ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
Cele zhlavie by sa tak skratilo, no, minimalne o 20-30 metrov. A, aj 20 metrov sa niekedy zide.
A aj na druhu stanu 1. nastupista mohli dat kolaj, napr. 3b pre motoraky z Plavca.
Osadena je hrana pri prvom nastupisti, podperne stlpy zastresenia prveho a ciastocne aj druheho nastupista. Akurat (11:30) betonovali schody do podchodu.
Trolejari maju zatial volno, aj ked ta priebezna 2. kolaj uz je na mieste. Postupne kladu podvaly aj pod 4. kolaj.
Z fotiek asi nic, lebo po kompresii na 150k toho na nich moc vidiet nebolo.
Okrem toho spolu s prestavníkom tvoria ideálny prúserový pár - sú nerozrezateľné ...(takže pri rezaní zúčasnení zamestanci by mali mať poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania min. 150.000,-Sk -s dôverou sa na mňa môžete obrátiť - zabezpečím ...)
Možno ale Maťko by vedel, ten, ako som mohol vidieť, chodí na stanicu aj večer.
ten nápad s úplne novou stanicou sa páčil všetkým, okrem pánov z GR. Na začiatku to projektant navrhol ako alternatívu č.1....
362.001,
čo sa týka zabzar, som iba hrubý amatér, do mňa múdrosti v Žiline blahej pamäti nalievali Voleský, Kováč a spol.
Z toho mi vyplýva, že ak si u... presne polovicu, nikto si nič nevšimne...
No obávam sa, že komparačný obvod si to všimne hneď.
(nechcem machrovať, ale aké-také kareláby ohľadom principiálnych zhotovení elektronických stavadiel mi na ŽU do hlavy natĺkol sám veľký Prof.Jiří Záhradník )
Mne by sa aj tak viac pacilo keby vramci koridorizacie postavili uplne novu stanicu. Jasne padlo by pol mesta, no a co? Ja len hovorim, ze by sa mi to viac pacilo, nieze to musia urobit.
Ta 6. kolaj mohla kludne odbocovat z 8. a nie zo 4.;
- prečo by som si skracoval užitočnú dĺžku koľaje č.8, ktorá je jedna z dvoch dlhých, použiteľných pre nákladnú dopravu a predlžoval by som sotva 500 metrovú koľaj č.4 o 20-30 metrov (je určená len pre zastavujúce osobné vlaky) ?!?
5. zase zo 7. a nie z 3.
- nie je tam na to miesto a čo by som tým získal ? Okrem toho to nie je súčasťou stavby, zmeny v manipulačných koľajách sa robia len ak to bolo vyvolané zmenou konfigurácie dopravných.
Tu spojku 21-27 mohli dat pred vyhybky 29 a 32 a aj z depa by sa dostali na 1. kolaj.
- asi nepoznáš skutočné smerové pomery, zrejme vychádzaš len zo schémy, naozaj tam na to nie je miesto, nech sa Ti to akokoľvek nezdá...
aj na druhu stanu 1. nastupista mohli dat kolaj, napr. 3b pre motoraky z Plavca.
- už som to tu v diskusii niekde písal prečo nie - prečo mám umiestňovať koľaj pre trať zaústenú na párnej strane do nepárnej skupiny, kukajú z toho prevádzkové prúsery a znižuje to značne priepustnosť zhlavia. Máme doterajšie skúsenosti z koľajou č.3 - ako sa využívala ???