Ako sme na Gemeri oslávili 4. narodeniny VLAKY.NET

O mimoriadnu jazdu historického vlaku do Slavošoviec, ktorú sme pôvodne plánovali uskutočniť s vlakom v zložení M 131.1125 + Clm z Klubu historických koľajových vozidiel Haniska pri Košiciach, bol taký veľký záujem, že kapacita tohto vlaku sa rozchytala už za prvých 24 hodín. Pomocnú ruku nám vtedy podal Klub historickej technicky Zvolen, s ktorým sme sa dohodli na rozšírení kapacity nášho narodeninového vlaku o M 131.1053 + CDlm. Črtá sa jazda vo veľkom štýle, s "hurvínkovskou" historickou súpravou, ktorá v minulosti zavítala do Slavošoviec nie jeden krát.

Slovenské Hurvínky mali začiatkom mája nabitý program, aj preto sa naša narodeninová jazdy začína už v noci zo štvrtka na piatok návozom vlakovej súpravy z Lučenca do depa v Košiciach. Košické depo je aj miestom nášho stretnutia v sobotu ráno pred akciou. Pobyt v depe využívame na vyvesenie smerových tabúľ na vlak a naloženie kadejakých iných vecí potrebných na našu narodeninovú jazdu. V depe sa zároveň stretávame s majstrami z Hanisky a zo Zvolena, ktorí robia ešte posledné prípravy pred našou jazdou. Do služby sa hlási aj Terčík, ktorý ma na tohtoročnú narodeninovú jazdu pripravené nejaké nové číslo :-) 

 
Prípravy na odchod vlaku vrcholia, © Karel Furiš

Narodeninový vlak VLAKY.NET je pripravený na odchod

Približne o 7.45 hod. sa naša súprava pohýna, vyrážame na železničnú stanicu kde nás pristavujú k 1. nástupišťu. Už krátko po pristavení sa začína zvítavanie sa s mnohými známymi ale aj neznámymi tvárami, náš vlak sa začína zapĺňať cestujúcimi. Výpravca z košickej stanice sa udivený pri vlaku zvítava s našim dobovým výpravcom Terčíkom. Terčík vysvetľuje že pána výpravcu o prácu pripraviť nechce. Ten náš vlak po spoločnej fotke s Terčíkom vypravuje na cestu na Gemer.

 
Narodeninový vlak míňa zast. Košice - Predmestie, © Radovan Plevko

Cesta ubieha hladko, náš vlak je okrem pekného slnečného počasia sprevádzaný aj skupinkou fotografov a filmárov, ktorí náš vlak naháňajú po ceste autom. Vo vlaku prebieha kontrola cestovných lístkov - Terčík tento krát už v úlohe sprievodcu označuje lepenkové cestovné lístky našim cestujúcim. Tí sa počas cesty kochajú pohľadmi na slnkom zaliatu gemerskú prírodu. Náš vlak stúpa k Jablonovskému tunelu, výhľad z vlaku sa stáva ešte zaujímavejším - tak isto ako výhľad na náš vlak z okolia trate. Stúpanie sa končí v Jablonovskom tuneli, po ktorom nasleduje zjazd do doliny ktorej dominuje hrad Krásna Hôrka.

 
Oslávenci práve prešli Dvorníky - Zádiel, © Marián Rajnoha

Zastavujeme až v ŽST Slavec Jaskyňa. Dôvod tohto zastavenia je jasný - do vlaku nastupuje Pio so svojou rodinkou, ktorí v oblasti Slavca trávili predĺžený víkend. Tu však stretávame ďalších dvoch oslávencov - pani výpravkyňa má dnes narodeniny. A podľa toho aká bola veselá sa dá usúdiť že už sa jej dnes aj nejaký gratulant prihovoril a možno aj vybozkával. Ďakujeme za milé vypravenie pani výpravkyňa! Ďalšiemu oslávencovi sa budeme venovať po príchode do ŽST Slavošovce.

 
Oslávenkyňa zo Slavca, © Karel Furiš

Do ŽST Plešivec prichádzame na čas. Tu máme prestávku 20 minút, ktorú naši cestujúci využívajú na fotenie širokého spektra dvojosových motorových vozňov, ktoré sa v stanici postupne schádzajú. Stanica Plešivec už asi dlho nezažila toľko cestujúcich behajúcich po stanici. Výhybkári stavajú cestu nášmu vlaku na trať, kde osobnému vlaku už dlho cestu nestavali. O 10.10 hod. sa v staničnom rozhlase ozýva upozornenie na odchod "narodeninového vlaku VLAKY.NET" a tak rýchlo všetci nastupujú do vlaku a nostalgická jazda môže pokračovať ešte v nostalgickejšom duchu.

Štítnická dolina nás víta

Prechádzame okolo historického výhybkarského stanovišťa v Plešivci. Mechanické závory boli nahradené automatickými závorami pripomínajúcimi vchod na platené parkovisko. Trať sa stáča na sever a náš vlak vchádza do Štítnickej doliny. Nad dolinou visia mraky, a tak sa zdá že tohtoročnej jazde nebude chýbať ani každoročná dažďová prehánka. Kým to však bude len prehánka tak to vôbec neprekáža, už sme si za tie roky zvykli :-) Prechádzame popri poli, ktoré si pre fotografov pripravilo sýtožltú kulisu vo forme rozkvitnutých kvetov repky olejky. Cesta je v týchto miestach v blízkosti železničnej trate, takže sem-tam sa cestujúcim z vlaku naskytne pohľad na predbiehajúce osobné auto so stiahnutými oknami plnými objektívov fotografov.

 
Narodeninový vlak v repkovom poli, © Radovan Plevko 

Ako prvá nás na trati víta zastávka Pašková. Zastávkou prechádzame a kývame si s miestnymi, ktorí sa na náš mimoriadny vlak na trati do "Slavošky" prišli pozrieť. Prechádzame aj cez Kunovú Teplicu, aj tu nám kývajú miestni obyvatelia - pamätníci osobnej vlakovej dopravy. Správa o našej jazde vlakom sa po doline rozšírila asi dobre ... Náš vlak stúpa, dolina sa zužuje, blížime sa k zastávke Štítnik mesto. Tu náš vlak zastavuje, začína sa prvá zastávka na fotenie, v záreze pod smrekmi za železničným priecestím. Šoféri automobilov sa pozerali čo sa to deje - osobný vlak na trati a ešte obklopený toľkými fotografmi. To tu ešte asi nevideli...

 
Fotozastávka v Štítniku, © Marián Rajnoha

Po štvrťhodinke píska Terčík na odchod a vlak sa vydáva na cestu smerom do Ochtinej. Prechádzame cez žst. Štítnik - malebná stanička so zaplechovanými oknami... smutný pohľad. Po zastávke Roštár, ktorá ležala za stanicou Štítnik už niet ani stopy. Pripomína ju už len nenápadná vyvýšenina pri trati, ktorá kedysi slúžila ako nástupište.

 
 
Pri bývalej zastávke Roštár, © Marián Rajnoha

Zastavujeme až v ŽST Ochtiná, kde sa začína druhá fotozastávka. Účastníci si fotia náš mimoriadny vlak spolu so staničnou budovou, ktorá pôsobí aspoň o kúsok optimistickejšie ako tá v Štítniku. Trať za stanicou opäť stúpa...

 
Fotozastávka v žst. Ochtiná, © Radovan Plevko

Nasleduje zast. Rochovce - miesto kde sa odohráva náš tretí fotohalt. Aj tu nás víta pár záujemcov, ktorí si prišli zaspomínať na časy, kedy vlak na trati do Slavošoviec nebol ničím výnimočný.  Rozkvitnuté púpavy a ovocné stromy sú ideálnym miestom na fotenie nášho vlaku v Rochovciach.

 
Jar v plnom kvete v Rochovciach, © Karel Furiš 

Slavošovce - cieľ našej cesty. Na zast. Slavošovce zastávka nás víta niekoľko obyvateľov obce, no nezastavujeme. Ideme priamo na železničnú stanicu. Tu nás vítajú zastupitelia obce - pán Ing. Štefan Bašták, starosta obce, p. PeadDr. Milan Sajenko, kronikár obce a iní. Zvítavame sa so všetkými, Terčík prichádza s kelňou vybavenou zvukovým návestidlo a štamperlíkmi, pripíjame si na úspešný príchod do cieľa našej cesty. Bola to už naša 4. narodeninová jazda, ale také pekné privítanie nám neurobili ešte nikde. Ďakujeme!

 
Zvítanie sa  v Slavošovciach, © Marián Belko

Krátko po príchode do Slavošoviec využívame situáciu na spoločné fotografovanie sa pred staničnou budovou. Ale teraz sa naskytá aj tá správna chvíľa na gratuláciu nášmu dnešnému najhlavnejšiemu oslávencovi - Zbyňkovi. Ten sa práve v deň našej narodeninovej jazdy dožil krásnych 60. narodenín. Srdečne blahoželáme Zbyněk, sme radi že Ťa medzi nami máme :-)

 
Všetko najlepšie Zbyněk! © Marián Belko 

V stanici nás vítajú aj "Rosničky", ktoré sa starajú o posun v Slavošovských papierňach. Ďalšia skvelá príležitosť na fotografovanie v stanici. Guláš pre vyhladnutých cestujúcich sa podáva v Hostinci Maja na konci stanice. Miestny poľovnícky zväz nám navaril vynikajúci guláš, ktorý zasýtil všetkých hladošov.

 
Stanica Slavošovce plná života, © Marián Rajnoha

Nasleduje voľný program. Cestujúci sa mohli pridať k výprave do Slavošovského tunela pod vedením Mira Kožucha, alebo ostať v stanici a voľný čas využiť na exkurziu do Slavošovských papierní alebo na prehliadku obce.

Expedícia do Slavošovského tunela

Výprava do Slavošovského tunela odchádza o 12.45 hod. Skupina účastníkov narodeninovej jazdy, ktorá sa k tunelu vybrala pod vedením Mira Kožucha bola dosť početná. Cesta viedla po asfaltke smerom k zastávke Slavošovce, popri trati. Po pár 100 metroch našu cestu križovali artefakty nedostavaného mosta ponad cestu s jasnými násypmi. Hneď za zastávkou sme opustili koľaje a cez miestne smetisko sme sa napojili na teleso nedostavanej trate. V hlbokej doline vedie po telese trate lesná cesta. V mieste, kde začne prudko stúpať sa nachádza vchod do tunela. V minulosti sa doň liezlo cez nenápadný otvor, dnes je vchod do tunela relatívne pohodlný. Až k portálu sú spravené drevené schody a samotný vchod je dnes neprehliadnuteľný. Vidno obrovský kus práce, ktorú spravili Slavošovčania.

 
Zostupovanie k portálu tunela, © Marek Guspan

Portál pomaly hltal chumel ľudí. Prvých 15 – 20 m vyzeralo dosť odraďujúco, ale potom, zázračná zmena. Prekrásna stavba, čistučko, suchučko. Tunel pod Homôľkou je najdlhším tunelom na nedostavaných gemerských železničných tratiach je 2400 m dlhý, a vedie popod 744,8 m vysoký vrch Homôľka. Po stránke smerovej je postavený v dvoch oblúkoch. Prvý oblúk je neďaleko slavošovského portálu, druhý - miernejší, zhruba za polovicou. Cesta tunelom sa zdala nekonečná.

 
Spoločná tunelofotka, © Radovan Plevko

Posledných 100 metrov na revúckej strane je už silne zabahnená, ale nadšenci upravili cestu tak, že tunel bol plne priechodný. Na revúckej strane z tunela vyteká von celkom slušný potok. Od Portálu vedie smerom na Mníšany taká divoká roklina. Priamo tu nás čakala mníšanská delegácia aj so stolíkom plným občerstvenia.

 
Pri západnom portáli nás čakal ovčí syr a malinovica, © Marek Guspan

Keďže času nebolo ktovie koľko rýchlo sme absolvovali cestu späť. Bolo cítiť, že tunel ide v stúpaní. Zrýchlený návratový presun sa udial po rovnakej ceste ako príchod. Jediným rozdielom bolo, že na hurvínkovlak sme nastupovali na slavošovskej zastávke, ktorá je k tunelu bližšie ako stanica.

Krátka exkurzia do Slavošovských papierní

Účastníci, ktorých expedícia do Slavošovského tunela neoslovila, mohli voľný čas tráviť fotením na stanici, v obci, alebo exkurziou v Slavošovských papierňach. Na úvod exkurzie nám predstavili železničnú vlečku v závode. Vzhľadom k tomu, že nás bolo dosť veľa, nedalo sa v papierňach vidieť všetko to čo by sme vidieť chceli. Teda problém možno nebol ani tak v tom že nás bolo veľa, ale skôr v tom že poniektorí z nás mali závažný problém držať krok so skupinou a našim sprievodcom po závode.

 
Začiatok exkurzie v Slavošovských papierňach, © Radovan Plevko

Ďakujeme Slavošovce, dovidenia!

Náš pobyt v Slavošovciach sa blíži ku koncu. Na stanici sa začínajú zbiehať cestujúci, ktorí nastupujú v ŽST Slavošovce. Štartujú sa motorové vozne, náš vlakvedúci Ľubo Pipta telefonuje dispečerovi do Plešivca a krátko na to dáva pokyn k odchodu. Na zastávke Slavošovce obec na vlak smerujúci do Plešivca čaká dav fotografov - skupinka ľudí, vracajúca sa z tunela.

Dav ľudí čakajúcich na zastávke sa zakrátko usadí v našom vlaku. Lúčime sa so Slavošovcami, s pánom starostom a kronikárom. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii nášho programu v Slavošovciach a odchádzame smerom do Plešivca. Verme, že náš vlak nebol posledným osobným vlakom v Slavošovciach, preto dovidenia!

 
Spoločná fotografia v žst. Slavošovce, © Michal Repko

Cesta do Plešivca prebieha pokojne, zastavíme ešte na zastávke Štítnik mesto a ďalej nám nič nebráni tomu aby sme do Plešivca dorazili na čas a stihli potrebné prípoje. Terčík ešte robí "kontrolu cestovných lístkov" v podaní jemu vlastnom s pomocou vyzváňacej kelne so štamperlíkmi napĺňajúcimi sa kvalitnou slovenskou borovičkou a slivovicou. V Plešivci sa naša vlaková súprava delí na 2 vlaky. Zvolenčania so svojím Hurvínkom a prívešákom odchádzajú smer Zvolen, Haniskári krátko na to smer Košice. Piovcov vysádzame v žst. Slavec jaskyňa a uháňame do Košíc. Po príchode do Košíc sa lúčime s dúfajme že spokojnými cestujúcimi z nášho narodeninového vlaku. Dovidenia o rok, priatelia!

 
Narodeninový vláčik pod Krásnou Hôrkou, © Marián Rajnoha

Za podporu pri príprave a realizácií ďakujeme:

• Mirovi Kožuchovi za prípravu podujatia, sprevádzanie expedície do Slavošovského tunela a prípravu brožúrky pre cestujúcich
• Igorovi Molnárovi, Ivanovi Wlachovskému, Dušanovi Antalíkovi za prípravu podujatia
• Majstrom z Klubu historickej techniky Zvolen a Klubu historických koľajových vozidiel v Haniske pri Košiciach za ich starostlivosť o historické koľajové vozidlá a ochotu pri našej narodeninovej jazde
• Železniciam Slovenskej republiky
• Múzejno-dokumentačnému centru ŽSR, Ing. Jirkovi Kubáčkovi, CSc. 
• Jankovi Zádoročnému alias Terčíkovi za jeho usilovnú prácu výpravcu a sprievodcu
• Ľubovi Piptovi za úlohu vlakvedúceho
• p. Ivete Polačekovej za láskavú pomoc pri príprave cestovného poriadku nášho vlaku
• Borisovi Džurňákovi za pomoc pri tlači plagátov a brožuriek
• Slavošovským papierňam za to, že aspoň časť svojej produkcie expedujú po železnici a tým držia trať do Slavošoviec pri živote, ale aj za ich ochotu pri exkurzii do Slavošovských papierní a pristavení ich rušňov na fotenie do priestorov železničnej stanice
• Poľovníckemu združeniu Slavošovce za výborný kotlíkový guláš
• Predstaviteľom Slavošoviec za pekné privítanie v Slavošovciach
• Ďakujeme všetkým cestujúcim, svojou účasťou ste podporili našu nostalgickú jazdu!

Ďakujeme za podporu!

Foto v úvode reportáže: © Radovan Plevko