Preložka trate Považím cyklisticky a kartograficky

Ako píšem v úvodnom odstavčeku, na realizáciu svojho úmyslu som sa rozhodol na poslednú chvíľu. Aj vzhľadom na počasie, ktoré akcii mimoriadne prialo. Zároveň sa pripravujem na nový semester, počas ktorého chcem svojim študentom v rámci predmetu „Otvorené geografické dáta“ na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline ukázať aj konkrétny príklad, ako sa dá prispieť do otvorenej mapy sveta. Žiaľ, taktickú prípravu na moje podujatie som podcenil. Zbežne som si pozrel mapu, ako sa dá dostať z Púchova do Nosíc a odtiaľ potom do Milochova. Aká je situácia v prístupe z Nosíc k novej zastávke som si musel zistiť sám, ešte to nebolo na žiadnej mape.

Pôvodne som chcel vlakom odviesť seba a môj bicykel zo Žiliny do Púchova. Odtiaľ som chcel prejsť po ceste III/1942 do Nosíc. Hneď na konci Púchova som mal v pláne zmapovať nový nadjazd a chodník, ktorý som si všimol pri mojich početných jazdách rýchlikom medzi Žilinou a Bratislavou v minulosti, najmä pred vypuknutím pandémie Covid-19. Následne som chcel zmapovať novú zastávku Nosice, prístup k nej z obce, situáciu s chodníkmi a ako sa vlastne dá dostať do Nimnice. Po zmapovaní zastávky Nosice som sa plánoval vrátiť do Púchova. Od pôvodného plánu som sa teda odchýlil, v deň akcie som nechcel do Púchova ísť na bicykli z Považskej Bystrice.

Nakoniec to vypálilo aj tak úplne ináč. Vzhľadom na prebiehajúci Európsky týždeň mobility 2020 (ETM) som sa rozhodol, že využijem osobný vlak s 50% zľavou a bezplatnou prepravou bicykla. Necestoval som teda vlakom typu RR, ale Os. Pôvodne som si myslel, že zľava na ETM sa na RR vzťahuje. Po nastúpení do krásnej poschodovej jednotky radu 671 som svoj bicykel zavesil na hák „na prízemí“ a usadil som sa „na poschodí“. Už pri odchode zo Žiliny náš vlak meškal asi 7 minút. Mohli za to práce na traťovom úseku medzi Žilinou zriaďovacou stanicou a Dolným Hričovom. Aj v Považskej Bystrici sme si počkali na protiidúci vlak. Keďže som šiel osobákom a stáli sme v Milochove, rozhodol som sa tam vystúpiť a odtiaľ prejsť na bicykli do Nosíc, Nimnice a Púchova.

Budova zastávky Milochov © Peter Márton

Vo vlaku bola milá sprievodkyňa, „stará škola“. Za Považskou Bystricou nezabudla cestujúcim oznámiť, že po trati idú posledný raz, že „od zajtra sa ide po novej trati“ a že si to majú užiť. Vo vlaku som sa dozvedel, že v Milochove z vlaku budem vystupovať na prvom nástupišti. To napokon ovplyvnilo moje pokračovanie na bicykli k priehradnému múru Nosickej priehrady (priehrady Mládeže). Vystúpil som teda bližšie k budove zastávky, vďaka čomu som si mohol spraviť krajšiu fotku. Vypočul som si ponosy cestujúcich, ktorí čakali na vlak, ktorý už dosť meškal a stretol asi aj zopár fanúšikov, ktorí si prišli spraviť fotky posledných vlakov pri Milochove. Keďže som nebol znalý miestnych pomerov a mapu som mal naštudovanú veľmi narýchlo, nenapadlo ma prejsť podchodom popod trať a pokračovať po ceste okolo priehrady. Namiesto toho som sa na bicykli vybral do dediny (južným smerom) a tam ma už navigovali, ako ďalej.

Samozrejme, nakoniec som si vybral tú ťažšiu cestu do Nosíc, ale za to si môžem sám. Z fotografií priložených k môjmu príspevku vidno, že v lese ma čakalo prudké stúpanie a aj klesanie. Na týchto miestach som najmä dole kopcom bicykel radšej tlačil. Lesnú cestu som sfotil preto, aby bolo vidno, že pre normálne osobné auto je pre prechod do Nosíc naozaj nepoužiteľná. Hneď ako som vyšiel z lesa, ocitol som sa naspäť pri železničnej trati. O chvíľočku som začul prichádzajúci vlak a na moje potešenie, bola to práve motorová jednotka 861, na ceste do Púchova, odkiaľ sa neskôr po novej trati vrátila s hosťami do Považskej Bystrice. Fotku som našťastie stihol spraviť. Ešte sa vrátim k sprievodkyni z osobného vlaku. Jeden cestujúci sa jej spýtal, čo bude teraz z pôvodnou traťou. Pohotovo mu vysvetlila, že po nej pôjde nová cesta spájajúca opäť po dlhých desaťročiach Nosice a Milochov. Kvalitné cestné spojenie medzi týmito obcami bolo prerušené po dokončení Nosickej priehrady.

„Otváracia“ motorovú jednotka pri jazde do Púchova © Peter Márton

Po tom, čo som sa vrátil k železničnej trati, sa opäť zlepšili „smerové a sklonové pomery“ a tiež povrch cesty do Nosíc. Už to bol asfalt, celkom zachovalý. Cestou k železničnému priecestiu pri priehradnom múre som urobili nejaké fotky. Tie som spravil aj na priecestí. Potom som sa vybral cez priehradný múr do Nimnice. Predpokladal som totiž, že z Nimnice sa už bude dať dostať na novú zastávku Nosice. Išiel som „na istotu“. Veď hádam to deň pred uvedením do prevádzky bude hotové. Z priehradného múru som zišiel na peknú novú cyklocestu, ktorá končí v Púchove. Očakával som, že z Nimnice sa na novú zastávku Nosice bude dať dostať nejako zo stredu obce, nejakou lávkou. Nikde som totiž predtým nevidel mapu alebo plán, ako sa Nimnica so spomínanou zastávkou spojí. Po viac ako kilometri jazdy po cykloceste som si uvedomil, že nejdem správne. Už som bol skoro na konci Nimnice a prepojenia na ostrov, na ktorom sa nová zastávka nachádza, som sa nedočkal.

Otočil som teda bicykel a hybaj naspäť smerom ku priehradnému múru. Až keď som bol pod novým železničným mostom (SO 44.33.18), všimol som si najprv schodíky „vo výstavbe“ na ľavej strane mosta a neskôr aj asfaltku „vo výstavbe“ smerujúcu popod železničný most k pravej strane mosta a zároveň západnému portálu tunelu Diel. Začínal som sa tešiť, že sa po asfaltke dostanem na začiatok mosta a odtiaľ, cez most, na novú zastávku Nosice. Tešil som sa však predčasne. Na asfaltke dokončovali obrubníky. Chvíľu predo mnou po nej vyšla čierna audina a ešte pred ňou stál nejaký stroj. Okrem toho tam boli robotníci, ktorí práve osadzovali bránu, ktorá má v budúcnosti zamedziť voľnému prístupu z asfaltky k portálu tunelu. Žiaľ, nový chodník od asfaltky k mostu bol teda zatarasený. Nemal som tú drzosť, aby som sa tade okolo audiny a robotníkov predieral na most. Okrem toho, z diaľky bolo vidno na začiatku mosta červenú pásku.

Most z konca účelovej komunikácie © Peter Márton

Spustil som sa teda na bicykli naspäť k ceste II/507 (ja a moji známi ju voláme aj „stará cesta“ – kedysi sa používala na cestovanie medzi Žilinou a Trenčínom). Z nej som sa vrátil po cykloceste k priehradnému múru a odtiaľ šup do Nosíc. V Nosiciach sa opäť prejavila moja slabá príprava na akciu. Zabudol som odbočiť na starú železničnú zastávku. Vôbec som si ju nevyfotil. Veľmi to ľutujem. Chcem sa na ňu vrátiť, niekedy v októbri. V Nosiciach som úspešne našiel nový most pre chodcov a cyklistov. Bol pred ním síce plechový plot, ale ten sa dal bez problémov obísť a žiadny oznam „zákaz vstupu na stavenisko“ sa tam nenachádzal, teda som pokračoval smelo ďalej. Prešiel som cez most, pokračoval som k novej zastávke Nosice. Najprv som skúsil, či sa dostanem na nový železničný most cez Váh. A dalo sa to. Nikde žiadna červená páska alebo zábrana a tak som most prešiel celý a ocitol som sa blízko miesta, na ktorom som bol pred niekoľkými minútami, ale z druhej strany červenej pásky.

Po moste som sa následne vrátil a pustil sa do ďalšieho prieskumu. Porobil som fotky zo strany nástupišťa č. 1, pričom na samotné nástupište som sa nedostal. Po prvej traťovej koľaji začnú vlaky jazdiť najskôr v decembri 2021 a teda je momentálne cestujúcim neprístupné. Na chodníku pre vozíčkarov a rodičov s kočiarmi sa ešte pracovalo. Tiež na schodoch na prvé nástupište. Prešiel som teda podchodom na druhú stranu násypu, aby som si pozrel nástupište č. 2. Na strane prvého nástupišťa a vlastne už za mostom, ktorý spája novú zastávku s dedinou, boli oznamy pre cestujúcich, že vlaky jazdia iba z druhého nástupišťa. Na fotkách vidno, že tieto oznamy nevydržia na svojom mieste veľmi dlho. Jednak nie sú veľmi trváce a bol som svedkom ich pripevňovania, pričom dotyčný hromžil na slabo lepiacu pásku...

Prístup na zastávku Nosice a oznam pre cestujúcich © Peter Márton

Na schodoch na druhé nástupište sa tiež ešte niečo dokončovalo. Od východu z podchodu som z diaľky videl zábranu na chodníku ku druhému nástupišťu a tak som sa teda po ňom neskúšal dostať na samotné nástupište a ani na chodník po druhej strane nového železničného mosta k západnému portálu tunela Diel a do Nimnice. Už z cesty pod mostom, keď som bol v Nimnici, som si všimol, že na konci tohto chodníka je zábrana a nie iba červená páska. Na chodník pri druhej traťovej koľaji sa momentálne z Nimnice nedá vôbec dostať. Na druhé nástupište zastávky Nosice som sa dostal po nových schodoch. Následne som porobil zopár fotiek. Ešte som neskôr na bicykli zišiel po chodníku smerom dolu do kukuričného poľa. Samotný chodník sa napájal už iba na poľnú cestu, po ktorej práve išiel veľký traktor. Ja som si pôvodne myslel, že práve po tomto chodníku sa dostanem nejako až do Nimnice.

Po zdokumentovaní všetkého, čo ma napadlo, som sa vrátil do Nosíc a odtiaľ som si to nasmeroval do Púchova, „zamerať“ ďalšie nové objekty pre mapu OpenStreetMap. Mali to byť jednak cestný nadjazd ponad novú trať a tiež chodník pre chodcov a cyklistov, ktorý ide aj popod novú trať a neskôr aj popod nadjazd. Tieto objekty sa nachádzajú priamo na hranici medzi Púchovom a Nosicami. Najprv som si prešiel chodník, neskôr dvakrát, oboma smermi, cestný nadjazd, nech môj záznam do súboru gpx je spoľahlivý a použiteľný. Po posledných fotkách na tomto mieste som pokračoval na železničnú stanicu v Púchove.

Cestný nadjazd na hranici medzi katastrami obce Nosice a mesta Púchov © Peter Márton

Tam som mal niekoľkokrát smolu. Najprv som zistil, že osobný vlak, ktorým som sa chcel vrátiť, bol nahradený autobusom. Nemohol som ho teda použiť (bicykel by mi neodviezli). Práve vo chvíli, keď som si kupoval lístok na rýchlik do Žiliny, som za sklom uvidel odchádzajúci meškajúci rýchlik, ktorý by som bol stihol, keby som šiel namiesto do pokladne rovno na nástupište. V Púchove som sa teda zdržal o hodinu dlhšie. Najprv som vyskúšal nový bufet, potom som sa prešiel k nástupišťu, aby som si pozrel zvonku motorovú jednotku 861 nachystanú pre vzácnych hostí. Po návrate do staničnej budovy, táto už bola plná televíznych štábov a zástupcov železničných podnikov a iných organizácií. Pobyt v Púchove som nakoniec využil na obnovenie môjho preukazu Klasik. O niekoľko dní som sa totiž chystál do Bratislavy, na jednu akciu súvisiacu s projektom OpenStreetMap (Missing Maps Mapathon – Bratislava #9). A predpokladám, že po začiatku semestra budem do Bratislavy opäť cestovať častejšie, napríklad aj na nejaký seminár SVTS na GR ŽSR. A vlastne, zľavu na preukaz Klasik som využil už na cestu späť do Žiliny, pretože môj spiatočný lístok kúpený v rámci ETM 2020 som použiť nemohol.

Čo napísať na záver? V konečnom dôsledku som bol so svojou „misiou“ spokojný. Uvidel som veľa pekných miest v prírode, tiež som konečne navštívil novú zastávku Nosice, zaznamenaný gpx súbor som hneď večer využil pri editovaní mapy. Prvé zmeny na mape som uvidel po pol hodine. Bude trvať ešte asi týždeň, kým s správne prekreslia (zrenderujú) všetky dlaždice všetkých úrovní OpenStreetMap. Potom bude vidno novú mapu pri všetkých priblíženiach (zoomoch). Nezávisle odo mňa nejaký prispievateľ do OpenStreetMap preklasifikoval pôvodnú trať na „nepoužívanú“. Výsledkom mojich i jeho zásahov je nová mapa tohto traťového úseku. A to bol vlastne hlavný cieľ mojej akcie. Som zvedavý, kedy moje príspevky v OpenStreetMap prenesú na Mapy.cz a iných webových máp (napr. Google Maps). Je totiž normálne, že iné webové mapy preberajú svoje údaje z OpenStreetMap.

Úvodná snímka: Druhé nástupište v Nosiciach, smer do Považskej Bystrice © Peter Márton

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský