169.001/184.5

Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________

Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.

Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.

Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.

(362.001)
________________________________________________________

Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''

Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html