ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
celý systém elektronického stavadla je vlastne zdvojený - jeden zadaný úkon sa nezávisle vykonáva na dvoch počítačoch rôznymi cestami a ak sa na konci reťazca výsledky zhodnú, výsledok ide na vonkajšie prvky.
Z toho mi vyplýva, že ak si u... presne polovicu, nikto si nič nevšimne...
To pôvodné schodište, ktoré malo by ť zaústené v "záhradke" pod Pragotronom, hrdzavie 20 rokov na zemi za stanicou... Ale chvalabohu, že sa nikdy nerealizovalo - je presne rovnaké ako tie dve bočné únikové schodištia od koľají TEŽ. A neviem, kto by tú halu vykúril....
A do haly pôjdu schody odspodu? Už len tak, bo z boku by museli rozrušiť tie nosné oceľové trámy, ktoré vyplňajú okenné tabule...
Inak pôvodny projekt počítal schody, resp. výťah z bývalého nástupišťa do prostriedku haly, tam kde sa preto nikdy nedala ani dlažba, t.j. do kvetinkového štvorca pod Pragotronom, hm?
- nové nástupištia budú zhruba vo výške dnešného "vyvýšeného" nástupišťa, výška štrkového lôžka teda bude dostatočná, celé koľajisko ide o cca 30 - 40 cm vyššie,
- ten veľký blok oproti pošte bude stanovište vonkajšieho výpravcu,
- kde do haly zaústia schody môžeš vidieť už teraz priamo vo vnútri - sú tam zlikvidované vykurovacie registre,
- výťahy budú na každom ostrovnom nástupišti dva - jeden z podchodu na nástupište, druhý v osi prestupovej haly z nástupišťa do haly.
Ešte by som rád vedel, čo to za veľký obdĺžnikový betónový blok sa vymuroval na 2. nástupišti na úrovni pošty.
(Kde do prestupovej haly zaústia schody a či pôjde výťah z podchodu iba na nástupište, keďže jeho šachta rastie mimo halu, sa spýtam potom niekedy neskôr)