Širokorozchodné trate na Slovensku
Vitajte priatelia. V tejto diskusii nadviažem na reportáž "Široké depá". ŠRT je mojou srdcovou záležitosťou. Pracujem na nej 12 rokov od Hanisky pri Košiciach po výh. Červený Dvor. Momentálne je mojou základňou vrcholová výhybňa Slančík. Sme tu taká veľká rodina, poznáme sa skoro všetci - rušňovodiči, výpravcovia, výhybkári, traťováci. Všimol som si, že veľa členov Vlaky.net má veľké poznatky o histórii, fungovaní i vozidlách tejto, až na výnimky, výhradne "nákladnej" trati. Myslím, že tu je ideálny priestor sústrediť naše poznatky aj ostatným záujemcom. Ja sám môžem poskytnúť zopár údajov a to, čo momentálne neviem, vám môžem zistiť do niekoľkých dní. Bude mi potešením, keď sa stretneme u mňa v práci a rád vás zoznámim so skvelými ľuďmi, ktorí na ŠRT pracujú. Niektorí sú tiež členmi Vlaky.net.
Zaujímavé odkazy:
Širokorozchodné trate na Ukrajine
Hospodárske Noviny = 13.07.2007 = Autor: Martin Hrivnák
Myšlienka potiahnuť široký rozchod železnice z Košíc do Bratislavy nie je nová.
V roku 1996, keď bol ministrom dopravy Alexander Rezeš, sa objavili takéto plány. Trať mala viesť južným Slovenskom z Hanisky pri Košiciach do Palárikova to malo byť prikladaním tretej koľaje na ruskú normu, a ďalej mala byť samostatná trať do Bratislavy.
Tu sa mal tovar prekladať na lode na Dunaji a odtiaľ voziť do prístavov západnej Európy.
Niekto projekt takejto trate z Košíc do Bratislavy, resp. Viedne považuje za „výhru“ pre Slovensko, iný za prejav plytvania.
Logicky sa vynára otázka, kto má teda prijať rozhodnutie, v našom prípade či stavať, alebo nie. V kapitalizme odpoveď na túto otázku dáva potenciálny vlastník, čiže u nás by to mal byť potenciálny vlastník širokorozchodnej, teda Železnice slovenskej republiky.
V súčasnosti u nás funguje preprava po širokorozchodnej trati (rozchod 1 520 mm, normálny rozchod 1 435 mm) z ukrajinského Čopu do Čiernej nad Tisou, kde sa tovar prekladá do vozňov s podvozkami s normálnym rozchodom, a aj
z Užhorodu cez Maťovce do Hanisky pri Košiciach, kde sa okrem priamej prekládky robí i „preväzovňa“ vozňov, t.j. výmena podvozkov železničných vagónov.
Nezodpovedané zostáva, či tovar prepravený do Bratislavy by mal byť prekladaný v dunajskom prístave a ďalej transportovaný riečnou dopravou, alebo v novo vybudovanom prekladisku preložený do vozňov
s podvozkami normálneho rozchodu, alebo či by v Bratislave len menili podvozky.
V prípade vybudovania nového prekladiska by sa situácia zmenila len v tom, že by sa posunulo miesto prekládky, stálo by to niekoľko desiatok miliárd a pravdepodobne by sa znížilo využitie kapacity koridoru Košice – Žilina – Bratislava
i využitie prekladiska v Čiernej nad Tisou, ktoré sa modernizuje a je
v súčasnosti využité len na 35 %.
Výnosy pre vlastníka a prevádzkovateľa trate (predpokladám, že ním budú ŽSR) budú plynúť z poplatku za použitie dopravnej cesty, platený teda dopravcami, ale za predpokladu, že vlastník železnice nebude i dopravcom, teda poskytovateľom a prevádzkovateľom prepravných služieb. Ich výška bude závisieť od spôsobu určenia ceny za použitie dopravnej cesty, od objemu a stálosti prepráv, t. j. od dopytu po prepravných službách železničnej dopravy, a tým odvodene i dopytu po prístupe na širokorozchodnú trať.
Výška výnosov bude ovplyvnená i konkurenciou na strane ponuky,
t. j. možnosťou prevádzky prepravy tovaru z Ruska:
l železnicou severným ťahom Rusko – Bielorusko (alebo Ukrajina) – Poľsko – do Nemecka alebo ČR (už dlhšie sa uvažuje nad predĺžením širokorozchodnej trate z Katovíc do českého Bohumína)
l preprava kontajnerov železnicou severným ťahom, tzv. Baltica transit (Čína – Rusko – Kazachstan – Litva, prístav Riga)
l alebo preprava južným ťahom cez Maďarsko, kde by sa tovar preložil v prístave v Budapešti a pokračoval riečnou dopravou do Európy.
l prepravou inými druhmi dopravy (cestná a námorná doprava).
Zníženie rizika odklonu prepráv by muselo byť zabezpečené kontrahovaním a garantovaním dostatočne veľkých a stabilných prepravných prúdov po vybudovanej širokorozchodnej trati na pomerne dlhé obdobie.
Investičné náklady výstavby širokorozchodnej trate sú odhadované na 70 – 80 mld. Sk. Alternatívou k výstavbe sú:
l využitie existujúcej železničnej trate Košice – Fiľakovo – Zvolen – Palárikovo – Bratislava, čo by si však vyžadovalo elektrifikáciu a zdvojkoľajenie niektorých jej medzistaničných úsekov.
l využitie kapacity (určená praktickou priepustnou výkonnosťou) traťového úseku Čop – Čierna nad Tisou – Košice – Žilina – Bratislava, ktorá je v súčasnosti využitá na menej ako 50 %. Okrem toho jej využitie je deformované cenovou reguláciou poplatku za použitie dopravnej cesty vo vnútroštátnej osobnej a
Tu ropu a plyn som myslel Ukrajinu nie nas.
.
máš pocit žeby sme sa natahovali s Rusmi o ropu a plyn ? neviem o tom - ceny sa určujú podla trhu a burzy
tam stepovat, že se tam už dlouho nepohnulo vůbec nic, ale byly doby, kdy to jezdilo furt! Buď vstávala pozadím napřed a naštvalo ji, že někdo otravuje, nebo asi byla fakt nějaká výluka.
Jenže na Ukrajině se zatím nerozhodli, zda chtějí spravit idiotov z Rusov alebo zo Západu. A jak to tak vypadá, hned tak jasno v tom ani mít nebudou. V každém případě mají (a ještě dlouho mít budou) úplně jiné starosti než je úspora 85 mm pražců.