Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Nie nedalo. Aby som problém trochu vysvetlil. Totiž v tlači prebehlo nejaké vyjadrenie, ktoré je vzorovou ukážkou polopravdy a z toho plynúcich fám a divokej obrazotvornosti.
Pokiaľ si dobre pamätám na článok, bolo tam písané, že na koridore po modernizácii zostalo zariadenie zo 60. rokov. Produktom obrazotvornosti potom vznikajú fámy, že sa šetrilo na koridore a aký blbec to vymyslel. Takže:
Nejde o nejaké zastaralé zab. zar. zo 60. rokov. Existujú v súčasnosti 2 základné druhy zariadenia na zisťovanie voľnosti koľajového úseku.
1. bodové - počítače osí
2. koľajové obvody
V Československu sa používali (ak zabudneme na staršie technológie aku izolovaná koľajnica) výhradne koľajové obvody. Počítače osí sa začali objavovať až v posledných 10 -15 rokoch (aspoň v ČS). Česi si zvolili osvedčený spôsob koľajových obvodov, pri ktorom môžu použiť aj slávny líniový vlakový zabezpečovač (LVZ), na ktorí niektorí ľudia na VLAKY.NET nedajú dopustiť a je to pre nich vrchol blaha . Počítače osí samozrejme prenos kódu LVZ na HDV neumožňujú. Takže sa javia ako menejcenné. Okrem toho koľajové obvody vraj vedia zisťiť lom koľajnice. Podľa mňa je to diskutabilná prednosť. Som zvedavý, čo Francúzi majú na TGV úsekoch kvôli tomu koľajové obvody. Počítače osí sa budú používať s ETCS na prenos informácíí na HDV. Takže to čo je vraj zastaralé na českých koridoroch sú koľajové obvody spolu s LVZ. Tieto zariadenia boli vyvinuté a ich parametre stanovené v 50.-60. rokoch minulého storočia. Takže to je to vraj zastaralé zariadenie. Samozrejme na koridore sa pri budovaní použili úplne nové, nezostali tam 30 ročné. Ostanté za. zariadenie je samozrejme moderné, už sú tam elektronické stavadlá. Koľajové obvody majú definované presné parametre a sú definované presné tabuľky ako pre fungovanie, tak aj pre úrovne spätných trakčných prúdov a rušenia. Tieto parametre sú dané presnými výpočtami pri vývoji a experimentálne overené a odladené v praxi, aby to spĺňalo požiadavky na bezpečnú funkciu. To nie je ako keď ti blbne počítač, tak dáš do zásuvky prepäťovú ochranu, čo kúpiš v obchode za pár stoviek a problém je vyriešený. V západnej Európe majú asi iné parametre (dané historickým vývojom), čo sa týka parametrov koľ. obvodov a vo vzťahu k nim aj rušenia. A samozrejme kedysi tu bola železná opona, takže nebolo treba nejakej kompatibility, každý si jazdil na svojom "piesku". Teraz sa únia zobudila a tlačí na kompatibilitu, lebo už je to očividná brzda. Máme moderný informačný vek, digitálnymi technológiami sme zasypávaní každý deň. Nové štandardy sa v niektorých oblastiach stanovujú pomaly každý rok (napr. WiFi, mobily, LANky). Iba železnica je stále na tom istom už 15 rokov. Už to bude pomaly 20 rokov, čo padla žel. opona, približne začiatkom 90. rokov sa prišlo s myšlienkou zjednotenia pod hlavičkou ETCS a stále nič. Pokiaľ viem (z kusých informácií o ETCS), žiadne pevné a záväzné parametre a štandardy pre ETCS a ani zariadenia, ktoré by boli schválené pre nasadzovanie v celej Európe, ešte nie sú. Stále je to len v rovine definovania nejakých parametrov, stále sa kreslia nejaké blokové schémy, nejaké aplikácie sa skúšajú v rôznych krajinách. Ale ešte nie je nič definitívne schválené v zmysle, že toto montujte v celej Európe. A únia už je z toho nervózna, že samovývojom to po takom dlhom období nikam neprišlo. Takže už vydáva úlohy na urýchlenie a štandardizovanie. Ak sa mýlim ohľadne tých štandardov a celého procesu, tak ma niekto opravte.
Takže aj Česi čoskoro nasadia na koridore ETCS. Samozrejme ETCS je principiálne možné nasadiť aj na koľ. obvody. Ale až príde ETCS, tak to razom vymenia aj s problémovými koľajovými obvodmi. Nasadia počítače osí a ETCS a bude to. Bude to vyžadovať aj úpravu ostatných častí zab. zariadenia. Ale pokiaľ viem, nebude treba žiadna totálna výmena celého zab. zar. Len úprava na ETCS.
Z toho vyplýva, že vlastne pri budovaní koridorov, žiadnu ex
Inak, potvrdi aj pilatus a aj dalsi, na useku Brunovce-PN sa jazdi po 2.TK a vlaky prichadzaju k 2.nastupistu. Co som ja zatial videl, tak vsetky vlaky sa pohybuju v PN "na privolavacku". Po 1.TK sa nejazdi a aj ked je hotova, bude sa par kuskov trhat... kolaje pod 2 starymi priecestiami a potom pri H.Strede, kde sa dokonci spojka.
V Leopoldove vcera kontrolovali prestavniky vyhybiek a skusali elektronicke informacne tabule. Vyzera to pekne (zatial :) )
Asi tolko z mojich postrehov
Nic proto tomu. Dal jsem to do diskuse o provozu na SŽDC a zabezpečovacích zařízeních. Ale sem to jistě patří také.
To se týká i jiných diskusí a jiných zpráv. Život je složitý, naše fórum též a ne každý má čas sledovat témata všechna. Jenže - kdybych dával vše do všech dotčených témat, ještě mne tu někdo obviní, že snad honím body!
Takže jsi dobře udělal.
Vláda loni v červenci schválila financování výstavby třetího železničního koridoru Praha-Norimberk, která si vyžádá přes 75 miliard korun. Dokončen má být, stejně jako čtvrtý koridor Praha-České Budějovice-Linec, v roce 2016.
"Pro třetí koridor vyroste v některých úsecích zcela nová trasa, kterou plánujeme již v parametrech vysokorychlostních tratí, například pro rychlost až 300 kilometrů v hodině," potvrdila ve středu Právu Anna Kodysová ze Správy železniční dopravní cesty.
...Právě Alstom vyrobil ve svém italském závodě rychlovlaky i pro České dráhy (ČD). Za 4,5 miliardy korun jim dodal sedm souprav Pendolino. Ty dnes jezdí mezi Prahou, Vídní a Bratislavou, i na trase Praha-Ostrava, a přepravily už přes 700 tisíc cestujících. Maximální rychlost pendolin je sice 250 kilometrů v hodině, české předpisy však povolují na území naší republiky jet nanejvýš 160 km/h. České dráhy proto už loni požádaly ministerstvo dopravy, aby se rychlostní limit zvedl alespoň na 200 kilometrů.
Na dotaz Práva, kdy se tedy pasažéři v Česku svezou dvousetkilometrovou rychlostí, odpověděl náměstek generálního ředitele ČD Jiří Kolář: "Teoreticky to bude možné hned, jakmile se změní legislativa a Správa železniční dopravní cesty přizpůsobí koridorové tratě pro zvýšení limitu. Není vyloučeno, že se to podaří od nového jízdního řádu, jenž začne platit letos v prosinci."
vidíš sledujem dosť diskusie ohľadne "koridorizácií" a nových mašín ale nejak mi to ušlo .
Ale ten článok je tak pravdivý že treba ho dať aj sem nakoľko nie všetci čítajú všetky DF . Preto som ho pridal aj do fóra "Taurus r. 1116 vo vozovom parku ZSSK?" lebo koridor v SR je už pripravovaný na nové mašiny ale zatial "uzol" Bratislava Nové mesto" NIE a pokiaľ mi siahajú informácie je to Problémový uzol prečo moderné mašiny nemôžu ísť aspoň na BA-Hlavnú stanicu a BA.Východné a zatiaľ som sa bohužial nič nedozvedel že by aspoň uvažovali o odstránení tohto problému