169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
-.osobne som sa skor obaval vytlacenia vozna v obluky- predsa len tlacit 55 tonami sikmo do (prazneho) vagona..... sup ho von
tlakom je prekročená, keď je okamžitá tlaková pozdĺžna sila na
nárazníkoch DV viac ako:
a) 350 kN u KV normálnej stavby;
b) 100 kN u dvojnápravových koľajových vozidiel ľahkej
stavby;
c) 200 kN u podvozkových koľajových vozidiel ľahkej stavby
(netýka sa prevádzky na ozubnicovej trati).
poprosím žehličku o spresnenie tyristorovo - odporovej regulácie
a takisto podrobný popis vyletenie ampérov z ampérmetrov onej postrkovej mašiny, ktorej by sa v dôsledku výpadku vlakovej mašiny síce zvýšila záťaž
človeče, Vy si uvedomujete že "vás" tu čítajú ľudia a že niekto by "tomu" mohol aj uveriť ?
http://www.atlaslokomotiv.net/katalog/184/stanoviste.jpg
- nevie niekto preco je maximalka nezvycajnych 95km/h?????? neaky "papierovy" dovod?????
http://lokomotivy.net/zobraz2.php?rada=r184&loko=50100
(to ze ta druha na tej fotke je KO neriesme)
(to tak konci ked chlap robi 3 veci naraz)
-teraz pre otazka na ostanych: fiktivna situacia - z neakeho nahodneho dovodu sa 184 objavy na postrku hore strbou, "predna masina" sa pokaka...............porusi fira "postrkovej" 184-ky neaky dopravny predpis (asi ZSR) ak sa odzadu oprie aj tymi 460 kN ???????(prosim neriesme vypnutie tej ochrany)
dvojca 131 maximalna sila 460kN, hodinovy vykon 5000kW
sestkolak 184 maximalna sila 575kN, hodinovy vykon 5840kW
kebyze setkolak by bol dvoj systemovy a vrchnost carga namiesto tunelovania by chcela jazdit .......by si mozno aj na seba zarobil.
PS- uz viem ze sa moze (pri rozbehu) vyuzivat iba 350kN, aby hackove rele nevyskocilo z vagonu.
... a potom sa skončili vychádzky dôchodcom
Už som aj obanoval, že som sa na vrakynety vrátil, no nebolo mi len na frasbúku dobre?
Žehlička, veď sa vynájdi a povedz tu tým nevzdelancom, že na dvojičke vyhádzali stýkače a miesto nich sú tam v hlavnom kontroléri tyristory, ktoré spínajú odporové stupne.
A potom si tak 8 ďalších prediskutovaných strán za tým tvrdohlavo stoj, čo aký technický preklep by to bol.