362/363
Téma o rušňoch radu 362 a 363 ZSSK, ČD a ZSSK Cargo.
Aktuálne nasadenie HDV
Nedá mi neprispieť k danému. Neviem čo tým autori mysleli"lepší prítlak na trolej" ? Prítlak je merateľný v kg. U Schunkoch ide len o lešiu spoluprácu zberač - trolej pri vyšších rýchlostiach t.j. nad 120 km/h hlavne v miestach tzv. "tvrdých bodov" trolejového vedenia. A ten uhlík tiež nie je až taký špeciálny. Sú v ňom samozrejme prímesy na vylepšenie vodivosti a fyzikálnych vlastností ale voči ostatným výrobcom sa nelíši nijako zvlášť. Čo sa týka opotrebovaniu troleja, tak víťazia jednoznačne uhlíky pred kerametalom, pretože uhlík vďaka svojej štruktúre sa oddeľuje po vrstvách (myslím tým väzobné usporiadanie, nie nejaké veľké kusy:) )a tým vlastne aj "maže" trolej. Zatiaľ čaf Matop
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55049/
Ad. Pershing.
Skús si pozrieť nejaké tie informácie od výrobcu.... a uvidíš
lepší prítlak na trolej? a kto hovorí že väčší alebo menší?
a áno je tam špeciálny uhlík
asi si ešte šmýkadlá v ruke nedržal.. na hlavnom ich máš množstvo možeš ísť pozrieť
Skús si pozrieť nejaké tie informácie od výrobcu.... a uvidíš
lepší prítlak na trolej? a kto hovorí že väčší alebo menší?
a áno je tam špeciálny uhlík
asi si ešte šmýkadlá v ruke nedržal.. na hlavnom ich máš množstvo možeš ísť pozrieť
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/55045/
ad persing: ako uz elektromechanik bol byval v minulosti poznamenal na margo implementacie smykadiel schunk, citujem: "Kridelka bocne aj stredove udrziavaju lyzinu opretu o trolej. Kridelka zlepsuju smykadlo, aby bolo oprete."
takze asi aj preto.
takze asi aj preto.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/54867/
Djexpres
dovolil by som si nesuhlasiť s "lepší prítlak na trolej" - ten je ako-tak konštantný a nemôže byť ani väčší ani menší - keby bol väčší, nadmerne by sa opotrebovával trolej a šmýkadlo (napr. problém s jazdou 350-iek na predný zberač) a keby bol nižší, tak by zberač odskakoval - trolej totiž nie je rovná "čiara".
"menšie opotrebenie trolejového drôtu prostredníctvom trenia" - skús mi to nejak upresniť, lebo nejak sa mi to nezdá - jedine že by bol na Schunkoch uhlík s nejakými inými prímesami, ktoré znižujú trenie.
"lepšia súdržnosť šmýkadla s trolejom pri vyšších rýchlostiach" - áno, škýkadlá Schunk sú totiž ľahšie.
dovolil by som si nesuhlasiť s "lepší prítlak na trolej" - ten je ako-tak konštantný a nemôže byť ani väčší ani menší - keby bol väčší, nadmerne by sa opotrebovával trolej a šmýkadlo (napr. problém s jazdou 350-iek na predný zberač) a keby bol nižší, tak by zberač odskakoval - trolej totiž nie je rovná "čiara".
"menšie opotrebenie trolejového drôtu prostredníctvom trenia" - skús mi to nejak upresniť, lebo nejak sa mi to nezdá - jedine že by bol na Schunkoch uhlík s nejakými inými prímesami, ktoré znižujú trenie.
"lepšia súdržnosť šmýkadla s trolejom pri vyšších rýchlostiach" - áno, škýkadlá Schunk sú totiž ľahšie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/54814/
362001:
Rekuperácia je pekná vec,no neviem vzhľadom na debaty o ich nemožnom využití pri rade 680(http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1308.pdf),či podobný problém s odoberaním získaného prúdu nebude aj u nás :).
Predsa som si ale skúšal kuknúť to tvoje rekuper. zapojenie no nie je mi jasné kadiaľ sa okruh uzatvára ak ideš z mínus vetvy cez nulové diódy na TM a máš odpojené svorky B,D na odporníku,+ mínus vetvu ak myslíš vodič 020.Mne to vychádza jedine cez napriamo D-A a spätné diódy brzdového prúdu pri dobrzďovaní...alebo potrebujem vyčistit zrak :)
Rekuperácia je pekná vec,no neviem vzhľadom na debaty o ich nemožnom využití pri rade 680(http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1308.pdf),či podobný problém s odoberaním získaného prúdu nebude aj u nás :).
Predsa som si ale skúšal kuknúť to tvoje rekuper. zapojenie no nie je mi jasné kadiaľ sa okruh uzatvára ak ideš z mínus vetvy cez nulové diódy na TM a máš odpojené svorky B,D na odporníku,+ mínus vetvu ak myslíš vodič 020.Mne to vychádza jedine cez napriamo D-A a spätné diódy brzdového prúdu pri dobrzďovaní...alebo potrebujem vyčistit zrak :)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/54658/
362.001 - ked sme uz nacali temu naraznikovych tanierov u vykurovacich kakadu, tak som si pri pohlade do mojej historickej galerie vsimol, ze aj tyristorove krabicky presli podobnym vyvinom, uzke taniere s oblymi hranami (prototypy na zaciatku produkcie) -> siroke hranate taniere -> patuholnikove "UIC suhlasne".
Zaujimavostou v tomto vyvine ale su napr. 363.006 a 363.020, ktore vyzeraju mat priamo z vyroby sucasny patuholnikovy standard (este v case oznacenia ES499.1006 a 1020), naopak prototypy 363.001 & 363.002 a 363.050 maju obrovske goriloidne narazniky snad dodnes...
Zaujimavostou v tomto vyvine ale su napr. 363.006 a 363.020, ktore vyzeraju mat priamo z vyroby sucasny patuholnikovy standard (este v case oznacenia ES499.1006 a 1020), naopak prototypy 363.001 & 363.002 a 363.050 maju obrovske goriloidne narazniky snad dodnes...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/54434/
Matthias: Rečou ľudu zrozumiteľnou:
.ynarts "jenroh" z yvtok an ydóid évolun zec ulóp suním do ťeirvazu dúrp ýnavorepuker lohom as yba ,ainejaľoku ulóp suním do ja uropdo ohévodzrb do yrotom ťijopdo enlpú abert ež ,ťeidev abi ľaitazerp iT íčatS .udúrp ohévotarks ,caidevopkat ,othot einezdembo enláer erp ačinem udovbo oheicavotarks od ukínropdo itsač einejopirp erp D akčobdo a yrotálitnev évoktybú erp 3C .rpan ja míšut ,keičobdo orecaiv ám a ynipuks jevorotom jendej volarhcef hcývodzrb acivolop ej 10R čiled ývoropdO
Hej, no a takto by to celkom už mohlo aj šlapať od koľaje až do troleja, nie? Bol by som Ti to vyjasnil napriamo, ale kto dlho hája...
...tomu musí stačiť na vysvetlenie aj úbohý Clansman, ktorého som týmito nehoráznosťami kvôli Tebe v sobotu pri pive tak neľútostne drvil. Ale..., no čo by som pre môjho najmilšieho paštekára nespravil..? 
P.S.: už toľko tých šotíkov netrápme, zdá sa, že tu už 4 dni nič nepoletuje, Biolit zabral,
môžme sa zas stiahnúť na osobnú poštu.
.ynarts "jenroh" z yvtok an ydóid évolun zec ulóp suním do ťeirvazu dúrp ýnavorepuker lohom as yba ,ainejaľoku ulóp suním do ja uropdo ohévodzrb do yrotom ťijopdo enlpú abert ež ,ťeidev abi ľaitazerp iT íčatS .udúrp ohévotarks ,caidevopkat ,othot einezdembo enláer erp ačinem udovbo oheicavotarks od ukínropdo itsač einejopirp erp D akčobdo a yrotálitnev évoktybú erp 3C .rpan ja míšut ,keičobdo orecaiv ám a ynipuks jevorotom jendej volarhcef hcývodzrb acivolop ej 10R čiled ývoropdO
Hej, no a takto by to celkom už mohlo aj šlapať od koľaje až do troleja, nie? Bol by som Ti to vyjasnil napriamo, ale kto dlho hája...
...tomu musí stačiť na vysvetlenie aj úbohý Clansman, ktorého som týmito nehoráznosťami kvôli Tebe v sobotu pri pive tak neľútostne drvil. Ale..., no čo by som pre môjho najmilšieho paštekára nespravil..? P.S.: už toľko tých šotíkov netrápme, zdá sa, že tu už 4 dni nič nepoletuje, Biolit zabral,
môžme sa zas stiahnúť na osobnú poštu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/53951/
Aha, Prototypné Eso, takže takto to je... Rekuperovať sa Ti zachcelo. A najprv nadšeného obvodára-amatéra nabudíš, s nemravným návrhom rekuperovať sa tu pred ním necudne promenáduješ a v tom NAJLEPŠOM potom končíš debatu??? Uvedomuješ si vôbec, že sa chováš jak neplnoletá francúzska prostitútka pri policajnom záťahu? 
...Ale niééééé
Mno. Ja byť veľmo zvedavô. V podstate, premostením diódového bloku a nabíjacieho odporu si všeličo naznačil. Avšak ďalej ísť po stopách Tvojej indície nemôžem, pretože pojmu "svorky B a D" odporového deliča R01 takto, nasucho a bez schémy, nerozumiem o nič viac ako agende protestujúceho ekologického hnutia Juhočeské Matky.
Takže budem ako taká roztrasená Panna Orleánska čakať na Tvoje znamenie, či už sa mi zjavíš v nejakej destinácií a svoj návrh vľudným, otcovsky láskavým pedagogickým prístupom predostrieš osobne alebo to poriešime cez majla.
Mám totiž v talóne také kontrolné otázočky.
:)
Zbyněk: To nie je problém. Biolit to hravo vyrieši.
...Huncút som a rád sa hrám,
s humorom je predsa fuška.
Všetkých šotoušov rrráááád ja mám,
to je heslo- Maťka Uška.
Treba dodávať to mierne otrepané "ale nieee"? Ja myslím, že sa chápeme.
...Ale niééééé
Mno. Ja byť veľmo zvedavô. V podstate, premostením diódového bloku a nabíjacieho odporu si všeličo naznačil.
Avšak ďalej ísť po stopách Tvojej indície nemôžem, pretože pojmu "svorky B a D" odporového deliča R01 takto, nasucho a bez schémy, nerozumiem o nič viac ako agende protestujúceho ekologického hnutia Juhočeské Matky. Takže budem ako taká roztrasená Panna Orleánska čakať na Tvoje znamenie, či už sa mi zjavíš v nejakej destinácií a svoj návrh vľudným, otcovsky láskavým pedagogickým prístupom predostrieš osobne alebo to poriešime cez majla.
Mám totiž v talóne také kontrolné otázočky.
:)
Zbyněk: To nie je problém. Biolit to hravo vyrieši.
...Huncút som a rád sa hrám,
s humorom je predsa fuška.
Všetkých šotoušov rrráááád ja mám,
to je heslo- Maťka Uška.
Treba dodávať to mierne otrepané "ale nieee"? Ja myslím, že sa chápeme.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/53375/
Matthias:
Oné, zopár odpovedí mám:
Matýsku, samozrejme, že pri počiiatočnom nabíjaní komut.kondenzátora, kým menič nepracuje, nemôže mať ani žiadnu frekvenciu. Pokiaľ ide o nabíjanie počas činnosti meniča, tak C sa prebije ešte počas zhasínacieho LC kmitu, samozrejme, nie už na pôvodnú hodnotu (kvôli stratovej R zložke prvkov meniča) ale na hodnotu nižšiu, pričom stratený náboj si doplní počas zotavnej fázy cyklu meniča, tj od ukončenia LC kmitu až do príchodu nového impulzu na Th, v podstate až na Tz. Pokiaľ je mašina v jazde, tak je menič pripojený priamo cez kontakty A1-A2 prepojovača Q11. To počiatočne nabíjanie cez odpor, konkrétne R15 (ktorého polohu, ako aj iných prvkov v schéme si brilantne popísal) som myslel tesne po okamihu prestavenia prepojovača Q11 (Q12) do polohy brzda. V princípe funkcie brzdy, pravda, tento odpor R15 nemá žiadny význam, nakoľko brzdový obvod odporovej brzdy by mal byť od siete odpojený. Menič sa však využíva v druhej fáze brzdenia na udržanie brzdnej sily při nižšej rýchlosti na premostenie brzdového odporu, teda PM kotiev pracuje aj pri brzdení. Ak by bol odpojený od siete, a EDB by nezačala činnosť, nemal by sa odkiaľ kom.kond. meniča nabiť. Preto ten odpor R15 pri brzdení. A mal by byť dosť veľký. No a 33 1/3 Hz… s touto “oživovacou“ frekvenciou mrní menič aj v prvej fáze brzdenia, kedy sa brzda reguluje ešte iba budením.
S tou reko brzdy na nezávislú, a lá 350, to bol len taký planý uštipačný duševný záchvev, bože chráň, to by som si od Teba ani nedovolil čakať, ale pobavil si ma tým retroevolučným textom fakt dobre.
Rekuperácia. Mno. To je to na dlhšiu debatu. Nejdem teraz vypisovať slohy, s kolegom 362.002 sme nad tým dosť dlho sedeli a prišli na zbesilé veci. Ale napíšem teraz len toľko, že na 163 treba oddeľovací diódový blok premostiť, rovnako ako odpor R15 a odporovému deliču R01 treba odpojiť svorky B a D. Ani teraz neviem, či som neprezradil až moc z nášho know-how…
Oné, zopár odpovedí mám:
Matýsku, samozrejme, že pri počiiatočnom nabíjaní komut.kondenzátora, kým menič nepracuje, nemôže mať ani žiadnu frekvenciu. Pokiaľ ide o nabíjanie počas činnosti meniča, tak C sa prebije ešte počas zhasínacieho LC kmitu, samozrejme, nie už na pôvodnú hodnotu (kvôli stratovej R zložke prvkov meniča) ale na hodnotu nižšiu, pričom stratený náboj si doplní počas zotavnej fázy cyklu meniča, tj od ukončenia LC kmitu až do príchodu nového impulzu na Th, v podstate až na Tz. Pokiaľ je mašina v jazde, tak je menič pripojený priamo cez kontakty A1-A2 prepojovača Q11. To počiatočne nabíjanie cez odpor, konkrétne R15 (ktorého polohu, ako aj iných prvkov v schéme si brilantne popísal) som myslel tesne po okamihu prestavenia prepojovača Q11 (Q12) do polohy brzda. V princípe funkcie brzdy, pravda, tento odpor R15 nemá žiadny význam, nakoľko brzdový obvod odporovej brzdy by mal byť od siete odpojený. Menič sa však využíva v druhej fáze brzdenia na udržanie brzdnej sily při nižšej rýchlosti na premostenie brzdového odporu, teda PM kotiev pracuje aj pri brzdení. Ak by bol odpojený od siete, a EDB by nezačala činnosť, nemal by sa odkiaľ kom.kond. meniča nabiť. Preto ten odpor R15 pri brzdení. A mal by byť dosť veľký. No a 33 1/3 Hz… s touto “oživovacou“ frekvenciou mrní menič aj v prvej fáze brzdenia, kedy sa brzda reguluje ešte iba budením.
S tou reko brzdy na nezávislú, a lá 350, to bol len taký planý uštipačný duševný záchvev, bože chráň, to by som si od Teba ani nedovolil čakať, ale pobavil si ma tým retroevolučným textom fakt dobre.
Rekuperácia. Mno. To je to na dlhšiu debatu. Nejdem teraz vypisovať slohy, s kolegom 362.002 sme nad tým dosť dlho sedeli a prišli na zbesilé veci. Ale napíšem teraz len toľko, že na 163 treba oddeľovací diódový blok premostiť, rovnako ako odpor R15 a odporovému deliču R01 treba odpojiť svorky B a D. Ani teraz neviem, či som neprezradil až moc z nášho know-how…
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/53354/
Zase jeden obtížný hmyz druhu "šotouš" se vtírá: 
Zdá se, že v novém GVD opět zajíždějí modré elektriky do žst. Hradec Králové. Alespoň včera a dnes přivezly R 970 Brno hl.n. - Hradec Králové hl.n. (ačkoliv podle publikovaných oběhů měly být v jeho čele z České Třebové "hrbaté" řady 130). Na snímcích jsou zachyceny 363.006-8 (11.1.2006) a 363.162-8 (10.1.2006):
Zdá se, že v novém GVD opět zajíždějí modré elektriky do žst. Hradec Králové. Alespoň včera a dnes přivezly R 970 Brno hl.n. - Hradec Králové hl.n. (ačkoliv podle publikovaných oběhů měly být v jeho čele z České Třebové "hrbaté" řady 130). Na snímcích jsou zachyceny 363.006-8 (11.1.2006) a 363.162-8 (10.1.2006):
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/53085/
Ad Náš Najmilší Dešotoušizátor:
Oné...Zopár otázočiek mám.
Najprv oprášenie nabíjaceho impulzu komutačných kondenzátorov: Aby som sa uistil, že sa dobre rozumieme- ale pri nabíjaní kondíkov nič nevrní na 33,3 Hz, hey? Bo oni si svoj náboj sťahujú cez vetvu Nabíjací odpor Rsomething-poistka-onen ctený kondenzátor-antiparalelne radená dióda vypínacieho tyristora (toto je dôležité, keďže žilinský papier už nemám)-komutačná tlmivka-sada transduktorov-príslušná vyhladzovacia tlmivka L0something-zvyšok bordelu trakčného obvodu. Pričom toto nabitie kom. kondenzátorov polaritou siete sa deje buď ihneď po skončení impulzu konečnou fázou komutačného LC prekmitu alebo prvým pripojením hlavného filtra na sieť, ide mi však o to, že nič pri tom 33,3 Hz nemrnčí.
EDB 363 a la brzdiací moment nezávislô na drôte:"... To budenie, ako nezávislé, by sa ešte riešiť dalo podobne ako na HDV 350, ak Ti vtedy len o to išlo..."
Nešlo, božechráň! To by som tej sympatickej modrej krabičke nikdy neurobil!
Čiste teoreticky- musel by si vyhodiť z brzdného obvodu Pulz-Delta-Ačka alebo presvedčiť vľudným slovom regulátor ťahu aby neotváral hlavný a pomocný tyristor kotevného meniča pri obdržaní príslušného záporného analógového signálu z CRČ, poprehadzovať kabeláž trošku, pridať nejaké to cvakátko stýkačovité a v podstate vytvoriť okopčenú goriloidnú brzdu. To chceme? Ee, APAGE SATANAS!!! Nehovoriac o tom, že Batyr by taktiež evidentne musel pod skrášľovací chirurgický nôž, minimálne kvôli tým komutačným kondenzátorom. To by mal ako dva režimy- jazda (napájané z deličov filtra) a brzda (napájané kdesi z batérie)? Alebo by Batyr dostal do strojovne bračeka, ominózny staťák čo ho pri brzde zastúpi a nahradí pri pribudzovaní?
Celá táto úvaha je neskonale zvrhlá, až mám zimomriavky. Zavrhnime ju teda.
Rekuperácia: Konečne som sa prelúskal až sem.
Mno. Tvoje rehabilitačné riešenie znie značne vábivo, Matýsek slintá avšak zároveň tápe v temnotách.
Bavíme sa konkrétne o rekuperácií na jednosmernom alebo striedavom systéme?
A nechápem galvanickú cestu kotevného prúdu. To si ako laik rád nechám najprv vysvetliť, bo ten jeden horný Graetzov mostík Dius-delta resp. hradlová dióda na 16x slúži práve na zabránenie vybíjaniu filtra do troleje. Nejaký bližší popis Tvojho zapojenia by to chcelo, plosím ďakujem. Ďalšie dotazy potom.
A áno, nemôžem nevrátiť pozornosť:
Oné...Zopár otázočiek mám.
Najprv oprášenie nabíjaceho impulzu komutačných kondenzátorov: Aby som sa uistil, že sa dobre rozumieme- ale pri nabíjaní kondíkov nič nevrní na 33,3 Hz, hey? Bo oni si svoj náboj sťahujú cez vetvu Nabíjací odpor Rsomething-poistka-onen ctený kondenzátor-antiparalelne radená dióda vypínacieho tyristora (toto je dôležité, keďže žilinský papier už nemám)-komutačná tlmivka-sada transduktorov-príslušná vyhladzovacia tlmivka L0something-zvyšok bordelu trakčného obvodu. Pričom toto nabitie kom. kondenzátorov polaritou siete sa deje buď ihneď po skončení impulzu konečnou fázou komutačného LC prekmitu alebo prvým pripojením hlavného filtra na sieť, ide mi však o to, že nič pri tom 33,3 Hz nemrnčí.
EDB 363 a la brzdiací moment nezávislô na drôte:"... To budenie, ako nezávislé, by sa ešte riešiť dalo podobne ako na HDV 350, ak Ti vtedy len o to išlo..."
Nešlo, božechráň! To by som tej sympatickej modrej krabičke nikdy neurobil!
Čiste teoreticky- musel by si vyhodiť z brzdného obvodu Pulz-Delta-Ačka alebo presvedčiť vľudným slovom regulátor ťahu aby neotváral hlavný a pomocný tyristor kotevného meniča pri obdržaní príslušného záporného analógového signálu z CRČ, poprehadzovať kabeláž trošku, pridať nejaké to cvakátko stýkačovité a v podstate vytvoriť okopčenú goriloidnú brzdu. To chceme? Ee, APAGE SATANAS!!! Nehovoriac o tom, že Batyr by taktiež evidentne musel pod skrášľovací chirurgický nôž, minimálne kvôli tým komutačným kondenzátorom. To by mal ako dva režimy- jazda (napájané z deličov filtra) a brzda (napájané kdesi z batérie)? Alebo by Batyr dostal do strojovne bračeka, ominózny staťák čo ho pri brzde zastúpi a nahradí pri pribudzovaní?
Celá táto úvaha je neskonale zvrhlá, až mám zimomriavky. Zavrhnime ju teda.
Rekuperácia: Konečne som sa prelúskal až sem.
Mno. Tvoje rehabilitačné riešenie znie značne vábivo, Matýsek slintá avšak zároveň tápe v temnotách.
Bavíme sa konkrétne o rekuperácií na jednosmernom alebo striedavom systéme?
A nechápem galvanickú cestu kotevného prúdu. To si ako laik rád nechám najprv vysvetliť, bo ten jeden horný Graetzov mostík Dius-delta resp. hradlová dióda na 16x slúži práve na zabránenie vybíjaniu filtra do troleje. Nejaký bližší popis Tvojho zapojenia by to chcelo, plosím ďakujem. Ďalšie dotazy potom.
A áno, nemôžem nevrátiť pozornosť:
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/52691/
Ad 362.001: dakujem za doplnenie a uplne suhlasim. O ETR500 a pantografoch sme sa prave s "362.005" bavili, ked som mu popisoval, ze nedokazem uverit sucasnej implementacii tohto zariadenia... 
K planovanemu 90-stupnovemu otoceniu zberacov na 362.005 - potom uz pritlak podla vsetkeho nebude zavisly na elektrickej sustave, ale na poveternostnych podmienkach, ergo bocnom vetri.
K planovanemu 90-stupnovemu otoceniu zberacov na 362.005 - potom uz pritlak podla vsetkeho nebude zavisly na elektrickej sustave, ale na poveternostnych podmienkach, ergo bocnom vetri.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/52581/
Matthias. Som Ti toto chcel najprv napísať na osobnú, ale jak tu na toto božie dopustenie pozerám (alebo na 350, hrôza, ó hrôza), pochytila ma nevýslovná chuť to tu trochu odšotoušiť.
Tééda: EDB. Tak mi vŕtalo v hlave, reku, či by aj na peršingu mohla brzda bežať z baterky a potom z vlastného úbytku, nezávisle na troleji, keďže Ťa to na tristopade tak uchvátilo... Ale nemohla!
Som si ten počiatočný nabíjací impulz na mašine doposiaľ ešte nevšimol, ale budem na A-meter kotiev odteraz aj pri brzdení pozorne hľadieť, peršing totiž pri brzdení (aspoň spočiatku) ťahá zo siete okrem budenia aj prúd do kotiev. To je pahĺtnik, čo? Mal si si možnosť v tých žilinských papieroch popozerať tieto veci, dúfam, že si si aj popozeral. Vieš teda, že meniče kotiev pri brzdení spočiatku vrnia na 33 1/3 Hz, kvôli správnej funkcii PIR-ov pri brzdení a pritom minimálne energia na prvotné nabitie komut. kondenzátora v meniči sa tiež ťahá zo siete. Ten by si bohužiaľ z baterky na potrebných 3kV nenabil, a to je hlavný dôvod, prečo má prešing brzdu závislú na trolejovom napätí. To budenie, ako nezávislé, by sa ešte riešiť dalo podobne ako na HDV 350, ak Ti vtedy len o to išlo. Takže, toto je nevýhoda cudzobudenej brzdy s pevným odporom a zvýšujúcou transformáciou. Ale na druhej strane, práve vďaka zvyšujúcej transformácii brzda dosahuje potrebný výkon až do minimálnej rýchlosti, tým sa už goriloid pochváliť nemôže. A ďalšie obrovské skryté plus peršingovej brzdy. Jak tak na ňu už dlhší čas hľadím, no veď v nej vidím ideálnu rekuperačnú brzdu. Čudujem sa, že táto jednoduchá úprava ešte nikomu nenapadla. Čo sa týka rentability a zámeru znižovania energetickej náročnosti vozidiel, radšej sa mali rekonštrukcie výzbroje uberať práve týmto smerom, ako mrhať energiu a mozgový poteciál hoc na nový "unipulz" s návratnosťou nákladov tak za 200 rokov. (nespochybňujem ho však z prevádzkovo-údržbarského hľadiska ako dokonalejšiu náhradu za niekdajší uzlový zdroj porúch)
Rekuperácia: V podstate (trochu zjednodušene) by to vyžadovalo prihodenie jedného stýkača, nejaké to prepäťové relé brzdy a sofistikovonú krabičku s elektronikou, ktorá by v prípade prepätia spôsobeného absenciou odberu na trati rozopla tento stýkač, znížila budenie ako aj pomerné otvorenie kotvového meniča a brzda by automaticky nabehla do odporov. a nemuseli by sa tým pádom uspôsobovať ani TNS-ky, akurát by to vyžadovalo určité bezpečnostné opatrenia (príkazy B pri sťahovačkách, plánované vypnutia napätia v troleji...), s tým by bol jediný problém.
Utópia? Ani nie, no vlaste u nás aj hej. O to viac by som chcel vidieť schému tej novej dvojičkovej brzdy, ale pokiaľ je riešená ako na gorile, tak potom tam tak vítana rekuperácia nehrozí ani v teoretických úvahách...
Čakám dotazy, ale v podstate mi touto reakciou na skoršie debaty išlo o rehabilitáciu peršingovskej závislej brzdy, ktorú si akosi poslal k vode, tým viac, že peršing je vďaka svojej dvojstupňovej EDB snáď jediná naša mašina, po drobných ale odvážnych úpravách teoreticky aj prakticky schopná účinnej rekuperácie.
Nech tento príspevok hašteriaci sa kolegovia berú akokoľvek, jeho zámer je iba nutná dešotoušizácia po premnožení fóra inými, tiežzmysluplnými príspevkami.
Ááá tu je dajaký nový pajac, nehodí sa síce sem, ale vyskúšam ho:
Tééda: EDB. Tak mi vŕtalo v hlave, reku, či by aj na peršingu mohla brzda bežať z baterky a potom z vlastného úbytku, nezávisle na troleji, keďže Ťa to na tristopade tak uchvátilo... Ale nemohla!
Som si ten počiatočný nabíjací impulz na mašine doposiaľ ešte nevšimol, ale budem na A-meter kotiev odteraz aj pri brzdení pozorne hľadieť, peršing totiž pri brzdení (aspoň spočiatku) ťahá zo siete okrem budenia aj prúd do kotiev. To je pahĺtnik, čo? Mal si si možnosť v tých žilinských papieroch popozerať tieto veci, dúfam, že si si aj popozeral. Vieš teda, že meniče kotiev pri brzdení spočiatku vrnia na 33 1/3 Hz, kvôli správnej funkcii PIR-ov pri brzdení a pritom minimálne energia na prvotné nabitie komut. kondenzátora v meniči sa tiež ťahá zo siete. Ten by si bohužiaľ z baterky na potrebných 3kV nenabil, a to je hlavný dôvod, prečo má prešing brzdu závislú na trolejovom napätí. To budenie, ako nezávislé, by sa ešte riešiť dalo podobne ako na HDV 350, ak Ti vtedy len o to išlo. Takže, toto je nevýhoda cudzobudenej brzdy s pevným odporom a zvýšujúcou transformáciou. Ale na druhej strane, práve vďaka zvyšujúcej transformácii brzda dosahuje potrebný výkon až do minimálnej rýchlosti, tým sa už goriloid pochváliť nemôže. A ďalšie obrovské skryté plus peršingovej brzdy. Jak tak na ňu už dlhší čas hľadím, no veď v nej vidím ideálnu rekuperačnú brzdu. Čudujem sa, že táto jednoduchá úprava ešte nikomu nenapadla. Čo sa týka rentability a zámeru znižovania energetickej náročnosti vozidiel, radšej sa mali rekonštrukcie výzbroje uberať práve týmto smerom, ako mrhať energiu a mozgový poteciál hoc na nový "unipulz" s návratnosťou nákladov tak za 200 rokov. (nespochybňujem ho však z prevádzkovo-údržbarského hľadiska ako dokonalejšiu náhradu za niekdajší uzlový zdroj porúch)
Rekuperácia: V podstate (trochu zjednodušene) by to vyžadovalo prihodenie jedného stýkača, nejaké to prepäťové relé brzdy a sofistikovonú krabičku s elektronikou, ktorá by v prípade prepätia spôsobeného absenciou odberu na trati rozopla tento stýkač, znížila budenie ako aj pomerné otvorenie kotvového meniča a brzda by automaticky nabehla do odporov. a nemuseli by sa tým pádom uspôsobovať ani TNS-ky, akurát by to vyžadovalo určité bezpečnostné opatrenia (príkazy B pri sťahovačkách, plánované vypnutia napätia v troleji...), s tým by bol jediný problém.
Utópia? Ani nie, no vlaste u nás aj hej. O to viac by som chcel vidieť schému tej novej dvojičkovej brzdy, ale pokiaľ je riešená ako na gorile, tak potom tam tak vítana rekuperácia nehrozí ani v teoretických úvahách...
Čakám dotazy, ale v podstate mi touto reakciou na skoršie debaty išlo o rehabilitáciu peršingovskej závislej brzdy, ktorú si akosi poslal k vode, tým viac, že peršing je vďaka svojej dvojstupňovej EDB snáď jediná naša mašina, po drobných ale odvážnych úpravách teoreticky aj prakticky schopná účinnej rekuperácie.
Nech tento príspevok hašteriaci sa kolegovia berú akokoľvek, jeho zámer je iba nutná dešotoušizácia po premnožení fóra inými, tiežzmysluplnými príspevkami.
Ááá tu je dajaký nový pajac, nehodí sa síce sem, ale vyskúšam ho:
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/52483/
