131
V prehľade tém mi chýbala téma o rušnoch, ktoré tvoria základ našej nákladnej dopravy na tratiach elektrifikovaných 3 kV ss. Som ich obdivovateľ a zaujímam sa o ne. Potešilo by ma, keby ste tu písali o nepravidelných nasadeniach dvojičiek, o ich výskyte na nezvyčajných miestach (hlavne SŽDC), nepublikované rarity z ich histórie, ale hlavne vaše názory na ne.
"EDB na jamníku je síce regulačne aj koncepčne nepodarená ,ale zato mocná ako kôň"- ci to nebude tym, ze ju "vymyslali" s jasnym predurcenim na strbsku rampu (hore aj dole vrskom) a tak sa viac sutredili na brzdnu silu (aj vykon) ako na zabrzdenie EDB-cku (skoro) po 0.
PS: a odkial bere stavu na budenie dvojca ked ma cepy dole?????????
PS: a odkial bere stavu na budenie dvojca ked ma cepy dole?????????
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664326/
Na peršingu to principiálne funguje rovnako. V pásme vyšších rýchlosti s klesajúcou rýchlosťou batyr pribudzuje budenie, brzdový odpor je maximálny. Prúd je konštantný pri plnom napätí na odpore, výkon teda konštantný. Brzdná sila s klesajúcou rýchlosťou a rastúcim budiacim prúdom rastie.
V druhej fáze po maximálnom nabudení začínajú čoprovať pulzy (oni teda čoprovali s minimálnym pomerným otvorením aj dovtedy, ale z dôvodov iných). Rastie pomerné otvorenie, fiktívny odpor brzdového odporníka klesá. Budenie plné, indukované napätie klesá, veľkosť odporu úmerne klesá s ním, prúd teda ostáva konštantný. Výkon s klesajúcim napätím klesá, sila pri plnom prúde kotiev a max. budení ostáva maximálna. 33,3...100...300 Hz.. pulzy mrnčia, ideme 40-30-25 km/h.. pomerné otvorenie dosahuje 0,45.. regulácia sa zastavuje, brzdná sila klesá, bzučanie úmerne s ňou tíchne.. po chvíli kotevný menič ukončuje činnosť, EDB stráca účinok, nabieha pneumatická brzda.
Pod tých 9 km/h až do zastavenia je EDB principiálne funkčná, len keďže prúd tlačí už do nevyskratovaného odporu, brzdná sila je veľmi malá. Napriek tomu u sólo rušňa aj pri rýchlosti chôdze poznateľná.
Nuž a čo brzdí? Statory pripojíš na napätie, tie vytvoria nejaké to magmnetické pole. Rotorové vodiče sa v ňom pohybujú, nuž sa v nich indukuje napätie. Zatiaľ sa nedeje nič. Pokiaľ na toto napätie zavesíš uzavretý obvod (s brzdovým odporníkom), začne pretekať prúd. Tento prúd v kotve okolo vodičov vytvára svoje vlastné pole a dva polia (prvé bolo to statorové) už na seba silovo pôsobia. A pôsobia tak, že bránia príčine, ktorá ich vyvolala.. teda proti zmyslu pohybu vodiča, v ktorom sa indukuje napätie.
Čím bude v ktove väčší prúd a zároveň väčšie statorové budenie, tým to lepšie brzdí. Musí byť jedno aj druhé, aby sa malo čo o čo vzájomne oprieť. Vzájomná interakcia.
To je ako čln.. veslo a voda. Ak budeš odušu veslovať veľkým kvalitným veslom, ale nebudeš zaberať do vody, stojíš. Ak bude voda, ale zas nebude po ruke žiadne veslo, môžeš rukou šermovať koľko chceš, zas sa nikde nepohneš. Vždy treba na silu a pohyb jedno a zároveň druhé.
V druhej fáze po maximálnom nabudení začínajú čoprovať pulzy (oni teda čoprovali s minimálnym pomerným otvorením aj dovtedy, ale z dôvodov iných). Rastie pomerné otvorenie, fiktívny odpor brzdového odporníka klesá. Budenie plné, indukované napätie klesá, veľkosť odporu úmerne klesá s ním, prúd teda ostáva konštantný. Výkon s klesajúcim napätím klesá, sila pri plnom prúde kotiev a max. budení ostáva maximálna. 33,3...100...300 Hz.. pulzy mrnčia, ideme 40-30-25 km/h.. pomerné otvorenie dosahuje 0,45.. regulácia sa zastavuje, brzdná sila klesá, bzučanie úmerne s ňou tíchne.. po chvíli kotevný menič ukončuje činnosť, EDB stráca účinok, nabieha pneumatická brzda.
Pod tých 9 km/h až do zastavenia je EDB principiálne funkčná, len keďže prúd tlačí už do nevyskratovaného odporu, brzdná sila je veľmi malá. Napriek tomu u sólo rušňa aj pri rýchlosti chôdze poznateľná.
Nuž a čo brzdí? Statory pripojíš na napätie, tie vytvoria nejaké to magmnetické pole. Rotorové vodiče sa v ňom pohybujú, nuž sa v nich indukuje napätie. Zatiaľ sa nedeje nič. Pokiaľ na toto napätie zavesíš uzavretý obvod (s brzdovým odporníkom), začne pretekať prúd. Tento prúd v kotve okolo vodičov vytvára svoje vlastné pole a dva polia (prvé bolo to statorové) už na seba silovo pôsobia. A pôsobia tak, že bránia príčine, ktorá ich vyvolala.. teda proti zmyslu pohybu vodiča, v ktorom sa indukuje napätie.
Čím bude v ktove väčší prúd a zároveň väčšie statorové budenie, tým to lepšie brzdí. Musí byť jedno aj druhé, aby sa malo čo o čo vzájomne oprieť. Vzájomná interakcia.
To je ako čln.. veslo a voda. Ak budeš odušu veslovať veľkým kvalitným veslom, ale nebudeš zaberať do vody, stojíš. Ak bude voda, ale zas nebude po ruke žiadne veslo, môžeš rukou šermovať koľko chceš, zas sa nikde nepohneš. Vždy treba na silu a pohyb jedno a zároveň druhé.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664325/
Despect : dobré !
362.001 : už mi je to jasnejšie. A platí to teda napríklad aj pri 163/363? Viem že to je zas troška z iného súdka, keďže tam je iná regulácia, a cudzobudené motory. Ale zaujíma ma ten technický princíp - odporník je potrebný ako čistý spotrebič kotevného prúdu, ktorý vzniká tým, že motor sa chová ako dynamo vyrábajúce prúd, a tým, že sa kotva otáča v magnetickom poli a "pribudzuje sa", spomaľuje? Ja viem hlúpa otázka ale takáto základná malichernosť mi nikdy nebola 100% objasnená
362.001 : už mi je to jasnejšie. A platí to teda napríklad aj pri 163/363? Viem že to je zas troška z iného súdka, keďže tam je iná regulácia, a cudzobudené motory. Ale zaujíma ma ten technický princíp - odporník je potrebný ako čistý spotrebič kotevného prúdu, ktorý vzniká tým, že motor sa chová ako dynamo vyrábajúce prúd, a tým, že sa kotva otáča v magnetickom poli a "pribudzuje sa", spomaľuje? Ja viem hlúpa otázka ale takáto základná malichernosť mi nikdy nebola 100% objasnená
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664320/
Aj napriek tomuto veľkému nedostatku dvojičkovej brzdy uvažme, že dobre vyladená pri tých 50-55 km/h udrží dolu Štrbou aj v najstrmších úsekoch na limitácii 1800 ton. Jedna sekcia teda 900 ton.
362,350 sú rady, ak udržia dolu Štrbou tých 600 ton.
362,350 sú rady, ak udržia dolu Štrbou tých 600 ton.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664317/
iron999:
Bavme sa tak. Čo je výkon EDB, čo je sila EDB. To sú dve rozdielne veci. Zhruba od polovičky konštrukčnej rýchlosti až k maximu má EDB dajme tomu konštantný výkon, no čím sa brzdí pri vyššej rýchlosti, tým je brzdná sila nižšia. Ľudovo povedané, dvojička pri 80-ke neudrží dolu Štrbou toľko ton, čo pri 55 km/h. Pri vyšších rýchlostiach a otáčkach na dosiahnutie určitého indukovaného napätia potrebného na pretlačenie prúdu odporníkom stačí budenie menšie. Teda ni len že stačí, ale aj musí byť, aby sa obvod napäťovo nepreťažil. Nuž a čím je menšie budenie, tým je menšia brzdná sila. Napätie a kotevný prúd je maximálny, teda aj výkon.
Ako postupne spomalujeme, pri tých cca 50-55 km/h na dvoičke v podstate menič prestáva čoprovať, budenie je maximálne, prúd je ešte stále maximálny, teda dosahujeme jediný bod, kedy je maximálny aj výkon aj sila.
Pri ďalšom spomalovaní ostáva budenie maximálne a indukované napätie klesá s rýchlosťou, teda aj kotevný prúd. A sila samozrejme. Pri 34 km/h z dôvodu technického podprúdového limitu (120, či 150 A) sa rozpadá brzdová schéma a rušeň prechádza na mechanické brzdenie.
Ak by sme bod maximálne brzdnej sily chceli predĺžiť na úsečku, v širšom rozsahu rýchlosti, potom by sme museli dosadiť aj druhý stupeň regulácie EDB - vykracovaním odporníka.
To zabezpečí pri plnom budení aj maximálne kotvový prúd aj pri ďalej klesajúcej rýchlosti v obmedzenom rozsahu. To vie trebárs Peršing, 350, niektoré dízle, samozrejme všetky asynchrónky.. ale dvojička bohužiaľ nie. Preto tam EDB pri pomerne vysokej rýchlosti stráca účinok a následne aj skoro odpadáva.
Bavme sa tak. Čo je výkon EDB, čo je sila EDB. To sú dve rozdielne veci. Zhruba od polovičky konštrukčnej rýchlosti až k maximu má EDB dajme tomu konštantný výkon, no čím sa brzdí pri vyššej rýchlosti, tým je brzdná sila nižšia. Ľudovo povedané, dvojička pri 80-ke neudrží dolu Štrbou toľko ton, čo pri 55 km/h. Pri vyšších rýchlostiach a otáčkach na dosiahnutie určitého indukovaného napätia potrebného na pretlačenie prúdu odporníkom stačí budenie menšie. Teda ni len že stačí, ale aj musí byť, aby sa obvod napäťovo nepreťažil. Nuž a čím je menšie budenie, tým je menšia brzdná sila. Napätie a kotevný prúd je maximálny, teda aj výkon.
Ako postupne spomalujeme, pri tých cca 50-55 km/h na dvoičke v podstate menič prestáva čoprovať, budenie je maximálne, prúd je ešte stále maximálny, teda dosahujeme jediný bod, kedy je maximálny aj výkon aj sila.
Pri ďalšom spomalovaní ostáva budenie maximálne a indukované napätie klesá s rýchlosťou, teda aj kotevný prúd. A sila samozrejme. Pri 34 km/h z dôvodu technického podprúdového limitu (120, či 150 A) sa rozpadá brzdová schéma a rušeň prechádza na mechanické brzdenie.
Ak by sme bod maximálne brzdnej sily chceli predĺžiť na úsečku, v širšom rozsahu rýchlosti, potom by sme museli dosadiť aj druhý stupeň regulácie EDB - vykracovaním odporníka.
To zabezpečí pri plnom budení aj maximálne kotvový prúd aj pri ďalej klesajúcej rýchlosti v obmedzenom rozsahu. To vie trebárs Peršing, 350, niektoré dízle, samozrejme všetky asynchrónky.. ale dvojička bohužiaľ nie. Preto tam EDB pri pomerne vysokej rýchlosti stráca účinok a následne aj skoro odpadáva.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664315/
trosku off topic ale prenesme si viznam a bude to slovenska realita
Zvířátka v lese se dohodla, že si postaví sídliště. Vyšlou doměsta mazanou lišku, aby tedy sehnala potřebná povolení.
Přešel den, dva, tři, týden a liška nikde. Po čtrnácti dnech se
vrátí se staženým ocasem a celá zničená povídá:"35 povolení
jsem sehnala, ale to 36, nejdůležitější se sehnat nepovedlo."
Poté zvířátka vyšlou medvěda. Není sice nejchytřejší, ale je
nejsilnější, takže by mohl ledacos zařídit, řekla si.
Přešel jeden den, dva, týden a medvěd nikde. Po měsíci se
vrátí vyhublý, vystresovaný a říká: "35 povolení mám, to 36, to prostě
sehnat nejde." V tom se přihlásí vůl, že by to zkusil ve městě vyřídit.
Zvířátka se pousmějí a praví: "Ty vole? Když to nezařídil mazaná liška, ani silný medvěd, ty tam nemůžeš uspět!" Ale vůl se nedal odradit a vyrazil do města.
Za tři dny zvířátka po ránu vzbudil velký rambajs.
Vstanou a vidí v dálce vola,
jak si to maže k lesu, za zády bagry,jeřáby a náklaďáky s pískem.
Zvířátka se radují a diví zároveň, ptají se: "Vole, jak jsi to dokázal?""Jednoduše," povídá vůl, "přijdu na úřad,:
-otevřu první dveře - spolužák!
-otevřu druhé dveře - spolužák!
-otevřu třetí dveře spolužák............!
Zvířátka v lese se dohodla, že si postaví sídliště. Vyšlou doměsta mazanou lišku, aby tedy sehnala potřebná povolení.
Přešel den, dva, tři, týden a liška nikde. Po čtrnácti dnech se
vrátí se staženým ocasem a celá zničená povídá:"35 povolení
jsem sehnala, ale to 36, nejdůležitější se sehnat nepovedlo."
Poté zvířátka vyšlou medvěda. Není sice nejchytřejší, ale je
nejsilnější, takže by mohl ledacos zařídit, řekla si.
Přešel jeden den, dva, týden a medvěd nikde. Po měsíci se
vrátí vyhublý, vystresovaný a říká: "35 povolení mám, to 36, to prostě
sehnat nejde." V tom se přihlásí vůl, že by to zkusil ve městě vyřídit.
Zvířátka se pousmějí a praví: "Ty vole? Když to nezařídil mazaná liška, ani silný medvěd, ty tam nemůžeš uspět!" Ale vůl se nedal odradit a vyrazil do města.
Za tři dny zvířátka po ránu vzbudil velký rambajs.
Vstanou a vidí v dálce vola,
jak si to maže k lesu, za zády bagry,jeřáby a náklaďáky s pískem.
Zvířátka se radují a diví zároveň, ptají se: "Vole, jak jsi to dokázal?""Jednoduše," povídá vůl, "přijdu na úřad,:
-otevřu první dveře - spolužák!
-otevřu druhé dveře - spolužák!
-otevřu třetí dveře spolužák............!
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664312/
Mikulik bohuzial zijeme v naskorupovanejsom state EU tak sa necuduj ze vsade vidime aj to co nevidime
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664311/
tak uz radsej nejdem pisat moje predstavy a rovno sa spytam: odkial bere dvojicka elektriku na budenie TM pri EDB-ckovani, ked ma hrable dole?????????????
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664309/
362.001 : A ja som si teda myslel, že výkon EDB závisí hlavne od budenia motorov, od toho ako moc budiace vinutie svojou silou spomaľuje otáčky kotiev. Čiže to až tak nie je? Podstata je hlavne v odporníku, ktorý robí odber kotvám? Ach jo, elektrotechnika na strednej bola ták ďaleko
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664306/
362.001.....vazim si tvojej trpezlivosti k mojim viac dojmom ako pojmom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664285/
igi a vies ze mas pravdu . asi by som tu EDB-ku mal nechat tak a uz nic nepisat, bo mam podozrenie na elektrotechnicke IQ 56 - (pisem o vlastnych radov) jeeeeemin chcel som dat viac smajlov , ale radsej nie ,bo budem aj za to dodrbany...............,ale co niektori tu inych urazaju, pchaju im slova do ust co nepovedali a tak co by som ich nedal peknu nedelu vsetkym
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664282/
Výkon Elektro Bynamickej Drzdy (odporovej), pokiaľ na brzdenie chceme využiť celý inštalovaný výkon motorov, závisí v podstate od schopnosti odporníka tento výkon zmariť.
Plus teda samozrejme od koncepcie regulácie a takých tých sránd. Moderné mašiny majú EDB plnohodnotnú spravidla iba v rekuperatívnom režime, nenosí sa dnes už vláčiť ťažký odporník len pre ojedinelé prípady "keby dačo".
Plus teda, pokiaľ sa držíme filozofie nahraditeľnosti vypadnutej EDB brzdou doplnkovou, EDB musí byť iba tak výkonná/silná, aby rovnakú brzdnú silu dokázala vyvinuť (energiu zmariť) záskočná mechanická brzda doplnkova. To je trebárs filozofia ešusa.
Nezávislosť EDB na dvojičke nesúvisí s nijakým kolísaním napätia na filtri, nakoľko dvojička nemá kapacitný filter.
Nemá sa tam teda čo zosipať..
..síti sin sipal síkorkám sir.. sorry, aj mne sa stáva, ale nadalo mi.
Plus teda samozrejme od koncepcie regulácie a takých tých sránd. Moderné mašiny majú EDB plnohodnotnú spravidla iba v rekuperatívnom režime, nenosí sa dnes už vláčiť ťažký odporník len pre ojedinelé prípady "keby dačo".
Plus teda, pokiaľ sa držíme filozofie nahraditeľnosti vypadnutej EDB brzdou doplnkovou, EDB musí byť iba tak výkonná/silná, aby rovnakú brzdnú silu dokázala vyvinuť (energiu zmariť) záskočná mechanická brzda doplnkova. To je trebárs filozofia ešusa.
Nezávislosť EDB na dvojičke nesúvisí s nijakým kolísaním napätia na filtri, nakoľko dvojička nemá kapacitný filter.
Nemá sa tam teda čo zosipať..
..síti sin sipal síkorkám sir.. sorry, aj mne sa stáva, ale nadalo mi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664279/
mikulik: Predpokladám, že myslíš na EDB.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664274/
a ako je to vyriesene s tou nezavislostou na troleji pri EBD-ckovani????????,ak sa pamatam tak na x6x a x5x je problem v napajani(stabilite) budenia, pri stiahnutrom zberaci ak by zakolisalo napatie na filtry, by zakolisalo aj budenie a cele EBD-ckovabie ba sa mohlo rozhadzat az "zosipat"?????????spokojne opravte moje strojarske predstavy o EBD
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664273/
Ono pokiaľ by šlo len o to, jedna dvojička by tu druhú ubrzdila, nebolo by na to treba dve.
Na rozdiel od x6x, 350, 240, 671, 380 a iného podobného smetia ma dvojička rovnako výkonné odporove (a este k tomu aj nezávislé na troleji) EDB-čko, ako je jej výkon v kladnom ťahu.
Na rozdiel od x6x, 350, 240, 671, 380 a iného podobného smetia ma dvojička rovnako výkonné odporove (a este k tomu aj nezávislé na troleji) EDB-čko, ako je jej výkon v kladnom ťahu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664162/
aha..............a ja som si (mylne) myslel, ze daju zahujil troleju prudovo === tak mi z toho vysla nejaka skusobna jazda na plny "plyn" no co uz zase som trafil vedla
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/664159/
Dvojička berie šťavu na budenie z toho, čo si pri EDBčkovaní sama vyrobí.