169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
-
počítam že meniareň pri 2-3 šesťmegovkách vytasí rovno bielu vlajku
a počítam Miro že maš už nejake solídne skusenosti s ES64F4.....niečo by si nenapísal ?(normy,spolahlivosť,sklzovka,ergonomia,....) dakovala
Ještě dotaz. Chápu to dobře, že se vápenec z lomu Tetín, pak převážený náklaďáky do Berouna normálně má vozit přes Rudnou, Kladno, pro elektrárny přes Žatec, pro chemičky podél Vltavy a Labe? Já žil v představě, že to jezdí přes Radotín - Vršky - Malešice - Libeň a dál na sever podél řek pravidelně (lépe řečeno trvale touto trasou) a že se přes Rudnou a Kladno vozí vápenec jen z Mořiny.
Za seba.. neťahal by som na štrbskú rampu už nové šesťkoláky.. načo. Štrba nie je v európskom meradle neviemaký náročný kopec, ani charakter a intezita vozby nevyžaduje, žeby to tu bolo treba. Podľa mňa stačia štandardné súčasné štvorkoláčiky od Zímensu, Bombardíru či hoc aj tej Skódy, šupnuť dopredu dva na kábel a fičíš.
Gotthardská rampa síce na svojich 27 promilových rampách využívala dvojzáprah Re 4/4 + Re 6/6 s pracovným názvom Re 10/10:
http://www.finnmoller.dk/rail-ch/re10-10/sbbcargo-re4-4-11309-sbbcargo-re6-6-11656-02.jpg
Ale napríklad obdobne náročná Loetschbergská štreka si až do vybudovania základňového tunela vystačila s moderno/starou, hyperbolo-bobinoidnou dvojičkou:
http://www.bahnpics.com/nil/05.12.03%20Kandersteg/DSC_3578.jpg
Otázka je, či by, keby bola 184 v plánovanej rýchlikovej verzii 164, vyhovovala na SŽDC nevyrovnanému prevýšeniu 130 mm..
Ale spýtam sa z druhej strany, tiež do toho nevidím, ale ak bol ten trojpodvozkový koncept taký úžasný a pokrokový, prečo sa výrobcovia vracajú k trojnápravovým podvozkom?
http://homepage.swissonline.ch/Christener/Kiruna/Bilder/IORE2.jpg
http://www.bahnbilder.de/1024/im-seitenprofil-eg-3112-dahinter-594666.jpg
http://spz.logout.cz/foto_novinky/n1629_2016_1.jpg
http://www.railcolor.net/images/basic/vl_2504_51.jpg
http://www.dawlishtrains.com/uploads/7/2/2/3/7223531/9929305_orig.jpg
Tam bude v tom dajaký zádrhel.