ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
- žilinské zhlavie s "vidličkou" a vchodmi z obidvoch traťových koľají a rovnako i odchodmi zo všetkých troch staničných 120, resp.100 km/hod.,
- košické zhlavie s R 604 a novými výhybkami na koľaje č. 8 a 4 (vchody 60 km/hod.), v priamom smere na koľaj č.2 (stavebne 120, reál 80 km/hod.),
- betonáž základov stanovišťa vonkajšieho výravcu.
sranda...áno, Malý pric je jedna z veľmi krásnych umeleckých diel od Saint Exupéryho, kde je veľmi pekne vykreslená lyrika a umenie zároveň, máš v časti pravdu biely obrázok bol niečím z diela podobným, ale hľadala som odpoveď na otázočku, ale pobavili sme sa a veľmi pekne spomenuli literárne dielo
Malý princ je malý princ - literárne dielo a niekedy nie je dobré ho prirovnávať k takejto realite projektovania na trati a stanici.
A prečo? Veď srandovať si začala prvá Ty. Aspoň teda predpokladám, že otázku ohľadom ideálneho koľajiska si nemyslela vážne. Aj malý princ, keď ho už teda spomínaš, pýtal pilota, aby mu nakreslil ovečku a spokojný bol, až keď mu nakreslil krabicu, v ktorej je ideálna ovečka. Tu nejde o literárne dielo, lež o princíp, ktorý spomínané literárne dielo iba podtrhuje.
A ja som Ti nakreslil v rovnakom duchu ideálne koľajisko. A myslel som to s ním smrteľne vážne.
tratovak: A vlak, ktorý vezie ruské cisterny, spomaľuje pri prechode cez zastávku na 25km/h!