362/363
Téma o rušňoch radu 362 a 363 ZSSK, ČD a ZSSK Cargo.
Aktuálne nasadenie HDV
Hans
celkom zaujímavé rušne nám sem chodili občas aj v roku 2002 keď pravidelne R 607/612 vozili pražské 362/363-ky, podarilo sa mi takto odfotit vtedy plzeňskú (teraz neviem komu patrí) 363.057
. Fotené v Dubnici nad Váhom niekedy v lete 2002.
celkom zaujímavé rušne nám sem chodili občas aj v roku 2002 keď pravidelne R 607/612 vozili pražské 362/363-ky, podarilo sa mi takto odfotit vtedy plzeňskú (teraz neviem komu patrí) 363.057
. Fotené v Dubnici nad Váhom niekedy v lete 2002.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55668/
Na EC 137 Slovenská Strela dnes zdechla 350. Se 40 minutami to zachraňuje 363.043 z DKV Plzeň. Pokud v Břeclavi nebyl proveden přepřah, tak se v Bratislavě můžete těšit na návštěvu z "exotických krajin". Tato lokomotiva snad za celý svůj lokomotivní život na Slovensku nebyla. Kdyby ji někdo z Vás zahlédl, dejte vědět na čem se vracela zpět do ČR. Osobně tipuju jako nečinnou na R 374, ale můžu se mýlit.
Z Brna zdraví
Hans
Z Brna zdraví
Hans
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55551/
362.001:
veď práve že ešte aj to, že to nie práve vhodné a presné slovné spojenie som nepoužil ja, len som naňho upozornil autora toho príspevku, ktorý ho použil, že sa mi to nejak nepozdáva. Inak, aj pipo, dík za podporu
Na odľahčenie pridávam fotku prvého slovenského peršingu so Schunkom (vtedy ešte len s jedným
) - 362.013
veď práve že ešte aj to, že to nie práve vhodné a presné slovné spojenie som nepoužil ja, len som naňho upozornil autora toho príspevku, ktorý ho použil, že sa mi to nejak nepozdáva. Inak, aj pipo, dík za podporu
Na odľahčenie pridávam fotku prvého slovenského peršingu so Schunkom (vtedy ešte len s jedným
) - 362.013
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55270/
ad persing:
ja soms i s tebou iba zavtipkoval a ty s atu hned urazas...
to vtipkovanie bolo aj preto,lebo viem,ako neznasas gorily
co sa tyka tych "uhlikov",tak som myslel priamo na dva, teda na lyzine ze su 2 kusy,to preto mnozne cislo¨.
Inak est pre vsetkych v roku 1991 mala 263.012 skusobne na dobu 4 mesiacov namontovane siroke smykadla.tie myslim vyrobila Skoda Plzen a skusobne i ch testovali.
Samozrejme, ze ich nekupili a nenamontovali do depa na rusne , lebo boli drahe,m v tom case zbërac na 263 stal 30.000 Kčs, a z novymi smykladlami by to bolo 180.000,- Kčs.
ja soms i s tebou iba zavtipkoval a ty s atu hned urazas...
to vtipkovanie bolo aj preto,lebo viem,ako neznasas gorily
co sa tyka tych "uhlikov",tak som myslel priamo na dva, teda na lyzine ze su 2 kusy,to preto mnozne cislo¨.
Inak est pre vsetkych v roku 1991 mala 263.012 skusobne na dobu 4 mesiacov namontovane siroke smykadla.tie myslim vyrobila Skoda Plzen a skusobne i ch testovali.
Samozrejme, ze ich nekupili a nenamontovali do depa na rusne , lebo boli drahe,m v tom case zbërac na 263 stal 30.000 Kčs, a z novymi smykladlami by to bolo 180.000,- Kčs.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55264/
362001:
Nič si nedomotal,len ja som ten sätnopis bral doslova a dopísmenka a odpojená D odbočka odporníka ma úplne zmiatla :).Ono by bolo dobré R01,02 úplne obísť a napriamo prepojiť vodiče 020 resp.odbočku k D a 040,aj keď v týchto mrazivých dňoch by sme slnku určite trochu pomohli,no zbytočne by sme reku prúdom kúrili :).C3 som nemyslel,vetráky sú pri rekuperácii zbytočné.
Samozrejme že ak by sa zvládli časovo prijateľné prechody medzi reku a edb čo by neznemožňovalo to hlavné čo potrebujeme a to je brzdiť vlak(nebolo by bohvie ako úžasné mať chytenú brzdnú stopu a mašinka s tebou začne cvičiť s odbudzovaním,prepínaním a nabudzovaním z jedného systému do druhého) a regulácia celého toho ansámblu tak by sa teta ekológia celkom potešila :).Akurát neviem ako je to momentálne s účtovaním elek.energie,na elektrifikovaných tratiach je to v cene na km,alebo sa to delí percentuálne podľa počtu vlakov,prípadne počtu rozbehov na danú záťaž medzi Cargo a ZSSK ??? ..aj predkurovanie súprav čosi spapká.. ono meráky na mašinách sú ale pochybujem že to niekto eviduje :).
Inak s tými stropnými ventilátormi si to vystihol
Add Schunk:
osočovanie jeden druhého je divný spôsob debaty,veď keď máš čo doplniť či poopraviť v nejakej informácii na ozrejmenie,tak to napíš prípadne odborne zdôvodni,ale hlavne nezhadzuj iných.Toto je diskusné fórum a nie ring,dík za pochopenie
Nič si nedomotal,len ja som ten sätnopis bral doslova a dopísmenka a odpojená D odbočka odporníka ma úplne zmiatla :).Ono by bolo dobré R01,02 úplne obísť a napriamo prepojiť vodiče 020 resp.odbočku k D a 040,aj keď v týchto mrazivých dňoch by sme slnku určite trochu pomohli,no zbytočne by sme reku prúdom kúrili :).C3 som nemyslel,vetráky sú pri rekuperácii zbytočné.
Samozrejme že ak by sa zvládli časovo prijateľné prechody medzi reku a edb čo by neznemožňovalo to hlavné čo potrebujeme a to je brzdiť vlak(nebolo by bohvie ako úžasné mať chytenú brzdnú stopu a mašinka s tebou začne cvičiť s odbudzovaním,prepínaním a nabudzovaním z jedného systému do druhého) a regulácia celého toho ansámblu tak by sa teta ekológia celkom potešila :).Akurát neviem ako je to momentálne s účtovaním elek.energie,na elektrifikovaných tratiach je to v cene na km,alebo sa to delí percentuálne podľa počtu vlakov,prípadne počtu rozbehov na danú záťaž medzi Cargo a ZSSK ??? ..aj predkurovanie súprav čosi spapká.. ono meráky na mašinách sú ale pochybujem že to niekto eviduje :).
Inak s tými stropnými ventilátormi si to vystihol
Add Schunk:
osočovanie jeden druhého je divný spôsob debaty,veď keď máš čo doplniť či poopraviť v nejakej informácii na ozrejmenie,tak to napíš prípadne odborne zdôvodni,ale hlavne nezhadzuj iných.Toto je diskusné fórum a nie ring,dík za pochopenie
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55244/
Ad. Žraloci:
Odpustite mi moju spanilú jazdu ale nedá mi ešte nezareagovať na vaše útoky na peršinga. Prečo doň vŕtate takýmto spôsobom? Že nepoužije najsprávnejšie slovo? Veď nerobí 20 rokov ani v depe ani na mašine, železnicu má zatiaľ iba ako koníček. Má preto právo na INÉ, aj keď niekedy nepresné slovíčka, ak nimi vyjadrí podstatu veci. A to si myslím, že vyjadril. Má obrovský prehľad o diani na štreke, píše mnohé, prinajmenšom informatívne hodnotné príspevky a toto asi niekomu vadí. A pritom toto fórum nikdy nechcelo ani nemalo byť o dohadovaní sa a o slovičkárení. Neraz som sa obeťou toho stal aj ja a potom som tiež rád podkúril do pece.
To, že tu niekto píše, že hlavný vypínač sa nedá zapnúť, kým nie je zapnutý istič F104, snímač tlaku v prístrojovom vzduchojeme S502 a relé K116, je síce pekné, ale o nič inteligentnejšie ani hodnotnejšie ako to, čo tu píše Admin peršing. Je to iba vec pohľadu a upriamenia záujmu toho-ktorého jednotlivca.
Už aj psa naučili pilotovať lietadlo.
Odpustite mi moju spanilú jazdu ale nedá mi ešte nezareagovať na vaše útoky na peršinga. Prečo doň vŕtate takýmto spôsobom? Že nepoužije najsprávnejšie slovo? Veď nerobí 20 rokov ani v depe ani na mašine, železnicu má zatiaľ iba ako koníček. Má preto právo na INÉ, aj keď niekedy nepresné slovíčka, ak nimi vyjadrí podstatu veci. A to si myslím, že vyjadril. Má obrovský prehľad o diani na štreke, píše mnohé, prinajmenšom informatívne hodnotné príspevky a toto asi niekomu vadí. A pritom toto fórum nikdy nechcelo ani nemalo byť o dohadovaní sa a o slovičkárení. Neraz som sa obeťou toho stal aj ja a potom som tiež rád podkúril do pece.
To, že tu niekto píše, že hlavný vypínač sa nedá zapnúť, kým nie je zapnutý istič F104, snímač tlaku v prístrojovom vzduchojeme S502 a relé K116, je síce pekné, ale o nič inteligentnejšie ani hodnotnejšie ako to, čo tu píše Admin peršing. Je to iba vec pohľadu a upriamenia záujmu toho-ktorého jednotlivca.
Už aj psa naučili pilotovať lietadlo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55232/
Pipo: No hej, cez spätné skratovacie diódy pre udržanie prúdu pri dobrzďovaní. Čo som tam len zas domotal..? 
Nevadí, ale nemám pri sebe schému, takže teraz iba takto nasucho a ľudovo. Od mínus pólu hore nulovými diódami, dole kotvami trakčákov a potom zas hore diódami až nad menič, a ďalej do siete, to by pravda chcelo oddeľovací diódový blok na js. systéme a HV premostiť stýkačom. Odpojenie B D svoriek R01,R02. No. Toto som asi domítoril, myslel som úplne odpojiť odporník v spodnej časti od mínus pólu novým druhým stýkačom, aby bol prúd nútený tiecť jedine hore tým kúskom odporníka smerom k dióde a plus pólu. Či som tam mal napísať svorka C3? A nie je to náhodov odbočka pre úbytkové ventilátory? Neviem. Ťažko mi teraz takto z hlavy...
Jednoducho tak. Regulácia opäť budením, neskôr dobrzďovať opäť spínaním PULZov do skratu, čo by zvýšovalo klesajúci prúd a po zavretí meniča ho indukčnosť v impulzoch stále "pretláčala" až do siete, avšak to všetko by vzhľadom na väčší "odpor" 3kV siete v porovnaní s odporom súčasného brzd. odporníka R01,2 prebiehalo už pri vyšších rýchlostiach. EDB-R by teda odpadala, môj odhad pri takej 40-60 km rýchlosti, resp. (minimálne) úpravou karty ECG-1 v skrini elektroniky, kedy by PULZy spínali pri rekuperácií do skratu s pomerným otvorením väčším, ako súčasných 0,45 by sa aj rekuperácia dala potlačiť do nižších rýchlosti.
Čo sa týka uspôsobenia siete, však práve o to ide. Sieť by sa uspôsobovať pri navrhovanej úprave vôbec nemusela. Napäťové čidlo by vždy najprv zmeralo napätie v troleji. Ak by bolo 3300 V a viac, EDB-R by vôbec nenabehla (pri tomto napätí už nie je predpokladaný iný odber), prestavili by sa Q11, Q12 do súčasnej brzdovej schémy. Pri splnení počiatočnej podmienky napätia v troleji by nové kontakty prepojovača Q11 navyše odpojili aj náš nešťastný brzdový odpor R01 od mínusu a tak by prúd mal jedinú možnú cestu od - do +. Keď by induk. napätie TM kleslo pod sieťové, prúd by udržiaval spínaný PULS DELTA A do skratu. Naše napäťové čidlo by stále pritom meralo napätie. Ak by v príslušnom napájacom úseku nebol ďalší odber, v okolí zberača by pri rekuperácii začalo pochopitelne vznikať prepätie. Ak by dosiahlo 3600 V, rozopli by nové kontakty stýkača Q11,12 a odpojili + pól kotvového meniča od siete (to by bolo zaústené niekde pred js. hl. vyp.) a menič by ostal pripojený iba cez odpor R15. Zároveň by ten druhý nový kontakt Q11 pripojil R01 k - pólu a tým pádom by sme dostali pôvodnu schrému EDB-O. S výhodou by bolo konštruovať nové kontakty ako výkonové, aby pri náraste napätia prepla EDB-R na EDB-O plynule, bez prerušenia činnosti. Aby to však bolo fakt plynule, musela by ešte riadiaca elektronika znížiť budenie, prípadne pomerné otvorenie PULZov v okamihu zopnutia nových kontaktov. Inak by nastal prúdový ráz spôsobený väčším pretlačeným prúdom cez R01 ako dovtedajším prúdom do siete.
Mašina by teda rekuperovala iba vtedy, ak by bol v úseku iný odber, čo by si popísaným spôsobom zisťovala sama. V prípade vytvárania prepätia by prepínala na klasiskú EDB-O, v prípade opätovného poklesu U siete by znova prestavila stýkače na rekuperačný režim, podľa praktických odhadov by to vyskúšala cca po 1 minúte.
Tiež som videl v rekuperácii vedu, ale po jazdách na stanovišti 425.95 som ostal prekvapený, ako to môže jednoducho fungovať. Keď si pri vjazde do zástavky otočíš kontrolér ("hl.uzáver plynu",to koliesko mi ho pripomína) doľava od nuly s údivom sleduješ, ako napätie siete rastie nad 1500 V. Podotýkam, že meniareň ho spracovať nedokáže. Pri bezodberovom stave však nepresiahlo 1700 V, rušňovodič mi pritom flegmaticky vysvetloval, že sa to stratí, či rozplynie v sieti aj keď nemáš odber. No neviem. U 3 MW výkonnej peršingovej brzdy by som sa na toto dôveryhodné tvrdenie ťažkého praktika radšej nespoliehal, zvlášť, keď má naša milá mašina skriňu brzdových odporov vždy pripra
Nevadí, ale nemám pri sebe schému, takže teraz iba takto nasucho a ľudovo. Od mínus pólu hore nulovými diódami, dole kotvami trakčákov a potom zas hore diódami až nad menič, a ďalej do siete, to by pravda chcelo oddeľovací diódový blok na js. systéme a HV premostiť stýkačom. Odpojenie B D svoriek R01,R02. No. Toto som asi domítoril, myslel som úplne odpojiť odporník v spodnej časti od mínus pólu novým druhým stýkačom, aby bol prúd nútený tiecť jedine hore tým kúskom odporníka smerom k dióde a plus pólu. Či som tam mal napísať svorka C3? A nie je to náhodov odbočka pre úbytkové ventilátory? Neviem. Ťažko mi teraz takto z hlavy...
Jednoducho tak. Regulácia opäť budením, neskôr dobrzďovať opäť spínaním PULZov do skratu, čo by zvýšovalo klesajúci prúd a po zavretí meniča ho indukčnosť v impulzoch stále "pretláčala" až do siete, avšak to všetko by vzhľadom na väčší "odpor" 3kV siete v porovnaní s odporom súčasného brzd. odporníka R01,2 prebiehalo už pri vyšších rýchlostiach. EDB-R by teda odpadala, môj odhad pri takej 40-60 km rýchlosti, resp. (minimálne) úpravou karty ECG-1 v skrini elektroniky, kedy by PULZy spínali pri rekuperácií do skratu s pomerným otvorením väčším, ako súčasných 0,45 by sa aj rekuperácia dala potlačiť do nižších rýchlosti.
Čo sa týka uspôsobenia siete, však práve o to ide. Sieť by sa uspôsobovať pri navrhovanej úprave vôbec nemusela. Napäťové čidlo by vždy najprv zmeralo napätie v troleji. Ak by bolo 3300 V a viac, EDB-R by vôbec nenabehla (pri tomto napätí už nie je predpokladaný iný odber), prestavili by sa Q11, Q12 do súčasnej brzdovej schémy. Pri splnení počiatočnej podmienky napätia v troleji by nové kontakty prepojovača Q11 navyše odpojili aj náš nešťastný brzdový odpor R01 od mínusu a tak by prúd mal jedinú možnú cestu od - do +. Keď by induk. napätie TM kleslo pod sieťové, prúd by udržiaval spínaný PULS DELTA A do skratu. Naše napäťové čidlo by stále pritom meralo napätie. Ak by v príslušnom napájacom úseku nebol ďalší odber, v okolí zberača by pri rekuperácii začalo pochopitelne vznikať prepätie. Ak by dosiahlo 3600 V, rozopli by nové kontakty stýkača Q11,12 a odpojili + pól kotvového meniča od siete (to by bolo zaústené niekde pred js. hl. vyp.) a menič by ostal pripojený iba cez odpor R15. Zároveň by ten druhý nový kontakt Q11 pripojil R01 k - pólu a tým pádom by sme dostali pôvodnu schrému EDB-O. S výhodou by bolo konštruovať nové kontakty ako výkonové, aby pri náraste napätia prepla EDB-R na EDB-O plynule, bez prerušenia činnosti. Aby to však bolo fakt plynule, musela by ešte riadiaca elektronika znížiť budenie, prípadne pomerné otvorenie PULZov v okamihu zopnutia nových kontaktov. Inak by nastal prúdový ráz spôsobený väčším pretlačeným prúdom cez R01 ako dovtedajším prúdom do siete.
Mašina by teda rekuperovala iba vtedy, ak by bol v úseku iný odber, čo by si popísaným spôsobom zisťovala sama. V prípade vytvárania prepätia by prepínala na klasiskú EDB-O, v prípade opätovného poklesu U siete by znova prestavila stýkače na rekuperačný režim, podľa praktických odhadov by to vyskúšala cca po 1 minúte.
Tiež som videl v rekuperácii vedu, ale po jazdách na stanovišti 425.95 som ostal prekvapený, ako to môže jednoducho fungovať. Keď si pri vjazde do zástavky otočíš kontrolér ("hl.uzáver plynu",to koliesko mi ho pripomína) doľava od nuly s údivom sleduješ, ako napätie siete rastie nad 1500 V. Podotýkam, že meniareň ho spracovať nedokáže. Pri bezodberovom stave však nepresiahlo 1700 V, rušňovodič mi pritom flegmaticky vysvetloval, že sa to stratí, či rozplynie v sieti aj keď nemáš odber. No neviem. U 3 MW výkonnej peršingovej brzdy by som sa na toto dôveryhodné tvrdenie ťažkého praktika radšej nespoliehal, zvlášť, keď má naša milá mašina skriňu brzdových odporov vždy pripra
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55230/
Djexpres - keď si sa chcel vyjadriť jasne, mal si napísať, že šmýkadlo nebude odskakovať od troleja. O prítlaku ti už napísal Matop...
350.005 - takéto osobné invektívy som od teba nečakal, ale budiš... Hlavná vec, že pán Gorilista, ktorý jazdil na mašinách, keď o Schunkoch na Slovensku nebolo ani chýru ani slichu - ale pán PRAKTIK - má v depe dosť známych, ktorí z neho urobia praktika vo všetkých oblastiach železničnej dopravy...
"Uhliky zo Shunku su z uhlika v jednom celku, nie su uhlikovych dosticiek, ktore sa pouzivaju pri starsich typoch smykadiel" - pokiaľ viem, tie "skladané" šmýkadlá boli (sú) z metalokeramiky a nie z uhlíka. Hlavná vec, že sám si napísal, že tých uhlíkov je na Schunku viac ("Uhliky zo Shunku...").
Toľko odo mňa, zdravím
350.005 - takéto osobné invektívy som od teba nečakal, ale budiš... Hlavná vec, že pán Gorilista, ktorý jazdil na mašinách, keď o Schunkoch na Slovensku nebolo ani chýru ani slichu - ale pán PRAKTIK - má v depe dosť známych, ktorí z neho urobia praktika vo všetkých oblastiach železničnej dopravy...
"Uhliky zo Shunku su z uhlika v jednom celku, nie su uhlikovych dosticiek, ktore sa pouzivaju pri starsich typoch smykadiel" - pokiaľ viem, tie "skladané" šmýkadlá boli (sú) z metalokeramiky a nie z uhlíka. Hlavná vec, že sám si napísal, že tých uhlíkov je na Schunku viac ("Uhliky zo Shunku...").
Toľko odo mňa, zdravím
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55097/
Upresenie pre vsetkych teoretikov, hlavne pre neschopneho persinga,ktoremu v tejto chvili musi prist na priprah gorila, a odviezt ho z roviny teoretickej do roviny praxe:
1.Shunky boli vyvinute preto,aby PRITLAK zberaca smykadla bol lepsi- po vsetkych strankach, konstantny, nekolisal, bol este lepsi, hlavne pri prejazde tvrdymi bodmi, dalej hlavne pri vyssich rychlostich. Na toto nas upozornili uz pred casom brati Cesi, ktory pozadoval na vsetky 350 prave ine smykadla.
2.Persing- budem,velmi rad ak uz konecne prestanes teoretizovat, a bude z teba praktik, je totiz smutne, ze prave admin , privadza na stranku hypotezy a nie konkretne odpovede.
Uhliky zo Shunku su z uhlika v jednom celku, nie su uhlikovych dosticiek, ktore sa pouzivaju pri starsich typoch smykadiel.Uhlik je specialne tvarovany,aby dochadzalo k jeho rovnomernemu oteru a zaroven ma maksie vlastnosti, teda nesposobuje namahanie trolejoveho drotu ako pri starsich typoch smykadiel.
3.Jeho tvar zarucuje spravne "prilnutie" lyziny ku zberacu,teda nedochadza ku kolisa niu lyziny pocas odberu prudu v takom rozsahu ako pri starsich smykadlach.
Zvysok doplnili ostatni podo mnou...
Hold, aj admin sa casto pomyli..hlavne ak nepozna prax...
1.Shunky boli vyvinute preto,aby PRITLAK zberaca smykadla bol lepsi- po vsetkych strankach, konstantny, nekolisal, bol este lepsi, hlavne pri prejazde tvrdymi bodmi, dalej hlavne pri vyssich rychlostich. Na toto nas upozornili uz pred casom brati Cesi, ktory pozadoval na vsetky 350 prave ine smykadla.
2.Persing- budem,velmi rad ak uz konecne prestanes teoretizovat, a bude z teba praktik, je totiz smutne, ze prave admin , privadza na stranku hypotezy a nie konkretne odpovede.
Uhliky zo Shunku su z uhlika v jednom celku, nie su uhlikovych dosticiek, ktore sa pouzivaju pri starsich typoch smykadiel.Uhlik je specialne tvarovany,aby dochadzalo k jeho rovnomernemu oteru a zaroven ma maksie vlastnosti, teda nesposobuje namahanie trolejoveho drotu ako pri starsich typoch smykadiel.
3.Jeho tvar zarucuje spravne "prilnutie" lyziny ku zberacu,teda nedochadza ku kolisa niu lyziny pocas odberu prudu v takom rozsahu ako pri starsich smykadlach.
Zvysok doplnili ostatni podo mnou...
Hold, aj admin sa casto pomyli..hlavne ak nepozna prax...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55069/
No hej, aj ja som rozmýšľal ten kúsok odporu medzi svorkami D a A najradšej obísť, ale práve ten kúštik je potrebný na obmedzenie prúdu pri spínaní pulzov do skratu pri nižších rýchlostiach. Máš pravdu, fakt by to bolo trochu blbé rekuperovať cez odpor ale vlasy by sme si preto nevytrhali. Dôležitejšie je, aby sa ten kúštik medzi A a D neprehrieval po odpojení C3. Toto by bolo predmetom skúmania, inak budem rozmýšľať aj nad Tvojou alternatívou.
Teraz to definitívne upresním: Výkonový stýkač rekuperácie by mal 2 kontakty, jeden by sa zriadil medzi svorku B a vodič 197, druhý do novej vetvy vychádzajúcej z vodiča 012 (022) a ústiacej na svorke A1 HV Q01; pokiaľ by išlo o úpravu HDV 362,363. Prvý z nich by bol pri EDB-R rozpojený, zopnuptý by ostával vždy pri EDB-O a jazdnom režime, ten druhý by spínal opačne tzn. iba pri rekuperácii. Na striedavom systéme by sme davenie elektriky z útrob mašiny riešili Kynedrilom, teda by radšej vôbec nefungovalo, (vzhľadom na veľkú nákladnosť prestavby a minimálne využitie na prevážne rovinatých tratiach), ak by sme to aspoň teoreticky chceli aj tu, nevyhli by sme sa prestavbe diódového usmerňovača Dius U01 na tyristorový riadený usmerňovač, pričom náš nový vodič by musel na striedavom ústiť na výstup usmerňuvača H vodič 009. Rekuperácia by sa uskutočňovala po prekročení riad.uhla tohto mostíka za 90 stupňov; a to je zároveň aj odpoveď na Matthiasovú otázku.
Ak už ideme do detailov, a tých sa nájde ešte stále veľa, bolo by pri EDB-R treba obísť aj dif. relé K03, resp neobísť, ale znefunkčniť jeho zásah = premostiť jeho kontakty novým relé rekuperačnej brydy. K03-ka by primárne síce nevadila, keďže aj js. hl. vypínač je premostený novou vetvou so stýkačom, ale vadilo by to riadiacím obvodom a najmä elektronike.
Čo sa týka prepínania EDB-R/EDB-O, to je práve to. Keďže uvažujeme primárne využitie rekuperácie na spádoch, dovolil som si takto neskromne tresnúť z brucha čas 1 min a opätovné skúšanie. (ide iba o mnou dlhodobe pozorovanie brzdiaceho priebehu a rozmiestnenia TNS na štrbskej rampe, dole Čierným a Petrovskou, či dole Filicami na opačnú stranu, na základe toho tá presne od buka strelená minúta)
Predpokladajme, že by sa táto nerozhodnosť nevyskytovala často a napäťové relé by viac-menej spoľahlivo rozoznávalo iný odber od nezaťaženého úseku, kedy by EDB-R nezávadzalo vôbec. Ďalšou vecou je prispôsobenie grafikonu a snaha súčasnej jazdy vlakov hore aj dole.
Tú energetickú bilanciu som pred časom rozoberal, je to na stránke see.sk, kedy si elektrárne koľko učtujú (drahý-špičkový a lacný-základný prúd) no ako to je s Cargom, to netuším vôbec; no bolo sa nám treba deliť..?