Otázky + odpovede

Taurus rusi kolajove obvody velkym magnetickym polom ktore vytvara svojimi silnymi trakcnymi motormi. Kolajove obvody su sucastou zabezpecovacieho zariadenia a pouzivaju sa na zistovanie volnosti useku trate /stavanie navestidiel autobloku, automaticky prechod na navest stoj po prejazde vlaku okolo navestidla/ - toto nasledne nefunguje uplne presne a dochadza k naruseniu cinnosti tychto zariadeni. Taurus (ako aj ine HKV s velmi velkym vykonom jednotlivych trakcnych motorov napriklad rady DB185 alebo pendolino ČD680) rusi aj ine sucasti nasho zabezpecovacieho zariadenia edzi inymi LVZ (liniovy vlakovy zabezpecovac) ktory prenasa navesti do stanovista rusnovodica (tzv. navestny opakovac) a zaroven zaznamenava jazdu vlaku a brani niektorym moznym pricinym vzniku nehod (prekrocenie rychlsti 40km/h pri prejazde vyhybiek a pod.). Cinnost tohoto zariadenia je takisto narusena a moze dojs aj k jeho vaznemu fyzickemu poskodeniu.

Caute

Chcem sa spytat, preco Taurus rusi kolajove obvody, co to vlastne kolajove obvody su, naco sluzia, co sa nimi prenasa a co moze sposobyt ich rusenie. Vedel by mi niekto pomoct, aspon ma odkazat na nejaku stranku pripadne literaturu Dik

To Kamilk: Samozrejme, suhlasim s tebou. Len na doplnenie - ja som nepisal o vseobecnej vyhodnosti striedavej trakcie, len o tom, ze ked sa rozhodovalo o juznom tahu, tak 25kV sa ukazalo ako vyhodnejsie.
Co sa tyka ceny HV - nuz, tam by som to takto jednoznacne nevidel. Zavisi to totiz aj od pouzitej regulacie a typu trakcnych motorov, ..... Aj tot nedavno som cital o jednej masne (ale neviem presne co to bolo zac), na 3kV, kde potrebovali koli trakcnym motorom nizsie napatie a tak tam trafo muselo byt tak ci tak a navyse este striedace, nakolko jednosmerny prud sa transformovat neda ....

J0HnZ: kecáš :-), nie 363.105 ale 363.140 (už ich má nalepené), a ešte aj nejaká "dvojička" 131. Neviem, či náhodou ho nemá už aj 183.003, ale tým si nie som istý.

z 183 maju loga CARGO 183 031 a 183 029(tusim)potom by ich mali mat 2 alebo 3 742 (jedna vo Vrutkach, druha v Plesivci tretie /vraj/ v Presove, nejake 721 (Plesivec + NZ) a mala by ich mat snad uz aj 363 105 (ta by mala byt Cargova po laku /opravte ma ak kecam/).

neviem, ci som si to dobre vsimol, ale uz som videl pred tyzdnom na 180 nejake HDV s logom Cargo, resp. napisom

Vie niekto,kedy sa objavy nove logo CARGO na rusnoch???
Asi po strednej oprave ,alebo nie?
DIK

Ad A-jeto: Koľko vlečiek je napojených na tu zámerne nemenovanú stanicu??

rk_kn



Vdaka za ochotu...
Tie vozne su ale uz v cielovej stanici(st.urcenia),tam cakaju na preclenie ,aby mohli ist do vl.vlecky.
DAKUJEM ZE SI SI TO VSIMOL.
Zamerne neudavam stanicu.

Vidím, že kolaga A-jeto, nedostáva odpoveď, skúsim dať len niekoľko postrehov. Kolega neudal tú konkrétnu stanicu. Pokiaľ sa jedná o vývozné zásielky, čo si myslím najviac, okolo Veľk. noci a aj iných sviatkov, ktoré trvajú dlhšie , sa dohodnú pracovné prestávky. A hlavne smerom na Rakúsko to bola skutočnosť aj v časoch reálneho budovania socializmu, čo sme sa my veľmi čudovali, keďže u nás sa pracovalo vtedy aj na Vianoce. Hlavne koncom roka sa doháňali celoročné plány a každý si to chcel do konca roka splniť. Teraz už nepracujem, tak nepoznám momentálnu situáciu v medzištátnej nákl. doprave , ale istý čas boli problémy s drevom, keď Colná správa zastavila export dreva. Niečo sa písalo aj v tlači, ale dosť povrchne a neodborne. Pracoval som v zriaď. stanici pred istým slov. -maďarským prechodom, kde sa prepriahali vývozné vlaky a spracovávala záťaž z dovozu. Susedná železnica prestala preberať zásielky už 4 hod. pred začiatkom prestávky. Keď táto prestávka trvala 2 - 3 dni, tak sa nazbieralo aj 10 vlakov len v našej stanici. 10x25-30 vozňov mohlo byť aj 300 vozňov. A keď po skončení a započatí normálnej prevádzky krátko na to začali nejaké výlukové práce, znormalizovanie prevádzky niekedy trvalo aj 2 týždne. Bližšie by bolo treba vyjadrenie kolegu, ktorý má prístup k aktuálnym informáciám.

Ad České_dráhy: Dobrý nápad,ale přesvědč o tom někoho nahoře.Dozvíš tak se to nikdy nedělalo.Ale vážně schválně sice ušetříš 36*,ale budeš potřebovat další „nedostatkové“ lokomotivy řad 2** a těch už nadbytek taky není takže vytlučeš klín klínem a ještě to nebude laciné.

Vie niekto odpovedat,preco sa hromadia vozne pod colnou kontrolou v staniciach?
V jednej stanici po Velkej noci ich bolo viac ako 100.
Pokial sme neboli v EÚ tak to chodilo priebezne do vl.vlecky,ale teraz to nie je mozne.Aj tento tyzden jedneho dna rano ich tam bolo 65....
Kto to ma na starosti(alebo zaujem aby to neslo)...


KTO VIE O TEJTO PROBLEMATIKE,NECH TO HODI NA SKLO !!!

Ve Švýcarsku vyřešili problém různých napěťových soustav přepínatelnou trolejí. V Ženevě jsou koleje 5-8 provozovány pod napětím 1,5 kV= (SNCF) a 15 kV 16,7 Hz (SBB). Podobně se přepíná napětí ve Vallorbe SBB/SNCF (společná stanice). TGV vjíždí na "vjezdové napětí", pak stáhne sběrače, přepne se na "odjezdové napětí", na napěťovém návěstidle se indikuje patřičné napětí, zvednou se sběrače … a jede se.

Přepínatelná trolej je i v Chiassu na přechodu SBB/FS. 

Hegyeshalom MÁV má také přepínatelnou trolej, podobně je tomu i na některých přechodech DB / NS.

U ČD jsou styková místa na trati plýtváním 36x, protože 36x musí být nasazovány na vlaky, které jezdí pod = napětím nejvíce kolem 3 kilometrů. Stykové body jsou totiž před stanicemi.

Kdyby se použila přepínatelná trolej, tak se ušetří u osobních vlaků ČB – Benešov, Plzeň – Beroun lokomotivy 36x … Podobně by se mohly tahat i náklady S trakcí do Svitav či Nezamyslic a tam je přepřahat na E trakci

Najoblubenejsi rusen Martina TT je

 ŽEHLIČKA

ad misox: Skratka RD znamená Rušňové depo. Moja najobľúbenejšie rušne sú dvojičky ( r.131)

cau.velmi ma zaujimaju vlaky ale este toho vela neviem.Co je to RD? A kde je to?aka je vasa najoblubenejsia lokomotiva?odpiste

Ad: mikinko
Nie som si celkom istý, ako je to s výhodnosťou jednotlivých napájacích sústav. Ja mám takú informáciu, že jednosmerná trakcia je výhodná tam, kde je vysoká prevádzka a striedavá tam, kde je tej prevádzky menej. Vychádza to z toho, že pri jednosmernej trakčnej sústave dochádza k výraznejšiemu poklesu napätia v závislosti od vzájomnej vzdialenosti rušňa a napájacej stanice. Preto musia byť napájacie stanice hustejšie pozdĺž trate a väčší prierez vodiča (niekedy dopĺňaný paralelným vedením). Tým narastajú náklady na elektrifikáciu trate. V našich podmienkach sú meniarne jednosmernej trakcie od seba vzdialené 15-35km.
Naopak pri striedavej trakcii pretekajú vodičmi vďaka vysokému napätiu ďaleko menšie prúdy a teda aj úbytky napätia v troleji v závislosti na vzdialenosti od transformátorovne sú menšie. To umožňuje zmenšiť prierez vodiča (troleja) a tiež ponechať väčšiu vzdialenosť medzi napájacími stanicami, u nás bežne 40 až 50km. Nevýhodou striedavej trakcie sú zložitejšie hnacie vozidlá (musí tam byť transformátor + spravidla usmerňovač) a tým ich vyššia cena.
Samotná prevádzka je ekonomickejšia na jednosmernej trakcii (vyššia účinnosť) a preto sa využíva tam, kde je vysoká hustota prevádzky ako som napísal v úvode.

Také sú moje vedomosti, ak má niekto presnejšie informácie, napíšte.

Nuz, Taliansko ma 3kV, Francuzsko viac (1,5, 3, 25 kV striedaveho, .....).

A co sa tyka zmeny napajacej sustavy - nuz, to nie je take jednoduche - zmena napajacej sustavy je prakticky ako nova elektrifikacia - nove trafo stanice, nove HV, nove trakcne vedenie. A nakoniec - otazka co s tym starym ......

Aj u nas sa v 50-tych rokoch zistilo, ze 25 kV je vyhodnejsie ako 3 kV - nuz, ale jedinou moznostou bolo ponechat aj tie 3 kV ....

Ad jano63:

Napajanie 15 kV 16 2/3 Hz ma tusim iba Nemecko, Rakusko a Svajciarsko.

ad jano63:

Jestliže je třeba Franice a další "vyspela zapadoeuropska krajina", tak to pravda není. Soustava 15kV/16,6Hz je v podstatě původem německá. Ve Francii mají dokonce stroje čtyřsystémová (1,5kV+3kV=+25kV/50Hz+15kV/16,7Hz) - CC 40100, o různých kombinacích dvou a trojsystémových nemluvě.