Otázky + odpovede
Toto téma je založeno pro dotazy (mnohdy velmi specifické), pro které nemá cenu zakládat nové konkrétní téma.
''ani jednu obruč som nevyhrial''- škoda, bol by si nezabudnuteľnou legendou. Pretože určite ešte nik nevyrhial a neotočil obruče na MV 810, alebo 892.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892641/
Lepší řešení šestinápravového pojezdu je B'o B'o B'o, což má lok. 184. Ty ale byly postaveny jen 4 ks a provozuje je Kadaňsko-tušimická dráha.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892640/
** *Kúzlo je práve v tom, že tie dvojkolesia sú spriahnuté.* **
Ona byla používána i další kouzla - příčný posun dvojkolí, zeslabení nebo vynechání okolků, rozmanité speciální konstrukce pohonů či náprav ...
Viz třeba https://cs.wikipedia.org/wiki/Pojezd_parn%C3%AD_lokomotivy
Ona byla používána i další kouzla - příčný posun dvojkolí, zeslabení nebo vynechání okolků, rozmanité speciální konstrukce pohonů či náprav ...
Viz třeba https://cs.wikipedia.org/wiki/Pojezd_parn%C3%AD_lokomotivy
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892638/
Kúzlo je práve v tom, že tie dvojkolesia sú spriahnuté.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892631/
Ano, to je nevýhoda třínápravových podvozků, že v oblouku kola prostřední nápravy sedí na jiném vlastním poloměru než ta dvě krajní a jdou proto do skluzu. Dodnes mi vrtá hlavou, jak je to udělané u parních lokomotiv, která mají až 5 spřažených náprav ale tyto problémy neměly?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892630/
754757 + tiger1- ani jednu obruč som nevyhrial , však som to napísal ze s tým pribrzdovanim opatrne,to isté som robil na rakani keď som jazdil s Pn vlakmi kde stredná os išla do sklzu ,sklz nastava keď obvodová rýchlosť dvojkolová je väčšia ako rýchlosť rušňa ,pri zlej adhezie ,a zaucinkovala sklzova ochrana a vypadol HV ak nastal sklz boli dve možnosti zísť dole s RK alebo pribrzdiť rušeň s PB,a čo sa týka pieskovanie tak keď je mokro a mal som nástoj
potom pred zastavením som cca 100 m pieskoval pod rušeň,aby som sa vedel pohnúť bez problémov.
potom pred zastavením som cca 100 m pieskoval pod rušeň,aby som sa vedel pohnúť bez problémov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892622/
... a ako správne použiť PIESOČNÍK....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892618/
Mňa by zas zaujímalo, koľko žehlička vyhrial tých obručí na ''MV(810,892,adt)''
ps v duchu sa už teraz teším na odpoveď :D
ps v duchu sa už teraz teším na odpoveď :D
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892615/
Za sucha by mohla suprava v zložení 810+011 vyštverat do 0,075 (75 promile), na hranici adhézie mí=0,18 je to 0,0507, t.j. menej, ako 52 promile, teda nie. (nepočítal som s pieskovaním)
Ale toto sú len moje teoretické prepočty z geometrie a fyziky, ale korenšponduje s tým, prečo sú u mňa motorové vozne radu 811, alias Mandarínka, evolučným vrcholom Šukafónov.
Ale toto sú len moje teoretické prepočty z geometrie a fyziky, ale korenšponduje s tým, prečo sú u mňa motorové vozne radu 811, alias Mandarínka, evolučným vrcholom Šukafónov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892598/
Ešte by ma zaujímalo ci by motorový vozeň vytiahol na Zbojsku aj jeden či dva prípojné vozne??
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892595/
Adhezia je veľmi dôležitá vec pre každý rušeň preto každý rušeň po opravách V+ H ,po MU ide na koľajovu váhu ,kde sa nastavia napravove tlaky na každé jedno koleso ,aby rušeň nešiel do sklzu,a aj ten piesocnik keď je funkčný je potrebný ,len je potrebné ako ho správne použiť.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892523/
To, ze spravna adhezia je prepotrebna vec, som sa presvedcil vcera na vlastne oci, na videu YT z oktobra. Masinista Madar, v sluzbach rakuskej firmy riadil 1 r. Siemens Vectron z Passau k madarskym hraniciam, neviem, ci to bol prenajom alebo kupa. Mal povolenie pre kamarata, ktory sa ho stale vypytoval na zaujimave veci, aj natacal /ako sa dostal na vlak ako byvaly kamionista, podmienky doma a v Rakusku, aj platove, no a vsetko zaujimave, co priebezne pocas jazdy robil/. Velmi trpezlivy,slusny a skromny chlapik, vela som sa od neho za tu cca hodinu dozvedel.
Ale, k veci. Ked kontroloval pred jazdou masinu, tak zacinal celom /upozornil na nejaku dolezitu klapku/ a potom presiel na lavu stranu a hned ako prve otvoril poklop nadrze na piesok nad kolesami, skontroloval stav cez otvor, nestacila mu sklenena trubicka vedla. Aj vysvetlil po lopate vyznam, kedy a preco.
Ale, k veci. Ked kontroloval pred jazdou masinu, tak zacinal celom /upozornil na nejaku dolezitu klapku/ a potom presiel na lavu stranu a hned ako prve otvoril poklop nadrze na piesok nad kolesami, skontroloval stav cez otvor, nestacila mu sklenena trubicka vedla. Aj vysvetlil po lopate vyznam, kedy a preco.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892520/
Čisto teoreticky:
adhézny pomer 810 je 0,5
súčiniteľ adhézie ešte na hranici klzu 0,18
sinus uhlu k vodováhe 0,94
Výsledok 0,084 > 0,052 (sklon trate) pre sólo vozeň.
adhézny pomer 810 je 0,5
súčiniteľ adhézie ešte na hranici klzu 0,18
sinus uhlu k vodováhe 0,94
Výsledok 0,084 > 0,052 (sklon trate) pre sólo vozeň.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892514/
atony1 - V všeobecnosti MV ( 810,892,adt ) za nepriaznivých adheznych podmienok ( mokro,sneh,tráva , lístie atď.) na temene koľaji majú vždy problém s atheziou ! Sklon trate nerozhoduje v takom prípade treba s PB prichytiť MV na 0,5 baru ,ale iba krátkodobo lebo sa vyhreju obruče.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/892512/
Mám otázku:
a/ prečo na novej koľaji sú dva stožiare predzvesti z jednej aj druhej strany a dva stožiare oddielového návestidla AH, ktoré sú od seba vzdialené asi 6m. Vždy sa montovali návestné štíty pre oba smery jazdy na jeden stožiar?
b/ prečo nie je vchodové návestidlo 1L v úrovni vchodového návestidla 2L /km 205,700/, ale 300 m nižšie/ km 205,400/?