Trate

Ten lístik , ktorý uverejňuješ nie je zo Samoobslužného systému, ale je vydaný z ikvc . Vpravo hore je jasne napísané jednosmerný, t.j. pre cestu tam. Bol vydaný v čadci vo februári 2009. Lístky do SVS majú napríklad na TEŽ , porovnaj si ten formát.

Ad:Zbyňek,prečo si myslíš ty kokso ,že Addamsov a môj príspevok s infraštruktúrou tratí má málo spoločného.

Celá tato poslední diskuse má s tratěmi v oddílu Infraštruktúra věru pramálo společného.

.... nesprávne označený cestovný lístok sa považuje za neplatný.... Spiatočný cestovný lístok sa označuje raz pri ceste tam a raz pri ceste späť....

... doteraz som nikde nenašiel uspokojivú odpoveď kam označím ten lístok pri ceste späť, aby bol označený správne.... resp. aby bol aspoň označený

Ad:RadoB,no stalo sa nepostrehol som ,že Addams to už skopíroval tak ako už mnohokrát predo mnou, no a čo teraz.

Žehlička56, v súvislosti s tým opakovaním: Keď som kedysi dávno pradáno bol na vojne, raz nás jedna zelená guma poučovala: "Soudruzi, zapamatujte si: Matka je opakování moudrosti, vitééé?!!"

zehlicka56:
Pozri 8.12.2010 20:04 .

Nuž opakovanie je matkou múdrosti

Novinka pri cestovaní vlakom na trati Bánovce n. O. – V. Kapušany
Kategória: ŽELEZNIČNÁ
Autor:: ZSSK
Publikované : 09.12.10 08:14:31

Bratislava- Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) zavádza od zmeny grafikonu železničnej osobnej dopravy (od nedele 12. decembra 2010) vo vlakoch na trati Bánovce n. Ondavou – Veľké Kapušany novú službu: samoobslužný výpravný systém. Ceny cestovných lístkov zostávajú nezmenené podľa platného Prepravného poriadku a Tarify ZSSK.
Čo je samoobslužný výpravný systém a ako funguje

Cestujúci budú do vlakov na tejto trati nastupovať a vystupovať cez predné dvere v smere jazdy vlaku. Dvere budú vždy jasne označené výveskou. Ostatné dvere zostanú pre nástup a výstup blokované.

tak to je OK

Blokovane budu elektronicky.
V pripade nehody, ci vypadku prudu je mozne kazde vonkajsie dvere voznov VOD zvnutra otvorit mechanicky.

Budou blokované nebo uzamčené. Jak se dveře odblokují v případě nehody nebo jiného nebezpečí. Upřesni nám to. MĚ TOHLE PŘIPADÁ KROK ZPĚT.

ZSSK (8. decembra 2010) - Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) zavádza od zmeny grafikonu železničnej osobnej dopravy (od nedele 12. decembra 2010) vo vlakoch na trati Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany novú službu: samoobslužný výpravný systém. Ceny cestovných lístkov zostávajú nezmenené podľa platného Prepravného poriadku a Tarify ZSSK.

Čo je samoobslužný výpravný systém a ako funguje?
Cestujúci budú do vlakov na tejto trati nastupovať a vystupovať cez predné dvere v smere jazdy vlaku. Dvere budú vždy jasne označené výveskou. Ostatné dvere zostanú pre nástup a výstup blokované.
Do vlaku je cestujúci povinný nastúpiť s už zakúpeným cestovným lístkom. Vo vlaku je potrebné bezodkladne po nástupe označiť si cestovný lístok v označovači.
V označovači vo vlaku sa označujú všetky vnútroštátne a medzinárodné cestovné lístky, vrátane cestovných lístkov zakúpených vo vlaku a prestupových cestovných lístkov už skontrolovaných vlakovým personálom. Časový predplatný cestovný lístok sa označuje len raz, a to pri prvej ceste. Spiatočný cestovný lístok sa označuje raz pri ceste tam a raz pri ceste späť.
Vo vlaku vybavenom označovačom cestovných lístkov, neoznačený cestovný lístok, nesprávne označený cestovný lístok, neúplný cestovný lístok je neplatný. ZSSK takýto cestovný lístok neuzná a cestujúceho považuje za cestujúceho bez platného cestovného lístka.
Cestovné lístky je možné kúpiť si v najbližších osobných pokladniciach - v Michalovciach a Trebišove, resp. v ktorejkoľvek pokladnici ZSSK alebo prostredníctvom internetu.
Cestujúci, ktorý nemá vopred zakúpený cestovný lístok, si môže bezprostredne po nástupe do vlaku v železničných staniciach na trati Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany cestovný lístok kúpiť u rušňovodiča vlaku a následne ho označiť v označovači vo vlaku.

Širokorozchodná trať začína v ukrajinskom Užhorode po necelých 8 kilometroch vstupuje na územie Slovenskej republiky a po 2 kilometroch vchádza do železničnej stanice Maťovce. Trať ďalej pokračuje súbežne s normálnerozchodnou traťou z Veľkých Kapušian cez Trebišov, kde je v kilometri 42,105 napojená do závodu vagónky Trebišov. Výnimkou je len krátky úsek južne obchádzajúci Bánovce nad Ondavou, kde je trať vedená samostatne mimo trate rozchodu 1 435 mm. Pri obci Kalša sa pripája k dvojkoľajnej trati z Čiernej nad Tisou do Košíc prechádza popri obci Barca a končí v Haniske, kde bolo pre potreby širokorozchodnej trate vybudované depo. Trať bola v roku 1978 v celom úseku dodatočne elektrifikovaná jednosmernou trakčnou sústavou 3 kV.
Vzhľadom na to, že trať je jednokoľajná, boli vybudované výhybne pri obciach a mestách od Maťoviec: Výhybňa Vojany, Výhybňa Budkovce, Výhybňa Trebišov, Výhybňa Slivník, Výhybňa Slančík a Výhybňa Hornád.

Jozef Tiso na návšteve stavby železničnej trate Prešov - Strážske (1942)

http://www.youtube.com/watch?v=ENUGu_ZdH_Q&feature=related

ŽSR 12.10.2010, Vyjadrenie pre: SME - Píšem článok, ohľadom zosuvu cestnej komunikácie, na trase Kraľovany-Dolný Kubín /70 ( v blízkosti horského hotela Plichta).
Vlastníkom cesty je Slovenská správa ciest, ktorá mi zatiaľ svoje stanovisko neposlala. Tento zosuv, sa môže týkať aj železničnej komunikácie, ktorá prechádza pod spominanou cestnou komunikáciou a v prípade ďaľšieho zosuvu, môže zasiahnuť aj kolajisko. Viete o tomto probléme, neohrozuje tento zosuv železničnú trať? Pre konkrétnosť, tento úsek sa nachádza v okr. Dolný Kubín, na trase Dolný Kubín-Kraľovany v blízkosti žel. zastávky Kraľovany-Dierová.
Áno, vieme o tom, ihneď po informácii o zosuve v oblasti železničnej trate sme nariadili vykonať prehliadku trate a zabezpečili jej ďalší monitoring až do vyriešenia vzniknutého stavu. Zároveň sme písomne vyzvali správcu komunikácie - SSP, aby situáciu urýchlene vyriešili. Zatiaľ nebolo potrebné prikročiť k obmedzeniu traťovej rýchlosti. Situácia sa však môže zmeniť, ak sa stav a rozsah zväčší.

ŽSR 11.10.2010, Vyjadrenie pre: VIO TV - Obraciam sa na Vás ohľadne reportáže pre regionálnu televíziu v Banskej Štiavnici VIO TV, kde by sme chceli občanom priblížiť situáciu Banskoštiavnickej železničnej prepravy. Mali by sme záujem o informácie o vyťaženosti spojov; o rekonštrukciách, ktoré sa plánujú na tejto trati (posledne bol rekonštruovaný tunel); aká je súčasná situácia tejto trate; čo sa s ňou plánuje do budúcna? Zachová sa táto trať?
Pri tejto príležitosti by som sa chcela opýtať aj na chodník, ktorý vedie popri trati na sídlisko Drieňová. Väčšinu cestujúcich, ktorý chodia týmto smerom by zaujímalo, či sa neplánuje vybudovať tam príjazdový chodník, keďže obchádzka cez Križovatku je veľmi dlhá. Chodník, ktorý je tam v súčasnosti, nespĺňa požiadavky a nie je ztadiaľ možný prechod napr. s kočíkom. Podľa informácií je ten pozemok vo vlastníctve železníc.
Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica bola sprevádzkovaná v roku 1949. Koľaje boli vybudované zo železničného zvršku tvaru A na drevených podvaloch s klinovými podkladnicami upevnenými podvalovými skrutkami a klincami. Tento železničný zvršok slúži doteraz. Vymieňané sú priebežne len opotrebované časti, pričom sa tvar zvršku zachováva (jeho zmena je možná len komplexnou rekonštrukciou železničného zvršku). Keďže náhradné súčiastky (koľajnice tv.A) sa už 50 rokov nevyrábajú, životnosť trate je ohraničená zásobami týchto koľajníc v likvidovaných koľajach, alebo komplexnou rekonštrukciou železničného zvršku celej trate. Vďaka tomu, že železničná doprava sa obmedzila len na jazdu ľahkých motorových vozňov, opotrebovanie koľajníc sa obmedzilo a pôvodná životnosť trate z tohto dôvodu sa predlžuje. Skôr bude potrebná výmena všetkých podvalov po strate ich funkčnosti vekom (pôvodné podvaly mali obdivuhodnú kvalitu, pretože väčšina 60 rokov starých drevených podvalov ešte slúži, hoci na iných tratiach treba meniť podvaly už po 15 rokoch). Výmena podvalov postupne v údržbe prebieha už asi 20 rokov a v súčasnosti je asi 3000 podvalov ojedinele vymenených. Čo sa týka Banskoštiavnického tunela, rekonštrukciou boli vymenené rozpadnuté tunelové pásy, ktoré bezprostredne ohrozovali bezpečnosť. Opravu si vyžaduje ešte asi 80 pásov, ale ich poruchy nie sú takého charakteru, že by momentálne bezprostredne ohrozovali stabilitu tunelu a bezpečnosť prevádzky.

ŽSR 11.10.2010, Vyjadrenie pre: VIO TV - Trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica patrí medzi regionálne dráhy v správe ŽSR. ŽSR spravujú v súčasnosti 29 regionálnych tratí. Z ekonomického pohľadu všetky regionálne trate vykazujú záporný hospodársky výsledok. Snaha ŽSR je spravovať trate čo najefektívnejšie a udržať ich prevádzkyschopnosť. Štát zabezpečuje krytie straty z prevádzkovania dráhy a prevádzkovania osobnej dopravy na dráhe. ŽSR sú jedným zo subjektov ktoré môžu navrhovať zrušenie dráhy avšak nerozhodujú o ich zrušení.
Podpora železničnej dopravy je stanovená v dokumentoch vlády SR, z ktorých vyplýva snaha o racionalizáciu nákladov spojených s realizáciou výkonov vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave a verejnej autobusovej doprave.
Zásadný vplyv na riešenie regionálnej dopravy bude mať prenesenie časti zodpovednosti štátu za dopravnú obslužnosť na jednotlivé samosprávne kraje, vrátane financovania.
Návrhy riešení vychádzajú z vládneho dokumentu „Koncepcia osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme“ (uznesenie vlády č. 377/2005) a súvisiacich dokumentov.
ŽSR ako manažér infraštruktúry podporujú zachovanie tejto trate v prevádzke pretože má pre región význam z dôvodov turizmu a dopravy hlavne študentov stredných škôl. Budovu železničnej stanice ŽSR prenajali nadácii na účely kultúrnych výstav ktorú podporuje dánska kráľovná.
K perspektíve osobnej železničnej dopravy do Banskej Štiavnice si vyžiadajte stanovisko Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Čo sa týka spomínaného chodníka zo sídliska Drieňová na stanicu, tento nebol nikdy budovaný a ani nebola schvaľovaná jeho výstavba, takže sa nejedná o oficiálny chodník. V skutočnosti len obyvatelia nového sídliska využili priestor medzi oplotením neželezničných objektov a korunou svahu železničného zárezu a rokmi chodenia si „chodník“ vyšliapali. Pochopiteľne, že nespĺňa požiadavky, pretože ho nikto nebudoval, ani neupravoval. Prístup na železničnú stanicu nie je súčasťou dopravnej cesty dráhy - podľa cestného zákona sa jedná o miestnu komunikáciu a budovať nové miestne komunikácie je v kompetencii mesta. ŽSR sa k prípadnému investičnému zámeru mesta vyjadrí a určí podmienky (z hľadiska zákona o dráhach, ochrany stavby dráhy i majetkového).

ŽSR 04.10.2010, Vyjadrenie pre: TV Markíza - Koľko kilometrov tratí vediete v údržbe, pričom na prepravu nie sú využívané?
Na sieti ŽSR je 29 prevádzkovaných vedľajších tratí celkovej dĺžky cca 581 km, z tohto počtu je na 15-tich tratiach prevádzkovaná len nákladná doprava, nakoľko zo strany dopravcov nie sú objednávky trás vlakov osobnej dopravy.
Koľko Vás ročne stojí údržba takýchto tratí?
Na sieti ŽSR je 29 prevádzkovaných vedľajších tratí celkovej dĺžky cca 581 km, z tohto počtu je na 15-tich tratiach prevádzkovaná len nákladná doprava, nakoľko zo strany dopravcov nie sú objednávky trás vlakov osobnej dopravy. Náklady na údržbu týchto 15-tich tratí s prevádzkou nákladnej dopravy na celom Slovensku za rok 2009 predstavovali čiastku 3,1 mil. Eur.
Aké sú najčastejšie dôvody, prečo sa tieto trate nezrušia?
Vlastníkom železničnej infraštruktúry je štát v zastúpení MDPT SR. Rušením tratí sa zaoberá Zákon o dráhach č. 513/2009 v paragrafe 12. Návrh na zrušenie trate by sa nemal dávať , pokiaľ je predpoklad, že bude alebo je zo strany dopravcov záujem o prevádzkovanie dopravy na niektorej železničnej trati. V prípade trate Piešťany – Vrbové je pre platný grafikov vlakovej dopravy 2009/2010 dopravcami požadovaná trasa jedného páru nákladného a jedného páru rušňového vlaku, ktoré by sa zaviedli v prípade potreby. ŽSR ako prevádzkovateľ dráhy v zmysle zákona o dráhach č. 513/2009 Z. z. musia spravovať všetky železničné trate, ktoré sú poňaté do Zmluvy o prevádzkovaní dráhy, ktorú ŽSR uzatvárajú každoročne s MDPT SR.
Konkrétne ma zaujíma trať, ktorá vedie z Piešťan na Vrbové a ďalej – Koľko rokov sa na nej nepremáva?
Osobná doprava bola na trati zastavená v roku 1978. Predmetná železničná trať sa využíva na nostalgické jazdy napr. pri príležitosti Vrbovského jarmoku a súčasne sa na nej sporadicky konajú preteky na šliapacích drezinách.
Koľko stojí ročne údržba trate?
Náklady ŽSR na údržbu trate Piešťany – Vrbové predstavovali v roku 2009 čiastku 80 tisíc Eur.
S akým využitím sa počíta v budúcnosti na tejto trati?
Otázka využitia tejto trate v budúcnosti je otvorená. ŽSR ju na základe Zmluvy o prevádzkovaní dráh 2010 zahŕňajú do kapacity železničnej siete a ponúkajú ju dopravcom na využívanie. V súčasnosti nie je dokončený proces transformácie regionálnych dráh, takže je otvorené budúce využívanie uvedenej trate.
Ako dopadol projekt, ktorý počítal s vybudovaním cyklotrasy na tejto trati?
Máme len okrajové informácie z rokov cca 2008- 2009 kedy Mikroregión s názvom Zelená cesta prejavil záujem o vybudovanie cyklotrasy na tejto trati. Viac informácií, plány a zámer do budúcnosti treba požadovať od tohto združenia.

ŽSR 23.09.2010, Vyjadrenie pre: Týždenník pre Záhorie - Spracovávam jeden text ohľadne nepoužívaných železničných tratí na Záhorí (Zohor - Plavecky Mikuláš, Jablonica - Brezova pod Bradlom). Mal by som na Vas niekoľko otázok.
Na čo sa dnes využívajú spomínané železničné trate?
Zohor – Plavecký Mikuláš
V súčasnosti sa regionálna železničná trať využíva pravidelne na nákladnú dopravu - doprava manipulačných nákladných vlakov (2 páry denne) v úseku Zohor – Rohožník a mimoriadne na osobnú dopravu - nostalgické jazdy vlakov osobnej dopravy na úseku Bratislava – Zohor – Plavecký Mikuláš (cca 1-2 krát ročne).
Jablonica – Brezová pod Bradlom
V súčasnosti sa regionálna železničná trať využíva mimoriadne na osobnú dopravu - nostalgické jazdy vlakov osobnej dopravy na úseku Trnava – Jablonica –Brezová pod Bradlom (cca 1 krát ročne).
Neplánuje sa v budúcnosti ich obnova? Ešte v roku 2003 sa totiž uvažovalo o dostavbe železnice Zohor - Plavecky Mikuláš?
Kvalita železničnej infraštruktúry oboch tratí nebráni obnove pravidelnej osobnej dopravy na oboch tratiach. Dokonca na úseku Zohor – Rohožník sú v staniciach Zohor, Jabloňové, Kuchyňa a Rohožník moderné reléové staničné zabezpečovacie zariadenia (3. kategórie). V roku 2003 bola Železničnou spoločnosťou Slovensko, a. s., osobná doprava na oboch tratiach zastavená. Následne na úseku Zohor – Rohožník bola osobná doprava obnovená spoločnosťou BRKS. V januári 2005 na tomto úseku bola osobná doprava opäť zastavená.
Objednávka trás pravidelných vlakov osobnej dopravy nie je v kompetencii ŽSR, ale v najbližšej dobe nepredpokladáme obnovenie pravidelnej osobnej dopravy na oboch tratiach.
Vzhľadom na súčasný stav železničnej infraštruktúry a umelých stavieb (budov) a s tým spojených nákladov na zabezpečenie prevádzkyschopnosti oboch tratí, ktoré vyplýva zo zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, je možná alternatíva úplného zrušenia úseku trate Rohožník – Plavecký Mikuláš a trate Jablonica – Brezová pod Bradlom tak, ako sa zrušila regionálna železničná trať Devínske Jazero – Stupava. Vlastníkom železničnej infraštruktúry je štát, ŽSR sú prevádzkovateľ dráhy v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach.