ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
Skúsim ukojiť dansz - ovu zvedavosť citáciou z poslednej sťažnosti v popradskej Knihe sťažností:
Ako cestujúci vyjadrujem sťažnosť na povrchovú úpravu schodov v podchode na stanici - prechod popod nástupišta schody sa šmýkajú - sú nebezpečné. Zaujímalo by ma, ktorý inteligent bol pri výbere dodávateľa povrchovej úpravy schodov.
Ešte zabudli otestovať lavičky na perónoch....
ake normy sa pouzivaju na piktogramy?
diky
zato piktogramy máme v cajku - najnovšie prírastky : Pozor, šmykľavá dlažba! a Fornetti...
už som napísal v inej diskusii, hneď si čistím zvukovody a zajtra sa pozorne započúvam do ľubozvučných hlásení našich výťahov.... žeby si Marijánka privyrábala ? To sa mi nezdá...
A eskalátory ? Sakra, zase kamínky... najväčším problémom sú v zimnom období kamienky v zimnom dezéne obuvi.. Hlavne na dvoch starších eskalátoroch - ten ktorý popisuješ. Špecifický povrch schodnice ľahko kamienky uvoľní z podrážky. Ak sa kamienok dostane medzi schodnicu a koncový hrebeň v blbom uhle a hrebene ho nerozdrvia, poistka schody vypne. Veľa ľudí - veľa kamienkov - veľká pravdepodobnosť poruchy. O poistke na preťaženie neviem nič, neviem o tom, že by tam čosi také bolo (mám poučenie z obsluhy). Takže buď kamienok alebo sa niekto zahral a stlačil STOP tlačítko. Dva staršie funkčné eskalátory v budove sú tzv. interného vyhotovenia - kôli nedostatku miesta nemohli byť použité "silnejšie" modely pre "externé" použitie, ktoré s kamienkami nemajú až taký problém (ako napríklad v metre). A u nás navyše pred nimi chýbajú čistiace rohože. Márne po nich voláme od ich spustenia do prevádzky - asi tak 7 rokov....
Potom boli off dosť dlho, až z ničoho nič šiel hore zamestnanec železníc, videl že schody nejdú, vytiahol akýsi kľúčik, a zrazu zasa fungovali...