idem vymýšľať nejaké záhlavie.... kam ho poslať ?
...a nebolo Ti doposiaľ odpovedané.
Nuž odpoviem Ti ja.
Pošli to osobnou poštou na nick Zbyněk!
do 5 minút Ti príde nejaká takáto odpoveď:
"Maťko ty seš otrava. Zlobíš! Akorát jsem přijel z fotoakce s kmotrem, nezbaštil jsem ještě svou svačinku a Ty chceš po mně tohle!"
Ale nič si z toho nerob, rovnako ani zo zodpovednej práce bez kompetencií, právomoci, peňazí. Taká aspoň nekazí charakter.
Ale jasné, bože chráň, to nikto neberie. My všetci vieme aké je to ťažké a neraz si pri pohľade na stanicu sám nechty obhrýzam... "len aby to Maťko bravúrne zvládol"
A on to zatiaľ furt zvládol.
Ono vlastne takým Maťkom byť, to ani nie je zamestnania ale životne poslanie. A robiť Maťka na popradskej stanici? Na to by sa malo dediť doživotné právo.