Rok zmien 2011: Žlté vlaky zvýšia úroveň cestovania

2.2.2011 8:00 -mm-

O vstupe "žltého" dopravcu RegioJet na trh osobnej železničnej dopravy na Slovensku sme v našom seriáli o zmenách už písali. Dnes sa bližšie pozrieme na železničnú trať, ktorá bude mať od marca 2012, ako prvá na Slovensku, neštátneho dopravcu so zmluvou o doprave vo verejnom záujme. Táto šanca sa naskytla trati ŽSR č. 131: Bratislava - Dunajská Streda - Komárno.

Neštátny dopravca RegioJet získal podpisom zmluvy s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR) na prevádzkovanie osobnej dopravy na tejto železničnej trati vo verejnom záujme štátnu dotáciu. Tento istý princíp štátnych dotácii dodnes funguje na celej sieti ŽSR, avšak len v súvislosti so štátnym dopravcom, ktorým je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK). Český súkromný dopravca zo skupiny Student Agency je prvým neštátnym subjektom na Slovensku, ktorý popri štátnom dopravcovi dostal možnosť prevádzkovať na železničnej trati osobnú dopravu vo verejnom záujme.

Trať ŽSR 131: Bratislava - Dunajská Streda - Komárno sa na prvý pohľad môže zdať bezvýznamnou, z hlavného mesta smeruje na juhovýchod cez Dunajskú Stredu do Komárna. Len nedávno boli mechanické zabezpečovacie zariadenia na tejto trati nahradné modernejšími elektronickými, prevádzka na trati je dnes riadená diaľkovo z Dunajskej Stredy. Z pohľadu nákladnej dopravy drží túto trať pri živote intermodálny terminál v Dunajskej Strede, kam denne smeruje niekoľko ucelených kontajnerových vlakov.

Trať z Bratislavy do Dunajskej Stredy a Komárna je v kruhoch železničiarov známa aj ako "cigánska štreka". Zdá sa, že týmto prívlastkom trate sa nechal inšpirovať aj štátny dopravca, ktorý na tejto trati v súčasnosti prevádzkuje osobnú dopravu. ZSSK na výkon osobnej dopravy na tejto trati využíva na väčšine vlakov vozne takej kvality a štandardu, aké sa už ťažko hľadajú aj na sieti ŽSR. Ťažko povedať, čo je pre cestujúcich na tejto trati väčším šťastím, či chytiť "klasickú" súpravu zloženú zo starých a špinavých vozňov druhej triedy, alebo súpravu zloženú z dvojosých škatuliek - v zime nevykúriteľných a v lete zas nevyvetrateľných. Trmácať sa v lete slnkom rozžeravenými dolniakmi v skleníku, v ktorom je možné okná otvoriť na pár centimetrov, asi neznie príliš lákavo pre nikoho, kto má možnosť výberu cestovania aj iným spôsobom. Pravdou je, že ZSSK nasadzuje na niektoré spoje aj nové vozne radu Bdteer, avšak tejto "lastovičke" sa zatiaľ "leto" spraviť nepodarilo.

Špecifikom tejto železničnej trate je skutočnosť, že trať svojou polohou kopíruje cestu I. triedy číslo 63. Táto cesta už dávno prestala uspokojovať potreby ľudí, denne dochádzajúcich zo Žitného ostrova za prácou či štúdiom do Bratislavy. Nekonečné a pomaly sa plaziace kolóny áut sú na nej každodennou realitou. Prekonanie zhruba 10-kilometrového úseku z Dunajskej Lužnej do Bratislavy trvá v špičke častokrát 45 minút až hodinu, za predpokladu, že "plynulosť premávky" nie je narušená nehodou. V takom prípade sa predpokladaný cestovný čas geometricky zvyšuje. Rýchlostná cesta R7, ktorá by mala popisovanú kritickú sitáciu riešiť, je len v štádiu plánovania a so začatím jej výstavby sa uvažuje až v roku 2014. Inými slovami, cestná spojnica Žitného ostrova s Bratislavou je v nedohľadne. Aby toho nebolo málo, na Žitnom ostrove sa výstavba domov nezastavila ani počas krízy, stále viac a viac obyvateľov sa sťahuje z hlavného mesta do tohto regiónu, a áut na cestách pribúda každým dňom. Práve táto trať by mohla poskytnúť riešenie problému dopravy zo Žitného ostrova do Bratislavy.

Okuliarnik a za ním dva "vypĺznuté" vozne - všedný obraz z trate č. 131, ktorý by sa mal už o rok zásadne zmeniť. (754.005 rozbieha vlak Os 4323 zo zastávky Bodza, 28. 4. 2007) © Bc. Jozef Gulík

Bratislava poskytuje prácu veľkej časti obyvateľov Žitného ostrova. Denné dochádzanie do Bratislavy je súčasťou každodenného života aj pre ľudí žijúcich v približne 40 km vzdialenej Dunajskej Strede. Pri obciach a mestách ležiacich bližšie pri Bratislave netreba diskutovať o tom, aká časť ich obyvateľov dochádza denne za prácou či štúdiom do Bratislavy. Za nevýhodu tejto trate, okrem súčasnej úrovne poskytovaných služieb, je možné taktiež považovať väčšiu vzdialenosť zastávok a staníc od centier niektorých obcí a miest. Možno povedať, že táto trať prechádza priamo centrami okresných miest Komárno a Dunajská Streda, čo je jej nepochybnou výhodou. Avšak najmä v okolí Bratislavy, kde cestné zápchy sú na dennom poriadku, trať priamo obcami a mestami neprechádza.

V meste Šamorín žije vyše 12 tisíc obyvateľov a od Bratislavy je mesto vzdialené približne 20 km. Drvivá väčšina ekonomicky aktívnych obyvateľov tohto mesta dochádza denne za prácou do Bratislavy, nehovoriac o deťoch a študentoch dochádzajúcich do hlavného mesta za vzdelaním. Trať však mestom neprechádza, najbližšia železničná stanica Kvetoslavov je od mesta vzdialená približne 4 km. V minulosti práve z Kvetoslavova viedla do Šamorína železničná trať, no tá je dnes už zrušená. Teda zrušená na papieri, v skutočnosti trať existuje a jej koľaje vedú až do Šamorína. Je však nezjazdná aj kvôli stromom rastúcim medzi podvalmi trate či koľajami, ktoré akoby vďaka ich nevyužívaniu postupne dostávali nohy a odchádzali z telesa trate preč. Staničná budova v Šamoríne dnes plní úlohu rodinného domu. Nebyť zrušenia tejto železničnej trate, mohla dnes poskytovať spojnicu obyvateľom Šamorína s Bratislavou. Aj počas špičky by sa vlakom do centra Bratislavy mohli Šamorínčania dopraviť za 30 minút. Dnes takáto predstava obyvateľa Šamorína existuje len vo sfére vedecko-fantastickej. Uvažovať však o znovuoživení tejto zabudnutej trate by bolo dnes asi naivné, kiež by však zrušenie tejto trate v minulosti poslúžilo aspoň ako dôvod na zamyslenie sa pri rušení ďalších železničných tratí v súčasnosti a budúcnosti.

Pre obyvateľov mesta Šamorín by určitú nádej mohol priniesť vyšší záujem neštátneho dopravcu dostať obyvateľov tohto mesta k svojmu vlaku. Kým štátnemu dopravcovi to bolo asi jedno, či svojho potenciálneho klienta dostane z mesta vzdialeného 4 km od železničnej stanice do jeho vlaku alebo nie, neštátny dopravca bude mať možno väčší záujem dopraviť týchto ľudí žltým autobusom k žltému vlaku.

Obec Dunajská Lužná leží na problematickej ceste č. 63 a žije v nej okolo 5 tisíc obyvateľov (číslo môže byť aj vyššie vzhľadom na fakt, že mnoho prisťahovalcov z hlavného mesta sa na trvalý pobyt v obci nenahlasuje). Železničná trať a stanica Nové Košariská sú však od centra obce vzdialené približne 2 km. Výstavba v obci Dunajská Lužná v posledných rokoch spôsobila aj to, že občianska zástavba sa dostala na vzdialenosť zhruba 300 m od stanice Nové Košariská, čo prirodzene zvyšuje potenciál využitia železničnej trate. Dunajská Lužná je miestom, kde sa každodenné ranné zápchy na ceste č. 63 začínajú, resp. končia pri večernej ceste z Brastislavy na Žitný ostov. Cesta autom a autobusom z Dunajskej Lužnej do centra Bratislavy trvá v špičke aj 1 hodinu, pričom sa jedná len o 15 km úsek. Vlak je schopný dopraviť cestujúcich z Nových Košarísk na Bratislavskú hlavnú stanicu za 20 minút. Dúfajme, že s príchodom neštátneho dopravcu príde aj väčší záujem dostať cestujúcich z Dunajskej Lužnej k vlaku do stanice Nové Košariská.

Prezentačná jazda motorovej jednotky vo farbách RegioJet, Domažlice, júl 2010, © Karel Furiš

Obec Rovinka je ďalšou obcou ležiacou na už dávno poddimenzovanej štátnej ceste č. 63. V obci žije približne 2 000 obyvateľov. Každé ráno sa počas pracovných dní tiahne celou obcou kolóna pomaly sa pohybujúcich áut, opačným smerom zas počas večerejnej cesty z hlavného mesta. Železničná zastávka je od centra obce vzdialená asi 1,5 km. Napriek tomu by sa cestujúci z Rovinky do centra hlavného mesta dostal vlakom rýchlejšie, keby existoval dostupný spôsob dopravy cestujúceho k vlaku.

O tom, že dopravná situácia na Žitnom ostrove je viac než kritická, svedčia aj početné a častokrát až zúfalé volania starostov obcí a primátorov miest na riešenie dopravnej situácie v okolí tejto železničnej trate na stránkach MDVRR.

Neštátny dopravca sa zaviazal prevádzkovať osobnú dopravu na tejto železničnej trati modernými a klimatizovanými motorovými jednotkami. Malo by sa jednať o jednotky Talent od kanadského výrobcu Bombardier. Bude nepochybne zaujímavé sledovať pohľady cestujúcich zvyknutých na nízky štandard cestovania, keď ich v marci 2012 zo zastávok vyzdvihne moderná motorová jednotka, akoby z iného časopriestoru. V každom prípade, na príjemnú zmenu sa zvyká ľahšie ako na nepríjemnú. Príchod súkromného dopravcu preto prináša aj očakávania na praktickú ukážku toho, že možno nielen táto cigánska štreka v sebe skrýva potenciál väčší, ako bol z nej schopný vyťažiť štátny dopravca. Čas ukáže nakoľko sa tieto očakávania naplnia s príchodom nového dopravcu.