Otázky + odpovede

dedo: fotku 362.001 po nehode (teda pri preprave do Bratislavy z depa Spišská Nová Ves) som sem nedavno daval, prejdi si všetky podstránky diskusie "362/363" a určite ju nájdeš.
Dávam ti do pozornosti aj moju "peršingovú" stránku http://rail.szm.sk kde som sa 362.001-ke po nehode dosť podrobne venoval, je o nej viacero aktualít, tu máš priamo odkaz k aktualitam, daj si tam len vyhľadať v texte všetky výrazy 362.001 a máš to :)
http://rail.szm.sk/x63/aktuality2003.html
http://rail.szm.sk/x63/aktuality.html

Ale aby som odpovedal na Tvoju otázku, 362.001 jazdí (presný dátum odkedy si nájdeš na mojej stránke, z hlavy to neviem, myslím, že február 2004). Poškodenie nebolo nejaké extra veľké, utrhnuté pluhy, rozbitý vzduchojem a rozbité prevodové skrine, podvozky boli preto odoslané na opravu do ŽOS Vrútky.

Ja som len pocul, ze 362.001 nie je 362.001, ale ze cislo prehodili na inu masinu. Je to pravda?
Co sa vtedy na 362.001 vlastne poskodilo a aka velka skoda sa vtedy stala?

...nepochopil som trosku otazke, ze ci 362 001 jazdi, kedze ta nehoda bola v roku 2003, ale 001-tku som urcite videl tuto nedelu na IC-ecku a fatamorgana to nebola.

Dna 2.7. 2003 sa medzi Strbou a Svitom (nedaleko Strby zastavky) stala nehoda. Z prilahleho svahu na 1 TK spadol malotraktor, na ktory o nielko minut nabehol R 609 Spisan, tahany 362.001 (RD BA hl. st.) a ten tlacil traktor asi 300m.
Vie mi niekto povedat, ako 362.001 dopadla a ci vobec jazdi? A kolko skody bolo vtedy narobenej. Co som pocul, tak TV sa nestalo nic a 2 TK tiez nie, ale ze masinka nedopadla prave najlepsie a aj na zvrsku bola nejaka ta ujma.
Trochu viac na http://www.zelpage.cz/index.php?autor=21 ku koncu stranky
Tu aj nejake odhady skody http://www.receptyzozivota.sk/article.asp?AID=43864&CID=SLOVE&VID=20030703 ale pocul som vyssie cisla.
Za kazde info vopred dik.

Na MHD električkových tratiach sa používajú aj diaľkovo prestavované výhybky. Ale tieto samovraty, ktoré sme spomínali nie sú diaľkovo ovládané z vlaku. Len kolesami vozidiel sa prestavia pri jazde po hrote, ak nie je výhybka v danej polohe. T.j. výmenu si "rozreže". Na trati 131 by mal nový systém DOZZ obsahovať aj samovraty vo viacerích staniciach. Zaujímalo by ma ako je riešený prípad, keď sa samovratná výyhybka musí prerobiť na normálnu, uzamykateľnú a obsluhovanú výhybku.

Samovraty v Kamenici nad Cirochou (trať 196)

Díky všem za vysvětlení. Na Oravě (např. Tvrdošín) jsem to sice viděl, ale nepovažoval jsem to za běžný stav, spíš za nějakou provizorku. Jinak to běžně funguje v MHD na električkáohých tratích.

rk_kn.: Este upresnim, ze tie lanovkove vyhybky vyuzivaju specialne kolesa lanovky, teda na normalnej zeleznici sa take vyhybky nedaju pouzit. Dlho som to tam obcumoval, kym som pochopil, ako ta lanovkova vyhybka fungujem kedze nou este aj prechadza pohybujuce sa lano.

Na trati 121 sú v staniciach Čachtice, Vaďovce a Poriadie...
Na trati 131 v žst Veľký Meder

Práve so samovratmi nechápem logiku ŽSR, načo sú inštalované napr. na tratiach, kde osobná doprava už nie je a v dohľadnej dobe ani nebude. Je veľký počet staníc/tratí, kde sú nutné ako soľ, veď je smiešne, že na mnohých tratiach s frekventovanou osobnou dopravou sa križuje aj 10 min, zato, že tam je jeden výhybkár.
Navrhujem samovraty presmistniť z tratí Lužianky - Kozárovce a Zvolen - Šahy napr. na trate Levice - Štúrovo (do T.Hrádku, T.Lužian, Želízu), Zlaté Moravce - Úľany (do Vrábel), ...
Ešte by som mohol dodať, že obvykle sú samovraty na tratiach riadeným podľa predpisu D3 - napr. Hr.Dúbrava - B.Štiavnica. Tu je možné križovať aj za 2 min!, čo na tratiach okr. D3 ani so samovratmi nebude možné, lebo staničné zab.zariadenia nepovolujú súčasné vchody.
A preto hneď s inštaláciou samovratov aj prestavba na D3 (limitujúcim faktorom sú napr. mechanické závory, alebo VÚD)...

Trvalo vypnuté samovraty sú napr. na trati Čata - Zvolen, Kozárovce - Lužianky, a načo?????

Teraz ma napadlo, že podobný systém je už dávno na pozemnej lanovke na Hrebienok ( trať 203). Volá sa to Abtova výhybka. Tam tiež je uprostred trate automatická výhybňa , kde sa proti sebe idúce kabínky navzájom vykrižujú počas jazdy a nie je tam žiadny výhybkár.

Ešte doplním, že nepotrebujú výhybkára, ani stavadlo ani žiadnu búdu. Je to len samotná výhybka na zhlaví. Môže sa použiť len pri jednoduchých koľajiskách, lebo si ich neviem predstaviť tam, kde je viac výhybiek na jednom zhlaví. Myslím, že sú ešte na trati 121, kde až sa nemýlim , boli ako prvé. A mali s nimi problémy, lebo v zime zamŕzali, aj tam použil nejaký náv. majster zlepšovák na lepšie odvetrávanie prestavníka. Druhý problém , aby sa to naučili používať hlavne Mn čaty pri posune. Pri posune treba samovrat vypnúť, aby sa výhybka sama neprestavila, ale zostala v tej istej polohe aj pre spiatočnú jazdu pos. dielu. A často ich zabúdali znovu zapnúť do samovratu po skončení posunu.
Aj t toho dôvodu bola vymyslená nová návesť 135b, kedy je lichobežníková tabuľka dopnená žltým svetlom. Ak toto žlté svetlo nesvieti, znamená to, že samovrat je vypnutý a vlakvedúci musí zabezpečiť výhybku pre jazdu vlaku.

Zelená, samovrat je typ výhybky. Presný názov je výhybka so samovratnou činnosťou. V praxi to znamená tak, že v stanici máš po jednom samovrate na každom zhlaví. Jeden je tvralo postavený (základná poloha) napr. na 1.koľaj, 2. na 2.koľaj. Čiže vojde vlak na 2.koľaj, ale na 2.strane je výhybka prestavená na 1.koľaj, pri samovratoch žiadny problém. Vlak odíde z 2.koľaje a akože reže (ide cez neprestavenú) výhybku, lenže samovrat sa sám pod (pred) vlakom prestaví do 2.polohy. Po prejdení vlaku sa automaticky po určitom čase prestaví do základnej polohy.
Hlavná výhoda samovratov je v tom, že vykrižuješ rýchlejšie, ako keby si mal po výhybkárovi na každom konci.
Samovraty sú na Slovensku inštalované napr. na tratich:
Zvolen - Čata, Hr.Dúbrava - B.Štiavnica, Kozárovce - Lužianky, Trstená - Kraľovany, Humenné - Stakčín, TEŽ,...

Dobří lidé, v několika posledních příspěvcích hlavně v souvislosti s novým GVD se tady vyskytl termín samovraty. Pochopil jsem, že to má něco společného se zabezpečovací technikou, jen nevím jestli se jedná o nějaký typ stavědla nebo dálkové ovládání výměn. Díky.

zelena: aaaamerika, to som potreboval. srdecna vdaka

HomoFaber - zkus ještě toto http://parostroj.net/katalog/ov/katalog.php3 Jsou tam popisy osobních vozů v ČR i SR.

Add Homofaber
Pri nakladaní tovaru je možné vozeň naložiť do výšky 4650 mm nad temenom koľajnice.

dik za snahu, uz som to nasiel Beer napr. ma 4050mm. a UIC si za predpis 505 ci kolko to je vypytali 545eur. skoro ma...

A čo tak si pozrieť povolený obrys vozidiel a prechodový prierez?

HomoFaber - nevím přesně, ale asi tak 4 m. Hlavní limitující věc je výška trolejového vedení, ta je tak ve výšce 5.5 - 6.5 m. Samozřejmě že mezi výškou vozu a vedením musí být nějaká bezpečná vzdálenost kvůli přeskoku elektřiny - u střídavého systému samozřejmě podstatně větší vzdálenost. Dále výšku vozů omezují různé limitní faktory, jako výška tunelů, mostů apod. Zkus si otevřít nějaké stránky o lokomotivách - např. www.rail.szm.sk, www.atlaslokomotiv.net, www.vagonka.info

Tratovak

Skus sa pozriet napríklad sem: http://www.zsr.sk/docs//Marketing/Xls/pozv3805.xls Najdes tam odpoved.