Digitálne riadenie koľajiska

Budem trochu off-topic, lebo neviem kde by som sa spytal:

Hra sa tu niekto v assembleri?

Momentlane netusim, ako za pomoci instrukcneho suboru 8051/8052
dokazat aby v preruseni dvihol premennu, ak: B<63
(Bez tej podmienky by to bolo: INC B

Druha vec, ako ju znizit, ak je B>0, bez podmienky je to: DEC B

Chcelo by to nejak dokazat IF, ale neviem ako.
Dik za odpovede.

Tuleň - odkazov na weby to už bolo, ale keď rýchle tak rýchle :

- číslo jedna je dnes v Európe centrála ESU ECoS, http://www.loksound.de/, všetko nemecky, anglicky iba výcuc. V zásade sa ESU štandardne nedováža, ale ide to zariadiť. Lokodekodéry dovážam za najlepšie ceny.

- číslo dva integrovaná multiprotokolová centrála Intellibox (IBX), http://www.uhlenbrock.de/3/index.htm

- číslo tri multiprotokolová centrála ZF5 od CTE, http://www.tran.at/

Všetky centrály majú integrované rozhranie na PC, možnosť externých ovládačov, IBX a ECoS aj bezdrát, ovládanie na sebe, atď. Čo sa týka "bezhraničnosti" vedie IBX a počíta sa s odstránením jedinej významnej nevýhody voči ECoS (BiDi komunikácia, malý display). Ceny systémov na weboch ani nie sú (okrem CTE). Hľadať treba na weboch predajcov a pokúsiť sa využiť rôzne predvianočné akcie.

Štart set nie je dobrá voľba, skôr naopak, cesta do slepej uličky. Objavilo sa to tu už X krát. Štart set je na zoznamku, viac hračka ako reálny systém. Rozhodne nie je určený na deklamované ciele.
Ak sa citiš, nuž si urob jednoduchý domácky systém na jazdenie, napr. MERG alebo MiniBox (odkazy mám na webe - DCC domácky).

Dnešné lokodekodéry, ESU určite, idú našiť na každý motor. Nie som však jasnovidec a neviem aké modely máš. Čím staršie, hlavne ex. NDR, tým väčšie problémy. Digitálna technika nevie a nemôže odstrániť zásadné chyby mechaniky, ako nedostatočné sprevodovanie, nekvalitné ozubenia, necentrické iba lisované dvojkolia, atď. Nemajú predprípravu na digitalizáciu a vyžadujú individuálny prístup. Na webe mám aj digitalizácie TT modelov, prastarých aj tých najnovších včetne komentárov a popisov postupu. Pri T679.1 (Sergej) mám aj manuál postupu, čo prečo a ako sa nastavuje vrátane foto digitalizácie viacerými lokodekodérmi (= rozných firiem aj domáckym).

NNN ďakujem, možno vyzerám tvrdohlavo, ale aj tak nakoniec budem musieť čítať. V zásade potrebujem rýchlu orientáciu, aby som sa vedel rozhodnúť pre začatok. Keďže PC a projektovanie a programovanie mi nie je cudzie potrebujem len vedieď aký je najuniverzálnejší systém. Samozrejme začnem ručným jazdením, ale postupne by som rád elekticky ovládal výhybky a návestidlá, ako aj ostatné prvky na koľajisku (osvetlenie, rampy ...). Konečný stav je modelovanie a riadenie prevádzky pomocou PC (čo je ešte ďaleko). Ale základný krok je výber vhodnéhgo systému a v tom sa chcem čo najrýchlejšie orientovať. To čo nerozhoduje zásadne, ale len okrajovo je cena (to sa nepočuje často). Rozhodujúca je funkčnosť a modulárnosť. Nechcem urobiť chybný prvý krok. Pravdepodobne dobrou voľbou bude štartovací digitálny set, ale od ktorého výrobcu a ktorý. A mám ešte zásadnú otázku či sa dá zabudovať do mašiniek ktoré mám digitálne ovládanie (vo vzťahu k motoru). Otravujem, ale pomohlo by. Na ten web sa pozriem.

Tuleň - nič v zlom, ale nicku hanbu nerobíš, listovať sa Ti nechce ... Protokolov je viacero, ale v naších končinách sa pre ovládanie lokomotív používa primárne DCC NMRA. Dnes je väčšina lokodekodérov aj tak multiprotokolových okrem Lenz. Dôležité je čo dokáže centrála a tej sa treba prispôsobiť + či ide len o jazdenie alebo aj o ovládanie príslušenstva a väzbu na PC. Potom sa možnosti výberu zúžia, resp. rozšíria pri minimalizácií požiadaviek.
Na http://zmrail.webpark.sk/ mám o DCC pomerne dosť, základy, manuál nastavovania lokodekodérov + tabuľky s definíciami zákl. pojmov s odkazmi na obr. a porovnanie nejakých fabrických systémov a jedného domáckeho.

Som v celku chápavý, len základné drobné usmernenia mi chýbajú. Napríklad rozdiel v dekodéroch ???

Tulen - nic v zlom ale skus si najprv prelistovat toto forum. Myslim, ze co to sa dozvies a potom sa skus pytat.

Mám otázku do fóra. Som nadšenec pre digitalizáciu, ale už prvé informácie ma uvrhli do chaosu. Viac výrobcov má pre lokomotívy dekodéry a ešte k tomu rôzne verzie. Aký je v nich rozdiel (okrem ceny)??? Môžem použiť ovládač spolu s roznymi dekodérmi??? Majú rovnaký komunikačný protokol??? A podobné otázky. Ak chce niekto so mnou komunikovať cez mail ohľadom základných otázok digitalizácie, uvítam to.

NNN, ano, na tom čosik je. Kašlem už na testovacie kolajisko aj U kolajivo Piko. Dokočnim navrh kolajiska s modelovym profilovym kolajivom vo WinTrack a dam sem na pripominkovanie....

Vypravec - kašli na a rob to praktickejšie, aby si tam mal prechodnice. Neradno ísť z roviny rovno do najprudšieho oblúka s akým počítaš. Flexi je na to šité. Urob si "šablony" na rysovanie polomerov priamo na podklad a je to. Ja nemám dosku, ale "divočinu", navyše na rošte, t.j. len s pásmi pod koľajami a je to rysované šablónou a s prechodnicami. Rovnako postupujem aj u modulov.

P.S.
Bol som nútený spatlať z tych pikáčov skúšobnú trať na nastavovanie mašín a pri vonkajšom prespájovaní sú v pohode. Na solídne koľajisko však nepatria.

NNN- no ide o vystrahu pre ostatných, aby si nemysleli, že zo starým U koljivom Piko urobia čosi ako ja. terza tu musim vytrhat, dokončit navrh vo WinTrack a pustit sa do roboty s profilovym kolajivom....

Vypravec - a čo má byť predmetom riešenia. Že U koľajivo je nepoužívateľné je jasné, extra PIKO je zmätok. Jazyk nedrží v materskej koľaji, jediné riešenie je prespájovávanie zvonku plieškami ... Problém hračkových výhybiek s prestavníkmi zhora je starý ako oni samé. Jedine ich dávať spodom. Má to aj druhú výhodu. Keď niečo vykoľají, prípadne sa rozkolíše, nepoškodí sa o prestavníky, pričom je to modelovejšie.

alanN - mrktni sa na web ESU (http://www.loksound.de/), CTE (http://www.tran.at), kde sú aj rozmery dodávaných repráčikov. ESU však priamo nepasujú k CTE a naopak. Tvary sú rôzne, nielen kruhové, t.j. oválne a dva kruhové spolu. Priemery sú :
- 16mm (CTE),
- 13 a 16mm ESU
a ovál 16x25mm (ESU). Výška je od 6,5 - 8,5mm (tie najväčšie, cca 40mm)

Nuž a tu je to kolajisko

NNN, Ondro, chlapi nehadjtesa tu, ja mam pre vas zaujimavejši podnet. Vytvoril som si zkusobne testovacie kolajisko zatial z U kolajiva Piko a zamyšlal som tuna prevetravat svoje mašiny v analogu aj v digitalu, no nemá to zmysel, jazdné vlastnosti su hrozné, toto kolajivo je fakt pre kolajisko už pase. Navyše napr. 372 v HO od Pika naraža pluhom do prestavnikov vyhybiek, zvukový sergej od Roco zasa miestami na vyhybkach ztráca kontakt a tak sa diesel stále znova štartuje.... no hruoza, nikemu neodporučem. Trba začat rovno s kvalitnym kolajivom, ked to myslite važne....

to NNN:nevies nahodou,priblizne rozmery reprakov do lokomotiv,uvazujem totiz o zvuku do N-kovych masin.Vnutorna sirka kasni v N-ku,sa pohybuje okolo 17 mm.Zvuk z vagonov,pripojenych na pevno za lokomotivu nepripada do uvahy,pocul som to ,a to nepripada do uvahy.Dik

Ondro - nejako mi nie je jasné, ako napísané súvisí s otázkou výhod - nevýhod multiprotokolových centrál, prípadne trendmi nastolenými ESU centrálou ECoS ???

NNN:
Asi si necital presne, co som napisal.
->XpressNet je už rozšifrovaný a popísaný na viacerých weboch. Na jednom je aj RC ručný ovládač (popis stavby) pre Xpressnet.

Ja som pisal o zbernici RS, XpressNet ma vobec netrapi, presny popis poskytuje priamo vyrobca, niet co desifrovat. To bolo prve, co som si precital. Protokol je dost primitivny, programoval som uz aj zlozitejsie veci. Na akomkolvek procesore s obvodom UART je XpressNet hracka. K procesoru treba este tak nejaky budic RS485. (Z toho plynie aj to blbe obmedzenie na 32 ovladacov, lebo norma RS485 hovori o max. 32 ucastnikoch na zbernici, hoci moderne budice zvladnu toho viac. Ale max. dlzka 4000 stop, co je asi 1300m a lubovolna mozna struktura siete, hviezda, zbernica a ich kombinacie je zas zaujimava.)

Dovolujem si porovnat s LocoNet-om - RS485 je z hladiska rusenia odolnejsia (diferencialna zbernica). Loconet pracuje v podstate ako jednovodicova zbernica s obojsmernou komunikaciou a napajanim cez prudovy zdroj, odolnost nahana vyssim napatim a hlavne programovo. (Kazde riesenie ma svoje pre a proti, kazde sa hodi na iny ucel...)

Ale take spatne hlasenia (RS) zatial desifroval malokto, ak to niekto spravil, mlci o tom ako hrob. Pravdepodobne je to tiez dost primitivne. Akurat neviem, ci sa data po zbernici prenasaju spontanne, alebo je to konfigurovane ako master-slave. Inak je to prachobycajna prudova slucka.

-----------------------------------------------
Inak som nazoru, ze patlat do elektroniky pre digital ma clovek so zakladnymi znalostami elektronickych prvkov a obvodov, Ohmov zakon a par znalosti zo skoly zasadne nestaci. Aby niekto nenahradzal tranzistor J-FET tranzistorom MOSFET, nedajboze MOSFET bipolarom, hradlo TTL hradlom CMOS a tak podobne. Zazil som jednu taku situaciu, ked nefungoval koncak (bolo to v nejakom MERG-u), kde boli MOSFETy nahradene bipolarmi a budiace CMOS-invertory kurili ako besne a ja som cakal, kedy zhoria definitivne. Pripisujem to stavitelovej neznalosti problematiky polovodicovych prvkov, ktora mala za nasledok rozcarovanie stavitelovo, ale aj udiv (nielen) moj.

Ondro - "JA", ale táto téma je hlavne pre DRUHÝCH, ktorí zvažujú, vyberajú a zrejme chcú za menej peňazí čím viac muziky !

Multiprotokolovú centrálu prevádzkujem 6. rok a je to v pohode bez rizika, bez čo i len náznaku problémov. Ak niečo zazmätkuje, tak obsluha. Všetko sa deklaruje pri nastavovaní, teda hlavne lokodekodéry, funkčné dekodéry a ovládače (= dekodéry) príslušenstva. Nič si netreba pamätať. Štandardná kultúra však káže používať nejaké značenie a tam mám dekodéry príslušenstva očíslované a popísané (hlavne čo ma čo ovládať /dá sa to dešifrovať aj z TrainCo/. Centrála má však aj funkciu dešifrovania/rozpoznania typu dekodéra a jeho adr.

Prevádzka - bez najmenších problémov som dal do jedného FRED-a lokomotívu s dekodérom Motorola a do druhého DCC NMRA. Jazdili v pohode, ba šlo urobiť aj multitrakciu. Faktom je, že 14 na ovládanie digimašín je zúfalo málo. Preto mašiny dekodérmi Motorola nevybavujem, hoci používam multiprotokolové. Sú však primárne od výrobcu nastavené ako DCC ...

Ak chceš S88, potom musíš mať implementované možnosti Märklin, tým aj Motorolu, čo JE výhoda. Dekodéry prislušenstva Motorola sú jednoduchšie, lacnejšie, bez procesorov, čo je pre domácku stavbu ohromné + . Nie každý to s nimi vie, má doma potrebné pre ich napaľovanie, resp. má k napaľovačke prístup. Na dekodéry príslušenstva DCC NMRA bez procesora som nenarazil. Ten v centrále nestačí ! Mám osadených vyše 60, 5 rôzných typov, podľa určenia, všetko vlastná stavba, z časti aj vývoj.

Väčšina výrobcov v EU, opäť okrem Lenz-a, robí multiprotokolové centrály - ESU, Uhlenbrock, Viessmann, Zimo, CTE i Tams. Centrála ECoS (ESU) sa stáva akoby súdobím mustrom.

P.S.
XpressNet je už rozšifrovaný a popísaný na viacerých weboch. Na jednom je aj RC ručný ovládač (popis stavby) pre Xpressnet.

NNN:
"Oba sú super jednoduché bez PROCESOROV"

Nechapem, co to ma za vyhodu (resp. nevyhodu). Je to fakt, ktory nic neriesi.
Procesor sedi v centrale a obvolava jednotlive obvody. Pouzitelne je to iba na S88.

Sikovny bastlic si nieco zbastli, ci to s procesorom je alebo nie... Teda pokial sa mu dostane do ruk, akym protokolom to funguje. A ked ma moznost, tak si aj protokol roznanalyzuje. A elektricka stranka veci sa da omerat z kupenskej stavebnice. (Ziadna veda, z elektrikarskej stranky som bez problemov rozsifroval RS zbernicu od Lenza. Este tak rozanalyzovat protokol (nemam cas) a Lenz si moze svoje tajomstvo zalozit za klobuk.)

NNN:

Ja neodsudzujem ine systemy. Akurat tvrdim, ze su navzajom nekombinovatelne. Mnohi vyrobcovia robia multiprotokolove dekodery (dokonca ich aj ja pouzivam), ba aj centraly. Akurat tvrdim, ze pouzivat viacere protokoly paralelne na jednom kolajisku je zdroj potencialnych problemov. Preto zavrhujem tuto myslienku. Kedze som orientovany na DCC (vacsia ponuka, viac vyrobcov...), nevenujem inym protokolom pozornost a v mojom pripade ich nebudem pouzivat. Tot vsjo.

Pouzivanie viacerych protokolov by ma nutilo pamatat si, ktora masina (prislusenstvo, funkcny dekoder) na aky protokol funguje a v pripade, ze nieco nefunguje, hladanie chyby je viac ako komplikovane. Proste cim je potencialnych zdrojov chyb menej, tym spolahlivejsie vsetko funguje.