131
V prehľade tém mi chýbala téma o rušnoch, ktoré tvoria základ našej nákladnej dopravy na tratiach elektrifikovaných 3 kV ss. Som ich obdivovateľ a zaujímam sa o ne. Potešilo by ma, keby ste tu písali o nepravidelných nasadeniach dvojičiek, o ich výskyte na nezvyčajných miestach (hlavne SŽDC), nepublikované rarity z ich histórie, ale hlavne vaše názory na ne.
Skoda, ze som to nevedel skor. Zbehol by som to pofotit.
...a tie fotky Dvojiciek obsipanych praskovym cukrom su skvele...
RailFun: Tie napäťové výluky celej stanice boli v podstate niekoľkokrát. Najprv, keď začiatkom 80-tých rokov začali s výstavbou presláveného "pyžma" (tak volajú miestní prestupovú halu na TEŽ), do času, kým neurobili extra deliče tesne pred a za stavbou (neutrálne pole sa tak skrátilo na cca 100m). Výluky celej stanice sa znovu opakovali počas dokončovacích prác začiatkom 90-tých rokov. Extra napäťovky si vyžiadala aj sanácia cestno-železničného mosta nad žilinským zhlavím. Vzhľadom na oneskorené odovzdanie preložky TEŽ-ky z mestskej časti Veľká poza Poprad dlhší čas chodili auta aj električky po provizórnom moste, ktorý zmontovalo železničné vojsko. V tej dobe prebiehala aj výstavba čisto cestného mosta na mieste pôvodného kombinovaného. Výpravcovia to neskôr riešili tak, že keď mali vlak na prechod, nachystali diesel (neraz "iba" karkulu T444) za krajnú výhybku na trať do Plavča. Po prejdení vlaku siglalista ihneď prestavil výmeny za vlakom na druhú (v PP je zab.zar. typu TEST) a motor vypálil hneď za nákladným. Ešte za jazdy zašiel na neho a o dušu začal tlačiť spomaľujúci vlak. Išlo o to, že ak by 2500 tonový vlak zastavil v stanici, ani pomaranč ani sergej by ho už pod šťavu popri depe nedokázal vytlačiť. Za spomenutými iniciatívnimi fírami (ktorí dusili cez stanicu 80-kou), pochopiteľne, diesel nebolo treba púšťať (možno by ich ani nedobehol). Viem, ono to dnes v dobe predpisovej šikany znie už akosi divne až nezodpovedne, ale za budovateľských čias pri toľkom počte prejdených vlakov bolo každé "hrdinstvo" rušňovodiča či výpravcu iba vítané.
Matthias: No, keď si pozrieš tú poslednú fotku dvojičky, ktorej nevidno ani tabuľku, vidno ako ujo fíra doslova vyskočil z kresla, keď nás zbadal, ľavá noha mu pritom akosi nervózne poskakovala po trúbe... Som hnusný, však?, touto cestou sa mu preto ospravedlňujem, ak som ho šokovou terapiou pripravil o rok života. Fakt je, že si si tam skoro nedovidel ani na nos a silný vietor znefunkčnil aj sluchové receptory. (Všimni si že koľaj, na ktorej stojím je už takmer úplne zarovnaná a to po nej prešiel cca 7 minút pred fotením vlak) Kamarát stál pri mne z existenčných dôvodov, ostro hľadel dozadu a držal ma pod ramenom s odhodlaním (aspoň teda dúfam), že v prípade prichádzajúceho vlaku z opačného smeru ma strhne do priekopy. Trochu si ma však pobavil s tým digitálnym foťákom. V sibírskych pracovných podmienkach, ako si ich sám nazval, môže spoľahlivo pracovať iba pravý ruský ZENIT. Foťak totiž musíš držať podchladený na zime a teda aj na snehu, lebo ak ho šturíš pod kabát, zarosí sa Ti objektív. To sa však neľúbi baterkám a tie starší Zenit našťastie nemá. Kamarát mal tiež foťak rovnakej značky, fotil však s teleobjektívom. (neskôr prihodím aj jeho fotky) Záverom dodám, že ma trochu mrzí veľké množstvo prejdených vlakov, ktoré nedovolili narásť závejom do počasiu adekvátnych rozmerov (zhruba každých 20 min v každom smere dačo šlo) najmä, keď pozerám so závisťou v ŽM na efektné snímky z českých lokálok. S tým zmrznutím som to myslel vážne. Ako cicvori sme tam stáli hádam zo 6 hodín a priznám sa, aj keď som bol už 9 ročný na Gerlachu, dalo mi toto "nížinné" fotenie riadne zabrať.
362.001: Pekné fotky. Ako človek z "rovinatejšej oblasti" (nebudem si priamo nadávať do Blavákov neee? no
) oceňujem sibírske pracovné podmienky... Bohvie čo si asi myslel dotyčný ujo fíra, keď sa mu pri trati vynorili dvaja primrznutí snehuliaci, z toho jeden zvierajúci v manipulačnom ramene namiesto metly digitálny foťák.
PS: Ako človeka neznalého miestných pomerov ma obohatil postreh o rozumnom spúšťaní postrkov v samostatných Lv jazdách. Keep up the good work. 
Aby neostalo iba pri slovách, prikladám k téme aj zopár fotiek, ktoré som nacvakal koncom zimy medzi Štrbou a Štrbou zastávkou. Tento úsek je v zime už tradične známy vytváraním snehových jazykov a závejov. Hoci posledné roky to bolo v Tatrách so snehom poslabšie, tohtoročná zima dala najmä pluhom opäť riadne zabrať. (pri pohľade na niektoré peršingy a najmä dvojičky mi ich prišlo až ľúto, zdá sa, že v rozrážaní snehu si prišli na svoje iba rakane - prihodím do diskusie o nich aj ich fotky) Vo voľnom čase som sa tam preto rozhodol skúsiť nafotiť zopár akčných obrázkov a keďže neďaleko týchto miest bývam, nebolo mi ťažké byť "v pravú chvíľu na pravom mieste". Rozumné rozhodnutie púšťať postrky dolu ako samostatné Lv jazdy (po rozdelení ŽSR a následnom spoplatnení dopravnej cesty je snaha počet samostatných jázd eliminovať zvesovaním niekoľkých postrkov do jedného Lv vlaku, prípadne po vytlačení vlaku na Štrbu pokračovať s ním ďalej zo spišskej na liptovskú stranu a naopak) v pauzách medzi vlakmi neumožnilo vznik väčších závejov (a teda ani efektnejších snímkov rady 131) zvlášť preto, že rakane majú spodnú hranu pluhu o niečo nižšie, ako napríklad dvojičky, ktoré po prejazde aj pol hodiny za rakaňou sneh ani "nelízli".
131.028+027, 066+065, 087+088 sú odfotené dňa 6.3.2005 v dopoludňajších hodinách. Toho dňa tade vlaky prechádzali v podstate bez problémov. O 6 dní neskôr situáciu trochu skomplikovalo husté sneženie s nárazovým vetrom. Veľké množstvo snehu už pluh mašín nedokázal rohrnúť, preto sa zosypoval späť na koľajnice a znížoval adhéziu. (jedna dvojička prechádzala okolo sotva 40-kou, a ďalej spomaľovala, to, že mašina išla permanentne v sklze prezrádzal kolísavý zvuk prevodoviek tr.motorov dobre počuteľný už od štrbského zárezu) Toho 12.3. som okrem iných mašin spolu s kamarátom nafotil aj zobrazenú 131.022+021 + jednú doposial neidentifikovanú dvojčicu.
Som si vedomý, že sa dali urobiť možno aj lepšie fotky. No na moju obhajobu, verte, chvíľami tam išlo nie o fotenie, ale o život. (víchor, sneženie, teplota do -10 stupňov, hlboký sneh, znížená viditelnosť a potichu prichádzajúce vlaky>>normálny zdravý človek by sa tam asi netrepal) Chuť fotiť z iného uhla - zo svahu na strane záveja ma úplne prešla po tom, čo ma hrudkami snehu a ľadu zbombardovala jedna vďačná rakaňa (183.032).
pre Garina, Matthiasa: Viem, že mnohí ďalší hrdinovia spoza kontroléra budú teraz žiarliť, kedže podobné kúsky dokázali neraz aj oni. Bol tiež istý pán Jano B., ktorého štandardná cestovná rýchlosť (z kopca) sa pohybovala okolo 90- tky. (Ne)Raz to trošku prehnal, ked napríklad až za Východnou si prečítal poriadne rozkaz, že vezie nábežník s Vmax = 30km/h. Rýchlomer jeho rakane v čele manipuláku v tom okamihu ladne osciloval niekde medzi 90-tkou a 100-kou.
Ďalší ujo z Iglova (pre neznalých zo Spišskej Novej Vsi) sa chvalil, ako niekoľko krát pri poruche na jednej sekcii - mašine, vydrel nákladný sám do Štrby iba s jednou sekciou. S 1500 tonami to bolo podľa jeho slov možné len s nohou na piesku a na paraleli hlboko pod hodinovou rýchlosťou mašiny (po zastavení v Štrbe pochopiteľne stúpla teplota okolia...).
Pri napäťových výlukách v Poprade (keď sa začala stavať prestupová hala a neboli ešte namontované deliče trolejového vedenia), bolo vypnuté napájanie celej stanice od vchodu po vchod (odpojovače 402, 412). Kedže pomaranče zďaleka nepostačovali na vytláčanie všetkých prechádzajúcich vlakov, výpravcovia vítali iniciatívu rušňovodičov, ktorí si trúfli prebehnúť celú stanicu so stiahnutým zberačom. Ono to vyžadovalo určitú guráž, keďže pred Popradom je v oblúku 80-tka a za stanicou pri depe je značné stúpanie. Spomenutí páni prevažne na dvojičkách neraz aj s polovične naplnenými ruskými cisternami kľochtajúcimi na výhybkách, dreli aj okolo dopravy ešte dobrou 80-tkou...(!)
Dnes ráno som cestoval vlakom s kamarátom (návestným majstrom), a rozprávali sme sa o už spomínanom fírovi. Okrem iného hovoril, že ho veľmi hnevalo (presnejšie sra...), keď raz jeden nákladný vlak ťahaný rakaňou urobil na trase Štrba - Mikuláš kratší jazdný čas ako bol jeho rekord. (pozn. red.: ten vlak, ktorý ho rýchlosťou prekonal, bol známy tým, že mu po výjazde zo Štrby zlyhali brzdy a pred Mikulášom pri záhradkách dobehol a narazil do predošlého Pn vlaku. V oblúkoch medzi Východnou a Lehotou dosahoval rýchlosť skoro 150km/h! Čata prežila v strojovni za kompresorom. Po náraze sa zvitky plechov z VSŽ rozkotúľali po okolí a pučili všetko, čo im stálo v ceste. Výpravca z Východnej vtedy nerobil žiadne opatrenia a na štreke sa povráva, že pred komisiou sa zmohol iba na komentár:" Voláko tuho prešieu." )
Inak zapuchocania, zavidite nam 131-tky? :)