Železnice v médiích
Nepřipadá vám, že (nejen v poslední době) televize, tisk, rozhlas či internetové noviny "pojednávají" železnici vesměs jen z negativního pohledu, jakoby s cílem zdiskreditovat ji (ještě více, než to dokáže sama) v očích veřejnosti?
Například dnešní "novinky.cz" pod tučným titulkem "Cestování autobusem už lacinější než vlakem" uvádějí mimo jiné takovýto důkaz nesrovnatelnosti jízdného ČD a autobusových dopravců:
"Na autobusových linkách, provozovaných Orlobusem Nové Město, bude i po Novém roce cestující platit jízdné v dosavadní výši. Za jízdenku z Hradce Králové do Prahy tak vydá 78 korun. Ve vlaku je z Hradce do hlavního města obyčejné jízdné za 140 a zákaznické za 86 Kč."
Přitom redaktorům jaksi ušla skutečnost, že třeba obyčejná zpáteční jízdenka z Hradce Králové do Prahy stojí 155,- Kč, zpáteční jízdenka pro 2 cestující 310,- Kč (a jednosměrná 172,- Kč). A to ty zpáteční jízdenky platí až do druhého dne. Navíc celý bombasticky "protiželezničně" orientovaný článek je reakcí na zdražení jen některých slev ČD, protože rozsáhlé zdražení jízdného nebo rušení komerčních slev se nekonalo (zatím). Jak asi takováto sdělení působí na ty občany, kteří zas tak často vlakem nejezdí? Toto je ale jen jeden příklad za všechny. Média u nás mají vůbec tendenci vyzdvihovat na železnici především to, co je negativní (ne, že by nebylo co), ale věci pozitivní (i ty jsou!) pomíjejí.
Súvisiace odkazy:
TV program
Podradené diskusné témy
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/613509-putin-planuje-vystavbu-arktickej-zeleznicnej-trasy-k-barentsovmu-moru/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_bleskove_spravy
Tu je odkaz na článok na maďarskej stránke
https://iho.hu/hirek/a-megfutamodott-buvar-esete-a-felvagott-valtoval-220111
Zhruba sa tam píše, že vlak prešiel v Hidasnémeti výhybku č.7, potom išiel smerom na Abaújszántó. Nakoniec vlak zastal medzi Hidasnémeti a stanicou Zsujta na kontrolnom bode č. 467.
*Rušňovodič má 30-ročné skúsenosti, postavili ho mimo službu*
Súkromná spoločnosť Petrolsped Slovakia, s. r. o., ktorej rušňovodič doviezol do stanice v Barci nákladnú vlakovú súpravu s uhlím z Hanisky, tá sa zrazu dala do pohybu a ušla opačným smerom až do Maďarska, pre RTVS reagovala:
''Rušňovodiča, ktorý má prax viac ako 30 rokov bez incidentov, sme postavili mimo službu a musí absolvovať mimoriadne preskúšanie odbornej spôsobilosti a psychotesty. Po skončení vyšetrovania a určení príčin incidentu vydáme internú smernicu poukazujúcu na chybu, ktorá k tomuto incidentu viedla, a budú poučení všetci naši rušňovodiči.''
Dodala, že do ukončenia vyšetrovania sa nebudú vyjadrovať.
''Príčiny a okolnosti incidentu sú ešte predmetom vyšetrovania, preto sa k nim momentálne nemôžeme vyjadrovať,'' reagovalo ministerstvo dopravy.
„Poverený príslušník oddelenia železničnej polície Policajného zboru Košice začal trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie z nedbanlivosti. Bližšie okolnosti, za akých k udalosti došlo, sú predmetom vyšetrovania,'' uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
*Rýchlik z Budapešti do Košíc na jednokoľajovú trať nepustili*
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) potvrdila, že v pondelok v úseku Barca – Čaňa – Čaňa štátna hranica došlo k samovoľnému pohybu nákladných vozňov a o 21:30 bola doprava prerušená.
''V dôsledku udalosti meškal jeden medzištátny vlak EC188 (Budapest-Keleti 18:30 – Košice 21:59) 203 minút. Žiadne ďalšie vlaky ZSSK na tejto trati nemeškali ani sa z dôvodu tejto udalosti neodriekali. Našťastie sa na danej jednokoľajovej trati v úseku Barca – Čaňa štátna hranica v danom čase nenachádzali žiadne iné vlaky, ktoré by mohli byť v ohrození, a nikto sa tak pri tejto udalosti nezranil. Ak by hrozilo nejaké nebezpečenstvo zrážky, zamestnanci ZSSK by urobili všetky opatrenia, aby zamedzili najhoršiemu. Vlaková doprava na tomto úseku bola obnovená ešte v ten večer o 23:40,'' informoval hovorca štátneho dopravcu Tomáš Kováč.
*Čo sa oficiálne stalo a ako nakoniec vlak zastavili*
„V pondelok po 20. hodine v železničnej stanici Barca zaregistroval výpravca samovoľný pohyb súpravy vlaku a následne postupoval v zmysle predpisov Železníc SR. Momentálne prebieha vyšetrovanie nehodovej udalosti, preto sa k nej vyjadríme až po ukončení vyšetrovania,'' uviedla pre Korzár Ria Feik Achbergerová, riaditeľka odboru komunikácie a marketingu Železníc SR.
K incidentu sa bližšie vyjadrila Železničná spoločnosť (ZSSK) Cargo Slovakia, a. s. „Vlak Pn 49720 (ZSSK Cargo) bol do železničnej stanice Barca dovezený výkonným dopravcom Petrolsped Slovakia, s. r. o. Nakoľko pre dovezenie vlaku do cieľovej stanice Haniska pri Košiciach bola potrebná zmena vlakového rušňa, vlakový rušeň bol z vlaku vypriahnutý a následne v stanici Barca obiehal vlak, ktorý do stanice dotiahol. Pri tejto činnosti rušňovodiča sa súprava vlaku svojvoľne dala do pohybu. Príčina samovoľného pohybu súpravy sa vyšetruje,'' informovala nás riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa ZSSK Cargo Silvia Kuncová.
„Na základe informácií od zástupcu MÁV Zrt. k zastaveniu vlaku (za stanicou v Hidasnémeti - pozn. red.) sa využili sklonové pomery trate, na ktorú bol vlak odklonený. Nakoľko prebieha vyšetrovanie nehodovej udalosti, dôvody a dôsledky budú známe až po ukončení vyšetrovania.''
„Možno keby to boli len vagóny bez rušňa, pomohlo by to. Ale rušeň, ktorý je spredu chránený radlicou, resp. piesočníkmi, zrejme všetky zarážky z trate odstrelil a unikal ďalej.“
Podľa jeho informácií si v Barci na žiadny podobný incident za uplynulých niekoľko desaťročí nepamätajú.
*Zachránila to maďarská výpravkyňa*
Na stanici v Hidasnémeti, kde už o incidente vedeli, pustila výpravkyňa rútiaci sa vlak na voľnú koľaj, aby sa na stanici s ničím nezrazil. Za Hidasnémeti ho odklonili na trať s miernym stúpaním, aby ho spomalili a nakoniec sám zastal.
„Inak sa totiž nedá zastaviť, len hore kopcom alebo na rovine. Vlak nabral slušnú rýchlosť, cez stanicu v Hidasnémeti prešiel asi 40-kilometrovou rýchlosťou, čo je na takú masu nákladného vlaku relatívne rýchlo. Vyše 20 naložených vagónov s uhlím a lokomotívou mohlo spolu mať aj okolo 1 500 ton.“
V prípade veľkého nebezpečenstva možno podľa nášho zdroja pustiť rútiaci sa vlak v nejakej výhybni do poľa cez odvratnú koľaj, čo však spôsobí obrovské škody na vozidlách, ale aspoň sa nezrazia vlaky navzájom.
„Alebo sa vlak pustí na prázdnu koľaj. No hlavne je dôležité zastaviť všetku dopravu a dať ju nabok, aby vlaky neostali na jednej koľaji. Sú na to postupy, ale niektorí výpravcovia sa s takou situáciu nemusia stretnúť za celý život.“
Alebo by ešte mohla prichádzať do úvahy záchranná akcia, ako poznáme z filmov.
„Lokomotíva by vyrazila oproti vlaku a v istom okamihu by zmenila smer, počkala by ho trochu nižšou rýchlosťou, ako ide on, a dobrzdila by ho. Ale jedna lokomotíva má 70 ton a nákladná súprava 1 500 ton, takže prakticky by to v tomto prípade nebolo možné, skôr by to mohlo byť reálne pri osobných vlakoch.“
*Mohlo sa to skončiť tragédiou*
Podľa zdroja Korzára sa incident skončil až takmer neuveriteľne dobre, že sa nikomu nič nestalo.
Rútiaci sa vlak bez rušňovodiča údajne priamo neohrozil ani autá, ktoré križovali koľajnice, lebo všetky železničné priecestia na trati fungovali.
„Všetky vlaky sú dnes riadené, do obsadeného úseku sa nemôžu pustiť. Ale keby sa stalo, že najprv by z Hidasnémeti vyrazil pondelkový večerný rýchlik smerujúci z Budapešti do Košíc 80-kilometrovou rýchlosťou a až potom, o 20 či 30 minút neskôr, by z Barce ušiel nákladný vlak, mohla by mať ich zrážka fatálne následky. Teda ak by sa nepodarilo vlaky navzájom vykrižovať v Čani.“
Stále nemožno vylúčiť ani technickú poruchu, ale hlavým podozrivým je zatiaľ podľa zdroja rušňovodič.
„Napríklad v Miskolci sa asi pred piatimi rokmi stalo čosi podobné. Na úzkorozchodnej železnici ušli z depa dva vagóny, ktoré možno 10 rokov odstavovali rutinne tak, že ich správne nezabrzdili, no nikdy nebol žiaden problém. Až jeden večer prišla neskutočná smršť, vietor sa oprel do vagónov, dali sa do pohybu, na konečnej stanici v Miskolci prerazili bariéru, prešli až mimo stanicu cez hlavnú cestu a v noci narazili do električky. Čiže aj tam vtedy vietor zohral určitú úlohu.“
Rútila sa bez rušňovodiča 25 kilometrov a podarilo sa ju zastaviť až Maďarom za stanicou v Hidasnémeti.
Pondelkový večerný incident z východného Slovenska pôsobí ako scéna z katastrofického či akčného filmu.
Keby sa na tej istej koľaji v tom čase objavil nejaký iný vlak, navyše osobný, k čomu až tak veľa nechýbalo, dnes by sme zrejme hovorili o obrovskej tragédii.
Kto každý a ako konkrétne mohol pochybiť, čo sa všetko mohlo stať a ako vlastne dokázali vlak zastaviť?
Odpovede hľadal Korzár spolu s expertom na železničnú dopravu, ktorý nás vzhľadom na citlivosť prípadu požiadal o nezverejnenie mena.
*Rušňovodič mohol spraviť viaceré chyby*
„V pondelok večer súkromný dopravca pritiahol nákladný vlak s uhlím do stanice Barca. Vpredu ho ťahala elektrická lokomotíva a vzadu na opačnom konci súpravy bol privesený druhý, dieselový rušeň. Rušňovodič súpravu odstavil, lebo elektrickou lokomotívou si potreboval vlak obehnúť, aby sa s ňou dostal na opačnú stranu na druhé čelo vlakovej súpravy. Vyvesil teda elektrickú lokomotívu a pokiaľ nebola príčinou nejaká technická porucha, tak sú dve možnosti, čo sa mohlo stať,“ hovorí náš zdroj.
Rušňovodič mohol po vystúpení z lokomotívy vyvesiť celý vlak nesprávnym postupom proti predpisom. A to tak, že od vzduchu uzavrel oba kohúty naraz, aj na vagóne, aj na rušni. Teda vzduchová vlaková brzda nestihla „odfúknuť“, čiže znížiť tlak v priebežnom potrubí tak, aby celú súpravu zabrzdila.
„Podľa správneho technologického postupu treba pri vyvesení lokomotívy najprv zavrieť kohút na rušni a až potom na vagónoch. Takýmto úkonom zaúčinkuje tlaková brzda a zabezpečí sa zabrzdenie vagónov. Je však možné, že niektorý z rušňovodičov zatvára oba kohúty súčasne, lebo tak ušetrí čas pri opätovnom dopĺňaní vzduchu do tlakovej brzdy, keď sa má vlak znovu uviesť do pohybu. Toto je však nesprávny postup proti predpisom.“
Druhá možnosť je, že rušeň a vagón vyvesil rušňovodič správne, ale druhá lokomotíva na opačnej strane súpravy mohla mať, tiež v rozpore s predpismi, nezabezpečený brzdič.
„Ak bol brzdič v druhom rušni náhodne v nesprávnej polohe, teoreticky mohlo dôjsť k vyrovnaniu tlakov a odbrzdeniu súpravy, ktorá sa s rušňom pohla ďalej. Lebo inak, keby bolo všetko urobené správne v súlade s predpismi a nebola by tam ani žiadna technická porucha, by sa nemohlo stať, že sa vlak samovoľne dá do pohybu a ujde zo stanice.“
Tvrdí, že prípadom by sa určite mali zaoberať polícia a ministerstvo dopravy a okrem iných podozrení preveriť napríklad i to, či druhá lokomotíva, ktorá sa na stanici neplánovane ocitla na čele súpravy, nemohla byť predtým naštartovaná.
*Vyzeralo to, že vagóny ťahá rušeň*
Prečo súprava pohybujúca sa po železnici dlhé kilometre bez rušňovodiča nemusela byť na prvý pohľad podozrivá?
„Lebo na jej čele bola lokomotíva, takže to vyzeralo, že rušeň ťahá vagóny. Keď je však lokomotíva činná a ide správnym smerom, musí mať zapnuté biele svetlá, čo táto nemala. Možno mala zapnuté červené svetlá, ale železničnými priecestiami sa rútila už večer (po 20. hod.) v tme.“
Čo ešte mohlo prispieť k tomu, že sa vlak dal do pohybu?
„Stanica Barca je v nepatrnom klesaní do dvoch promile, ale predsa. Už jedna kovová zarážka alebo ručná brzda, ak by bola utiahnutá, by súpravu udržala v stanici. Tá je však navyše postavená v smere sever – juh a v pondelok fúkal silný severo-južný vietor, ktorý sa zrejme do masívnej vlakovej súpravy oprel, takže iste aj vietor mohol prispieť k samovoľnému pohybu súpravy.“
Výpravca v Barci informoval kolegu v Čani. Ten sa pokúsil zastaviť vlak desiatimi železnými zarážkami, ktoré sa podkladajú pod kolesá. Hybná sila vlaku však bola príliš veľká.