Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

» Návrat

Pridané: 14.8.2017 8:00
Autor: PhDr. Zbyněk Zlinský, nick: » Zbyněk

Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice Železnice na Slovensku degenerujú. Neinvestuje sa tam, kde treba, zanedbáva sa výchova novej železničiarskej generácie a stále sa nerieši otázka postavenia železnice v systéme verejnej osobnej dopravy, ktorej nosnou časťou by mala byť práve ona. Ak to takto bude pokračovať naďalej, hrozí v blízkej budúcnosti slovenským železniciam kolaps.

 

 

 

Takto sa začína rozhovor, ktorý pred časom poskytol týždenníku Koment expert na železničnú dopravu a bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh na ministerstve dopravy Ing. Jiří Kubáček, CSc. Čitatelia internetového magazínu VLAKY.NET sa s jeho obsahom mohli zoznámiť dňa 3. augusta 2017 s pomocou odkazu v rubrike Krátke dopravné správy. A niektorým z nich sa mohol v ich elektronickej pošte objaviť aj formou „spamu“ sa šíriaci kritický materiál z počítača toho istého odborníka, nazvaný Posledné štvrťstoročie slovenskej železnice v kocke a ako z toho von.


Ing. Jiří Kubáček, CSc. ešte ako vedúci MDC ŽSR (13.6.2009) © Ivan Wlachovský

Obe tieto výpovede Ing. Kubáčka charakterizuje výrazný varovný tón smerovaný predovšetkým na politickú reprezentáciu štátu a regiónov, ktorá krízovú situáciu železničnej dopravy na Slovensku podceňuje a koncepčne nerieši. Vo svojom pomerne rozsiahlom texte autor podáva prehľad vývoja slovenskej železnice od 1. januára 1993, kedy došlo k rozdeleniu pôvodných unitárnych Československých štátnych dráh (ČSD) na České dráhy (ČD) a Železnice slovenskej republiky (ŽSR), do súčasnosti. Konštatuje, že na tento krok nebola slovenská strana pripravená ani odborne ani politicky.


Spoločné železnice už pripomínajú iba niektoré historické vozidlá (2.9.2006, Bratislava východ)
© PhDr. Zbyněk Zlinský

A tiež to, že na tomto stave sa do súčasnej doby prakticky nič nezmenilo. Stále chýba určenie miesta železnice v dopravnom systéme Slovenska. Ministerstvo neplní vecnú koordinačnú funkciu vo vzťahu k štátnym železničným firmám, ktorým navyše chýba odborne kompetentné vedenie, nakoľko sú ich vysoké manažérske pozície obsadzované zväčša na základe čisto politických nominácií. Železničná infraštruktúra je zo strany štátu dlhodobo podfinancovaná a železnica vo všeobecnosti nevie zaujať miesto v systéme verejnej osobnej dopravy, ktoré jej v normálne fungujúcom štáte prislúcha.


Železničná sieť by mala tvoriť nosnú časť systému verejnej osobnej dopravy © ŽSR

Myslím si, že železnica smeruje do hlbokej krízy. Za takmer štvrťstoročie samostatného Slovenska sa okrem viac-menej nezmyselných investícií typu rekonštrukcie jalových tratí medzi Medzilaborcami a Lupkowom, či Čadcou a Skalitým, alebo výstavby veľkolepej, dodnes však takmer ľudoprázdnej železničnej stanice Petržalka – zmodernizovalo iba asi 160 km koridorovej trate Bratislava – Žilina – Čadca, povedal Ing. Kubáček v spomínanom rozhovore a súhlasil s redaktorovou replikou, že to je žalostne málo. Do ostatných tratí, čo je vyše 3 000 kilometrov, sa za ten čas prakticky nevložilo ani euro.


Investičné úsilie ŽSR sa sústreďuje iba na hlavný ťah (8.7.2017, Púchov) © Kamil Korecz

Ale podfinancovaný je aj park železničných vozidiel, najmä v osobnej doprave. Modernizácia vozidiel sa zastavila hneď začiatkom 90. rokov minulého storočia s dobehnutím predrevolučných kontraktov, uzavretých ešte v časoch komunistickej Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci. Opätovne sa investície začínajú rozbiehať až v posledných rokoch pod tlakom množiacich sa problémov a čoraz viac sa rozpadávajúceho vozidlového parku, žiaľ bez predchádzajúcej konkretizácie úloh železničnej osobnej dopravy, takže nie veľmi efektívne, povedal Ing. Kubáček pre týždenník Koment. .


Retro štýl je síce pekný, avšak nesmie „krášliť“ celú železnicu (2.4.2017, Piešťany)
© Ondrej Krajňák

Nie je však účelné ani možné na tomto mieste reprodukovať všetko, čo Ing. Kubáček povedal a napísal o krízovom stave železnice na Slovensku, a ani tu nebudeme rozoberať riešenia, ktoré navrhuje. Koho táto téma zaujíma, iste nájde dostatok času, aby si prečítal oba materiály. A v nich nepochybne neprehliadne ani akcent, ktorý kladú na potrebu navrátiť železničiarskej profesii jej niekdajšiu spoločenskú vážnosť a atraktivitu, pretože tá sa na Slovensku v posledných rokoch vytratila a bez prílivu nových pracovníkov na všetkých úrovniach sa železnica z krízy nedostane.


Mladí železničiari sa niekedy nájdu, ale v dospelosti zmenia názor na svoje životné poslanie
(1.5.2015, Čermeľ) © Ondrej Krajňák

Na záver zvyčajné možné diskusné okruhy:

Je železnica na Slovensku naozaj v takej hlbokej kríze, ako o tom hovorí a píše Ing. Kubáček?

Súhlasíte s pomenovaním príčin, ktoré k tejto nedobrej situácii viedli, alebo ich vidíte v čomsi inom?

Máte vlastnú predstavu o tom, ako a za akých podmienok sa súčasný stav môže zlepšiť?


Železnica verzus diaľnica – čo vyhráva? (26.3.2017, Čierne pri Čadci) © Ondrej Krajňák

Zdroje a odkazy:

  1. Slovenské železnice smerujú do hlbokej krízy - Týždenník KOMENT
  2. Posledné štvrťstoročie slovenskej železnice v kocke a ako z toho von – dokument vo formáte PDF
  3. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky – Wikipédia
  4. Ministerstvo dopravy a výstavby SR – oficiálny web
  5. Dopravný úrad - Divízia dráh a dopravy na dráhach – oficiálny web
  6. Železnice Slovenskej republiky – Wikipédia
  7. Železnice Slovenskej republiky – oficiálny web
  8. Železničná spoločnosť Slovensko – Wikipédia
  9. ZSSK Slovakrail – oficiálny web
  10. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia – Wikipedie (česky, vo slovenskej Wikipédii je heslo príliš stručné)
  11. ZSSK CARGO – oficiálny web
  12. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná ilustračná snímka © Pavel Šmídek

PhDr. Zbyněk Zlinský





Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 474     Stránky: / 24     Výpis:    
» pmd85-1 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 516 22.9.2017 10:07
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Ja sa len cudujem ze darmo sa tu lamentuje, ked kazde 4 roky sa opakuje divadielko ze ludia idu k urnickam hodia spravny papierik s kandidatmi narodneho frontu .... a akoze sa to same vyriesi, zeleznice, skolstvo, zdravotnictvo, dochodky... Ked ma podpriemerny volic rovnake pravo hlasovat ako inteligentny tak vysledkom je sedy podpriemer do politiky :) nie volba najlepsieho....

https://www.etrend.sk/ekonomika/sefa-zeleznic-spozname-skor-nez-si-na-pumpe-zabudne-batoh-plny-penazi.html

Urcite nebudu nikdy pisat dufam ze sef Regiojetu zabudol batoh penazi....
Co si ludia zvolili to maju... v podstate spiatocnicky system...


» TEE Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 114 19.9.2017 18:09
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

pmd85-1:

Keby sa zeleznice nezosnoruju pojmom vlakokilometre; tak by prisli na to ze ...

Ono problém je v tom, že naši nekompetentní kompetentní ešte stále neprišli na to, že vlkm je jednotka zaujímavá z pohľadu správcu infraštruktúry, keďže vyjadruje jej dopravné zaťaženie, ale z hľadiska ekonomiky osobnej (či nákladnej) dopravy je to ničnehovoriace hausnumero.

» pmd85-1 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 516 19.9.2017 10:10
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

uplne nepochopenie sveta zeleznic vs. zvysok reality;

1. Prikaz prisiel - zvyste denny kilometricky najazd drahych drahovych vozidiel. Realizacia v praxi na trati 140 je ze 6-8 voznova suprava rychlika robi o 18:25 obrat ako osobny vlak do NZ a rano o 4:00 naspat do PD. Prikaz splneny, ale o ekologii ci sedliackemu rozumu vysmech.... tam kde sa vezie priemerne 20-30 ludi... Keby sa zeleznice nezosnoruju pojmom vlakokilometre; tak by prisli na to ze aj keby cely vecer az do 24:00 dve 810 pendluju medzi PD a NZ tak neminu viacej nafty ci neosuchaju kolajnice ani nevyzaduju viac pracovnej sily ako ten nezmysel vozit vzduch vo velkej prazdnej suprave...

2. tvorcom GVD a optimalizatorom najazdu vlakokilometrov - ak medzi A a B je vlakove spojenie, tak to nestaci. Musia jazdit vlaky husto. Ak sa sice z A do B dostanem vlakom a naspat nie, pojdem autom aj z A-B aj B-A .... Nehovoriac o tom ze ak niekde mam dlho sa spacitovat a cakat, opat cas usetri auto.

3. reklama na nehody na priecestiach (auto vs. vlak) - opat bezi billboardova cierna kampan v SR - ako sofer mozem kvalifikovane povedat ze keby sa zavory spustia 15 sekund pred prejazdom vlaku, tak nikto nespekuluje. Ak zavory pravidelne su 5-10 minut dole pred prichodom vlaku; tak aj najhorsi matematik vie ze sofer mohol byt za ten cas zbytocneho statia o 5-10 km dalej (co v 50% je uz v cieli - kratke jazdy). Neraz sa stane ze auta trubia na priecesti na hradlarov; pocul som od vypravcu - vsak mame 10 minut interval na zavory, neviem na co sa stazuju. Ta reklama ma dvojity vyznam - reklamuje sa zly image technickeho stavu zariadeni ZSR. Apropo; nie je reklama len vypustenim penazi z prazdnej kasy ZSR, nakolko davat do reklamy nasledky nedodrzania dolezitych povinnosti zo zakona je zbytocne.... A kazdy drzitel vodicskeho opravnenia skladal z toho skusky ako sa zavazuje chovat na ceste i tam kde sa cesta krizuje s kolajnicami...

» Cmelak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 3 997 8.9.2017 15:44
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Ano niektore pripady tak skoncia v Nemecku ako si pisal, ale dost vela pripadov, ktore maju uplne iny koniec. Takze ked chces niekomu ulozit pokutu alebo sud uz ani policajnym psom nenajdes vinnika. Len dve markantne pripady z poslednych cias. Filharmonia v Hamburgu stala viac ako 10x tolko ako sa planovalo. Letisko v Berline je uz tiez najmenej 10krat predrazene a este stale nefunguje ( tusim bolo uz piate odlozenie terminu dokoncenia) a najhorsie je, ze pravdepodobne cast ( ak nie cele) musia zburat kvoli technologickym nedostatkom. A myslis, ze vies ktora firma to urobila - nie. Napriek tomu dlhe roky mali oba pripady politicky zadny vietor, a niekto stale odsuhlasil zvysenie rozpoctu ( uz ani ti ludia nie su tam kde boli). Podobne aj nove letisko vo Viedni ma podobnu historiu - nastastie novy Hauptbahnhof aspon urobili na cas, ale projektant zeleznicu tiez videl asi len pod vianocnym stromcekom....


» TEE Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 114 8.9.2017 15:07
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Cmelak:

jasné, každá firma chce zarobiť, to je jej zmysel, a ono pekným vedľajším efektom tohto v podstate sebeckého prístupu je paradoxne všeobecná prosperita, za predpokladu, že firmy zarábajú na tom, že vyrábajú výrobky alebo poskytujú služby, ktoré sú potrebné/užitočné/atraktívne (doplň si čo chceš). V momente, keď je biznis založený na okradnutí iných subjektov - čo sa v prípade okrádania štátu spravidla deje so súhlasom jeho zástupcov - tak je zle. V segmentoch toho typu, čo spomínaš, je nutkanie na sosanie verejných zdrojov veľké, takže sa mu nedá zabrániť, rozdiel medzi SK a povedzme DE je však v rozsahu aj forme, ako sa to deje a najmä vo výslednom produkte. Príklad z Nemecka: jedna veľká firma na S dostala zákazku na diaľničnú technológiu na istej diaľnici na Porúrí. Pričom sme všetci vedeli, že to zadanie zákazky nebolo celkom s kostolným poriadkom. Prvý zásadný rozdiel oproti SK - tá technológia tam naozaj bola potrebná, čiže nešlo o nejaký vymyslený projekt , ktorého jediným účelom je to cicanie peňazí, ako je zvykom u nás (trebárs tie nekonečné rekonštrukcie šukafonov). Druhý rozdiel: tá firma v danom prípade zákazku dosť zmrvila, nič nefungovalo ako malo. Na Slovensku by to dopadlo tak, že by sa to jednoducho písomne vyhlásilo za funkčné a hotovo, môže sa fakturovať - dôkazov, že by to tak bolo, máme na celej D1 dosť. Lenže v tom Nemecku, aj keď bola firma protekčná, tak jej to ani náhodou len tak neprešlo a tí istí ľudia, čo jej zákazku dohodili, na ňu riadne zatlačili, nastúpili právnici, sankcie atď. Nakoniec musela firma za vlastné peniaze technológiu z dobrých 50% vymeniť za inú od konkurencie a slušne na tom prerobila - ale vo výsledku projekt priniesol to, čo sa od neho žiadalo. Tak to by sa na Slovensku stať nemohlo.

Pokiaľ ide o to ÖBB, tak tam presne vidíš, že aj keď to politici majú trochu ako pokladničku a zásobáreň teplých flekov pre zaslúžilých straníkov, tak zároveň dbajú na to, aby firma dlhodobo fungovala a tiež aby verejnosť dostala kvalitné služby. To je to myslenie, podľa ktorého držanie koristníckeho pudu na uzde je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie ako rabovačka v karpatskom štýle. Navyše keďže priemerný Rakúšan aj tak dávno dobre vie, že železnice sú parketa červených, tak svoj postoj k tejto partaji odvodzuje do istej miery aj od toho, ako tá železnica funguje. Čiže oni sa aj z toho pohľadu napokon musia starať o to, aby zákazník ÖBB dostal kvalitné služby. A keď sa teraz prenesieme na Slovensku, tak tu práve takéto myslenie absolútne absentuje, tí ľudia to proste berú spôsobom, dostali sme bankomat, rýchlo z neho vyberajme, kým je náš. A čo bude potom, čert to zober.

» Cmelak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 3 997 8.9.2017 14:34
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

TEE

Kazdy podnikatelsky subjekt v prvom rade existuje preto aby si zarabal a dividendy pchal do vlastneho vrecka. Samozrejme v urcitych segmentoch trhu su podniky vylozene kvoli tomu, aby cucali statne peniaze ( stavbari ciest, zeleznic, zeleznicnych vozidiel, lietadiel, vojenskej techniky atd). To tazko mozno vycitat slovenskemu subjektu, nech stoji za nim hociktory politik.
Take a podobne firmy su vsade vo svete v strede pozornosti, lebo su koliskom nielen korupcie, ale aj inych podobnych praktik. Preto velmi casto sa menia, zakladaju rozne fantomove spolocnosti a tak sa zbavia zodpovednosti ( velmi popularne u stavitelov dialnic, akonahle dialnicny usek je dokoncenyo, okamzite vyhlasia bankrot, aby neboli zodpovedni za kvalitu). Zároven si vybuduju solidnu skuoinu advokatov, ktora potom celkom uspesne bojuje tak proti mediam, ako aj pre ich evidentne záujmy. A ked sa trochu pozries do sveta, hned vidis, ze ked sa dostanu take firmy do tazkosti okamzite sedia v zasadackách aktualnej vlady a urcite tam nerozdavaju upomienkove predmety, ale obcas aj facky. Aj na druhej strane vladni cinitelia sa vydaju na cesty, aby si "dohodli" ksefty pre svoje firmy v cudzine. Velmi sa nepamätam na podobne aktivity u nas.

Co sa tyka ÖBB, ta je jednoznacne v rukach cervenych ( tradicia uz od 2. sv.vojny) a prakticky sa ocakáva od kazdeho zamestannca, aby hlasoval za tu stranu. Toto este na Slovensku chyba. Samozrejme potom ak je ta strana pri moci - a v Rakusku boli takmer bez prestávky pri moci od r 1955, sa postara aj o rozne vyhody pre ÖBB (postavenie, plat, ine vyhody a dochodok). Preto tamojsia modra armáda je v lepsom stave ako nasa, o ktoru sa prakticky nikto nestara od r.1992.
O tom som pisal ( mozno nie tak na lopate) uz na zaciatku tejto diskusie, a o tom pise aj Duro (posledny odstavec).

» TEE Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 114 8.9.2017 13:40
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Cmelak:

Ešte si neodpustím jeden môj dojem (možno mylný). Ako tak čítam Tvoje príspevky, vidím sa mi, že si silne ovplyvnený tými rakúskymi pomermi. Červení desaťročia nahnití do ÖBB, takže sem-tam trochu bordelček, protekcia, kopiace sa dlhy, niekedy aj väčší prúser, ale v zásade to celkom funguje. A možno máš pocit, že na Slovensku je to podobný politický bordelček, akurát s menej peniazmi v systéme. Ale tak to nie je. Možno tí Rakúšania protežujú domácich, možno si niekde zahrajú malú domov, aby pozdvihli partaj apod., ale tiež dbajú na to, aby dráhy fungovali pokiaľ možno čo najlepšie. Oni totiž myslia dlhodobo a zodpovednosť voči ľuďom napriek všetkému nehrajú, ale majú ju v DNA. Zatiaľ čo tí naši akurát tak protežujú domácich oligarchov a neustále zahrávajú veľkú domov, ale na to, či dráhy fungujú, oni kadia z Manderláku. Jediné čo ich zaujíma, je maximálne využiť vo vlastný prospech ten čas, čo tam sú - a po nás potopa. Mal som niekoľko krát tú "česť" zažiť niektorých slovenských manažérov v železničnom aj cestnom fachu v situáciách, kedy pod vplyvom šiestej či siedmej singlemaltky stratili ostražitosť a v domnení, že sú aj tak "medzi svojimi", si prestali si dávať pozor na jazyk. Nebol to pekný pohľad, tí ľudia úplne stratili súdnosť a kontakt s realitou. Zhrniem to len tak, že ak si myslíš, že pri svojom rozhodovaní berú ohľady na zamestnanosť, tak to ani náhodou. Im je totiž planktón (to je citát - rozumej "ľudia, čo sa živia prácou") srdečne ukradnutý a pohŕdajú ním.

» TEE Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 114 8.9.2017 13:20
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Cmelak:

Ako mozes cosi take vobec napisat?? Dnes ked 20-30 % ludi nema pracu tj zivotnu existenciu a ty mas odvahu napisat, aby zavreli dalsiu fabriku????

Tie naše žosky nie sú žiadne bežné podnikateľské subjekty. To sú len vrtné veže na ťažbu renty pre ich majiteľov. Veď sa pozri, kto to je - všetko zombíci ešte z mečiarovskej éry, ktorých jediným podnikateľským plánom v každej firme čo kedy vlastnili, bolo vždy len a len vyciciavať verejné financie. A oni tie firmy jedného dňa aj tak hodia cez palubu - stane sa to v momente, keď nebudú prinášať dosť renty, alebo keď sa inde bude dať vyťažiť viac. Príkladov na to máme za to štvrťstoročie dosť. Takýchto firiem vampírujúcich verejné rozpočty sú na Slovensku stovky a ich pôsobenie v našej ekonomike je jedným z významných dôvodov, prečo sme stále omnoho chudobnejší ako naši susedia toť za Marcheggom. Z ekonomického hľadiska je to niečo ako rakovina, pretože nejde len o to sosanie a cash flow na Cyprus, ale aj o to, že vyžierajú a jedom zamorujú priestor pre vznik a rast solídnych a zdravých fabrík. V konečnom dôsledku tak na každé pracovné miesto, ktoré akože "vytvoria", pripadá minimálne o pol rádu viac pracovných miest, ktoré v dôsledku ich existencie priamo alebo nepriamo vôbec nevznikli, alebo zanikli.

A okrem toho - bankrot vôbec nemusí znamenať, že tí ľudia prídu o prácu. Prázdne miesto na trhu môže zaujať iná, solídna firma, ktorá ale tiež potrebuje zamestnancov. Akurát sa obávam, že pokiaľ ide o výrobu železničných vozidiel, tak tento scenár už v minulosti vyčerpal svoj potenciál - čiže ten správny čas na odrezanie nádoru bez veľkých vedľajších účinkov je už asi žiaľ preč.

» Cmelak Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 3 997 6.9.2017 21:58
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

náhodou neplatia v poplatkoch za dopravnú cestu rovnako ako štátni dopravcovia??

Vieme to, alebo si len myslime.... poznam zopar pripadov zo záhranicia, ktore hovoria o niecom inom.

» splinterX Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 689 6.9.2017 21:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Naša téma: Krízový vývoj slovenskej železnice

Samozrejme aj menovane spolocnosti sa toho tazia a takto tvoria vlastnu imidz, ze su lepsi a lacnejsi, ako statne zeleznice. To vsak nikto nikde nespomina, ze prevadzkuju sluzby na statnych tratiach (o ktore sa stara stat) a len tam, kde je im vyhodne (alebo jazdi uz Regiojet do Tisovca ci do Makova?). To som uz tiez pisal, ci si videl uz u nich zariadenia na udrzbu trati ci snehovy pluh alebo caty na upratanie stanic atd. Podla mna prave ten neoliberalny pristup k zeleznicnej doprave skresluje neuveritelne trh a preto státne drahy vyzeraju potom este horsie ako v skutocnosti su ( a to nielen u nas). Ked uz liberalizuju zeleznice neviem preco im nepredaju/neprenajimaju napr celu trat s infrastrukturou a nech potom ukazu, ako to vedia.

Cmelak, a súkromní dopravcovia si za tú údržbu tratí a jazdu snehového pluhu náhodou neplatia v poplatkoch za dopravnú cestu rovnako ako štátni dopravcovia?? Lebo rovnako ako zamestnancov Regiojetu som ešte nevidel odhadzovať sneh z chodníkov na stanici ani zamestnancov ZSSK

A s tým Makovom či Tisovcom, OK sú prínosy železnice, ktoré sú z čisto ekonomického pohľadu pre súkromníkov nezaujímavé, ale pre štát z iných dôvodov áno (spoločenské, kultúrne, sociálne, ekologické...) tak preto štát dotuje. Otázka je či to štát nevie urobiť lacnejšie vzhľadom na frekvenciu cestujúcich a potenciál cestujúcich čo tam je a ušetrené peniaze dať radšej niekde inde...a samozrejme ich investovať oveľa účelnejšie

Lebo takýto tempom bude mať ten súkromník s premaľovanými pôvodne vyradenými vozňami od OBB, SBB, SNCB.. lepšie renomé než tá štátna firma s mravcami a polovicou odstavených 861tiek (dnes sa mi skoro "podarilo" cestovať z Nitry do Leopoldova namiesto 861ky 812kou, našťastie pre mňa pri pohľade na nitriansku stanicu mali smolu v tom cestovať cestujúci na Prievidzu)

nasledujúce príspevky »