Širokorozchodné trate na Slovensku
Vitajte priatelia. V tejto diskusii nadviažem na reportáž "Široké depá". ŠRT je mojou srdcovou záležitosťou. Pracujem na nej 12 rokov od Hanisky pri Košiciach po výh. Červený Dvor. Momentálne je mojou základňou vrcholová výhybňa Slančík. Sme tu taká veľká rodina, poznáme sa skoro všetci - rušňovodiči, výpravcovia, výhybkári, traťováci. Všimol som si, že veľa členov Vlaky.net má veľké poznatky o histórii, fungovaní i vozidlách tejto, až na výnimky, výhradne "nákladnej" trati. Myslím, že tu je ideálny priestor sústrediť naše poznatky aj ostatným záujemcom. Ja sám môžem poskytnúť zopár údajov a to, čo momentálne neviem, vám môžem zistiť do niekoľkých dní. Bude mi potešením, keď sa stretneme u mňa v práci a rád vás zoznámim so skvelými ľuďmi, ktorí na ŠRT pracujú. Niektorí sú tiež členmi Vlaky.net.
Zaujímavé odkazy:
Širokorozchodné trate na Ukrajine
Holahoj: Prave to som chcel naznacit, ze pani v Bratislave si teraz zmenia trasovanie koridoru a neviem, ci s tym EU bude moct vobec nieco urobit (a chciet, lebo ako to tu citam, este to bude vitana zmena...)...
Skratka je to v tazkych, uz sme jednou nohou tam.
Skratka je to v tazkych, uz sme jednou nohou tam.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/178781/
Širokorozchodná trať by mohla zvýšiť náš export na východ
BRATISLAVA 24. júna (SITA) - Ak by bola navrhovaná širokorozchodná železničná trať predĺžená od hraníc SR s Ukrajinou až do Bratislavy a Viedne, mohla by sa zvýšiť preprava nákladov zo strednej Európy do Ruska. "Boli by sme veľmi radi, keby sa tovarový tok, ktorý je veľmi nízky, zvýšil aj zo západu na východ cez naše územie a našimi mobilnými prostriedkami. Pre nás by to bolo veľmi zaujímavé," povedal pre agentúru SITA člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Jozef Pavúk.
Ako ďalej pokračoval, tranzitné poplatky sú pre ich nákladnú spoločnosť veľmi dôležité a preto by privítali prepravu čo najväčšieho množstva tovarov cez Slovensko. Podľa Pavúka má totiž v súčasnosti preprava nákladov z východnej Európy smerom na západ podiel viac ako 90 %. Napojením na širokorozchodnú trať na Ukrajine a v Ruskej federácii by sa Slovensku priblížili doposiaľ ťažko dostupné oblasti Ďalekého východu. "Naložiť tovary u nás a po tejto trase sa napojiť na ruskú Transsibírsku magistrálu znamená veľkú exportnú možnosť aj pre našich výrobcov," dodal J. Pavúk.
Ruské železnice, hlavný iniciátor predĺženia širokorozchodnej trate do Bratislavy a Viedne, sa v súčasnosti zúčastňujú v tendri na prepravu náhradných súčiastok pre automobilku Volkswagen, ktorá bude fungovať v ruskej Kaluge južne od Moskvy. "Náhradné súčiastky sa budú prevážať z českého mesta Mladá Boleslav. A ako viem, veľké množstvo osobných automobilov vyrábajú aj na Slovensku," povedal pre agentúru SITA riaditeľ oddelenia medzinárodných vzťahov Ruských železníc Alexej Averin v súvislosti s možnosťami zvýšenia nákladnej prepravy aj zo strednej Európy do Ruska. Ruský automobilový trh podľa neho dosahuje vysoký nárast. Averin si myslí, že existuje dostatok možností na to, aby predĺženú širokorozchodnú železnicu využívali na prepravu nákladov aj zo západu na východ, a nielen v opačnom smere.
Zdroj: SITA
BRATISLAVA 24. júna (SITA) - Ak by bola navrhovaná širokorozchodná železničná trať predĺžená od hraníc SR s Ukrajinou až do Bratislavy a Viedne, mohla by sa zvýšiť preprava nákladov zo strednej Európy do Ruska. "Boli by sme veľmi radi, keby sa tovarový tok, ktorý je veľmi nízky, zvýšil aj zo západu na východ cez naše územie a našimi mobilnými prostriedkami. Pre nás by to bolo veľmi zaujímavé," povedal pre agentúru SITA člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Jozef Pavúk.
Ako ďalej pokračoval, tranzitné poplatky sú pre ich nákladnú spoločnosť veľmi dôležité a preto by privítali prepravu čo najväčšieho množstva tovarov cez Slovensko. Podľa Pavúka má totiž v súčasnosti preprava nákladov z východnej Európy smerom na západ podiel viac ako 90 %. Napojením na širokorozchodnú trať na Ukrajine a v Ruskej federácii by sa Slovensku priblížili doposiaľ ťažko dostupné oblasti Ďalekého východu. "Naložiť tovary u nás a po tejto trase sa napojiť na ruskú Transsibírsku magistrálu znamená veľkú exportnú možnosť aj pre našich výrobcov," dodal J. Pavúk.
Ruské železnice, hlavný iniciátor predĺženia širokorozchodnej trate do Bratislavy a Viedne, sa v súčasnosti zúčastňujú v tendri na prepravu náhradných súčiastok pre automobilku Volkswagen, ktorá bude fungovať v ruskej Kaluge južne od Moskvy. "Náhradné súčiastky sa budú prevážať z českého mesta Mladá Boleslav. A ako viem, veľké množstvo osobných automobilov vyrábajú aj na Slovensku," povedal pre agentúru SITA riaditeľ oddelenia medzinárodných vzťahov Ruských železníc Alexej Averin v súvislosti s možnosťami zvýšenia nákladnej prepravy aj zo strednej Európy do Ruska. Ruský automobilový trh podľa neho dosahuje vysoký nárast. Averin si myslí, že existuje dostatok možností na to, aby predĺženú širokorozchodnú železnicu využívali na prepravu nákladov aj zo západu na východ, a nielen v opačnom smere.
Zdroj: SITA
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/178556/
Ruské železnice už realizujú prvé kroky, aby spustili projekt výstavby širokorozchodnej trate cez Slovensko. Slovenskí prepravcovia však môžu prísť o zákazky.
BRATISLAVA. Ruská strana prišla na Slovensko presviedčať, že širokorozchodná trať je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre nás. V budúcnosti majú z Ázie prúdiť do Európy milióny ton tovarov a železnica musí využiť šancu, ktorá sa jej ponúka. Niektorí odborníci varujú, že najskôr treba nájsť odpovede na zásadné otázky.
Rusi si veria
Podľa riaditeľa oddelenia medzinárodných vzťahov ruských železníc Alexe • a Averina sa výroba presúva ďalej na východ a „vzniká potreba prepravovať tovary kontajnermi z Číny a iných krajín na západ“. Podľa neho ruská strana uvažovala aj o iných alternatívach. Do úvahy prichádzala trať cez Poľsko, kde širokorozchodná vedie až do Slawkowa, alebo cez Maďarsko. „Najefektívnejšie sa nám to zdá byť cez Slovensko,“ povedal Averin. Rusko má však dlhodobo nepriaznivé obchodné aj politické vzťahy s Poľskom, Maďarsko sa borí s vlastnými ekonomickými problémami. Slovensko tak ako jediné ostalo v hre.
Štúdia bude do konca roka
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka nie je tento projekt „z dopravného hľadiska nezmyselný“. Dôležité je však nájsť odpovede na zásadné otázky. Zatiaľ mu chýba štúdia, ktorá by povedala, čo to bude stáť, kto to bude stavať alebo či bude zagarantovaný objem tovarov, ktorý pôjde cez Slovensko. „Projekt nie je žiadna politická fantasmagória, ide o reálny ekonomický projekt,“ povedal generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený. Podľa neho by mala byť do konca roka vypracovaná štúdia zrealizovateľnosti. Z nej vyplynie, či sa bude stavať. Štúdia určí, koľko bude výstavba stáť. Zatiaľ nie je jasné ani to, kto peniaze na výstavbu dá. Roland Beier z rakúskej dopravnej spoločnosti IPE Consulting si myslí, že by to mohlo stáť 800 miliónov eur (v prepočte asi 28 miliárd korún). „Táto suma je veľmi nízka, bude to stáť určite viac,“ povedal Zelený. Podľa Palčáka sa môže suma vyšplhať na 70 až 80 miliárd korún. Rusi predpokladajú, že na financovaní sa bude podieľať aj Európska únia, keďže ide o medzinárodný projekt. Majú podpísané zmluvy s nemeckými železnicami, chystajú sa ďalšie s rakúskymi. Prísľub im vraj dala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Objemy sú vraj garantované
Dôležitou podmienkou efektívnosti projektu je aj záruka množstva tovarov, ktoré by po novej trati prešli. V memorande sa ruská strana k určitým objemom už zaviazala. „Rusko mám zazmluvnilo 18 až 20 miliónov ton,“ potvrdil Zelený. Avšak memorandum nie je záväzný dokument a nik nevie, čo sa stane, ak Rusi nebudú schopní dodržať prísľuby. „Ak sa ukáže, odkiaľ takéto objemy tovaru zobrať, prečo nie?“ potvrdzuje Palčákove slová analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Dôležitá je pritom aj štruktúra tovarov, ktoré sa z Ázie budú dovážať. Je pravda, že veľké európske prístavy ako Rotterdam alebo Hamburg kapacitne už nestačia spracovávať kontajnerové lode z Ázie. Práve nová železnica má odbremeniť námornú dopravu. V súčasnosti sa z východu do Európy dopravuje po mori 6 miliárd ton tovaru. „Ak by sme z toho získali jedno dve percentá, boli by sme vyťažení,“ povedal riaditeľ ruského ištitútu pre technický a ekonomický výskum a dizajn železničnej dopravy F • odor Pechterev.
Cargo sa nebojí
Podľa Palčáka by bola širokorozchodná trať efektívna, ak by ňou prešlo 35 až 45 miliónov ton tovarov ročne. Preprava by musela byť asi päťnásobne vyššia oproti súčasnosti. Slovenskému prepravcovi ZSSK Cargo by stačili nižšie objemy. V minulom roku prepravilo Cargo v rámci celého Slovenska 50 miliónov ton tovarov. V nich je započítaná aj preprava ruského tovaru, ktorý sa teraz prekladá v Čiernej nad Tisou. Podľa člena predstavenstva ZSSK Cargo Jozefa Pavúka sa jeho spoločnosť neobáva, že by vybudovaním širokorozchodnej až do Viedne prišla o zákazky. Je však málo
BRATISLAVA. Ruská strana prišla na Slovensko presviedčať, že širokorozchodná trať je dôležitá nielen pre nich, ale aj pre nás. V budúcnosti majú z Ázie prúdiť do Európy milióny ton tovarov a železnica musí využiť šancu, ktorá sa jej ponúka. Niektorí odborníci varujú, že najskôr treba nájsť odpovede na zásadné otázky.
Rusi si veria
Podľa riaditeľa oddelenia medzinárodných vzťahov ruských železníc Alexe • a Averina sa výroba presúva ďalej na východ a „vzniká potreba prepravovať tovary kontajnermi z Číny a iných krajín na západ“. Podľa neho ruská strana uvažovala aj o iných alternatívach. Do úvahy prichádzala trať cez Poľsko, kde širokorozchodná vedie až do Slawkowa, alebo cez Maďarsko. „Najefektívnejšie sa nám to zdá byť cez Slovensko,“ povedal Averin. Rusko má však dlhodobo nepriaznivé obchodné aj politické vzťahy s Poľskom, Maďarsko sa borí s vlastnými ekonomickými problémami. Slovensko tak ako jediné ostalo v hre.
Štúdia bude do konca roka
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka nie je tento projekt „z dopravného hľadiska nezmyselný“. Dôležité je však nájsť odpovede na zásadné otázky. Zatiaľ mu chýba štúdia, ktorá by povedala, čo to bude stáť, kto to bude stavať alebo či bude zagarantovaný objem tovarov, ktorý pôjde cez Slovensko. „Projekt nie je žiadna politická fantasmagória, ide o reálny ekonomický projekt,“ povedal generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený. Podľa neho by mala byť do konca roka vypracovaná štúdia zrealizovateľnosti. Z nej vyplynie, či sa bude stavať. Štúdia určí, koľko bude výstavba stáť. Zatiaľ nie je jasné ani to, kto peniaze na výstavbu dá. Roland Beier z rakúskej dopravnej spoločnosti IPE Consulting si myslí, že by to mohlo stáť 800 miliónov eur (v prepočte asi 28 miliárd korún). „Táto suma je veľmi nízka, bude to stáť určite viac,“ povedal Zelený. Podľa Palčáka sa môže suma vyšplhať na 70 až 80 miliárd korún. Rusi predpokladajú, že na financovaní sa bude podieľať aj Európska únia, keďže ide o medzinárodný projekt. Majú podpísané zmluvy s nemeckými železnicami, chystajú sa ďalšie s rakúskymi. Prísľub im vraj dala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Objemy sú vraj garantované
Dôležitou podmienkou efektívnosti projektu je aj záruka množstva tovarov, ktoré by po novej trati prešli. V memorande sa ruská strana k určitým objemom už zaviazala. „Rusko mám zazmluvnilo 18 až 20 miliónov ton,“ potvrdil Zelený. Avšak memorandum nie je záväzný dokument a nik nevie, čo sa stane, ak Rusi nebudú schopní dodržať prísľuby. „Ak sa ukáže, odkiaľ takéto objemy tovaru zobrať, prečo nie?“ potvrdzuje Palčákove slová analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Dôležitá je pritom aj štruktúra tovarov, ktoré sa z Ázie budú dovážať. Je pravda, že veľké európske prístavy ako Rotterdam alebo Hamburg kapacitne už nestačia spracovávať kontajnerové lode z Ázie. Práve nová železnica má odbremeniť námornú dopravu. V súčasnosti sa z východu do Európy dopravuje po mori 6 miliárd ton tovaru. „Ak by sme z toho získali jedno dve percentá, boli by sme vyťažení,“ povedal riaditeľ ruského ištitútu pre technický a ekonomický výskum a dizajn železničnej dopravy F • odor Pechterev.
Cargo sa nebojí
Podľa Palčáka by bola širokorozchodná trať efektívna, ak by ňou prešlo 35 až 45 miliónov ton tovarov ročne. Preprava by musela byť asi päťnásobne vyššia oproti súčasnosti. Slovenskému prepravcovi ZSSK Cargo by stačili nižšie objemy. V minulom roku prepravilo Cargo v rámci celého Slovenska 50 miliónov ton tovarov. V nich je započítaná aj preprava ruského tovaru, ktorý sa teraz prekladá v Čiernej nad Tisou. Podľa člena predstavenstva ZSSK Cargo Jozefa Pavúka sa jeho spoločnosť neobáva, že by vybudovaním širokorozchodnej až do Viedne prišla o zákazky. Je však málo
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177905/
má na ŠRT iný názor : http://dnes.atlas.sk/z-domova/95061/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177730/
Širokorozchodnú trať berú železnice vážne
Železnice Slovenskej republiky berú vážne projekt predĺženia širokorozchodnej trate až do Bratislavy. Ruská strana uprednostnila Slovensko pred Poľskom i Maďarskom.
Železnice Slovenskej republiky pristupujú veľmi vážne k rusko-slovenskej iniciatíve na stavbu širokorozchodnej železničnej trate od hraníc SR s Ukrajinou do Bratislavy a ďalej do Viedne. Uviedol to v piatok generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený v Bratislave na stretnutí odborníkov o perspektívach tohto projektu, zameranom najmä na prepravu tovarov z ázijského Ďalekého východu do strednej Európy s využitím Transsibírskej železnice.
Šéf Železníc vyslovil presvedčenie, že ide o ekonomický a nie politický projekt, pričom pripravovaná štúdia jeho vykonateľnosti ukáže, do akej miery bude uskutočniteľný. Diskusiu na túto tému zorganizoval časopis o ekonomike miest a obcí Komunálne financie.
Ako Zelený ďalej uviedol, Železnice budú postupovať v súlade s memorandom o možnostiach realizácie širokorozchodnej trate, ktoré podpísali začiatkom mája tohto roku v Moskve minister dopravy Ľubomír Vážny a generálny riaditeľ Ruských železníc Vladimir Jakunin.
V súvislosti s projektom Železnice plánujú v roku 2008 investovať do rozšírenia prekladiskovej stanice v Čiernej nad Tisou okolo 200 miliónov Sk. Ak bude projekt reálny, podľa šéfa Železníc bude pre Slovensko ekonomicky zaujímavý. Prvá časť štúdie vykonateľnosti stavby by mala byť podľa neho hotová na prelome tohto a budúceho roku a ukončená by mala byť v priebehu pol druha roka.
Zelený si však myslí, že náklady na projekt by mali byť značne vyššie ako odhad vo výške 800 miliónov eur, o ktorom hovoril konzultant pre dopravu rakúskej spoločnosti IPE Consulting Ronald Beier. Ten označil projekt za dobrý nápad aj preto, že v súčasnosti až 99 percent nákladnej dopravy medzi Čínou a Európskou úniou predstavuje námorná trasa.
V prospech projektu sa vyslovil aj štátny tajomník ministerstva dopravy Dušan Švantner napriek rozporným názorom o jeho účelnosti. Za strategicky zaujímavý ho označil aj člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Jozef Pavúk. Zároveň sa však vyslovil za to, aby realizácia projektu neohrozila súčasný objem a zloženie tovarov na slovenských prekladiskových staniciach.
Ruské železnice pôvodne zvažovali pre stavbu širokorozchodnej trate do strednej Európy aj územie Poľska a Maďarska, napokon však uprednostnili výhodnejší návrh, aby trať viedla cez Slovensko. Povedal to riaditeľ oddelenia medzinárodných vzťahov Ruských železníc Alexej Averin s tým, že "je to projekt ekonomickej spolupráce Ruskej federácie s Európou".
Mal by byť alternatívou stále viac preťaženej cestnej dopravy v európskych krajinách. Podľa neho by však mohol slúžiť aj na rozvoj osobnej prepravy cestujúcich. Averin uviedol, že projekt by realizoval spoločný podnik z národných železničných spoločností krajín, ktoré by sa na ňom podieľali a rozdelili si medzi sebou zisk. Mohli by sa na ňom perspektívne zúčastniť popri ruských a slovenských aj ukrajinské, rakúske a nemecké železnice.
Riaditeľ Inštitútu pre technický a ekonomický výskum a dizajn železničnej dopravy GIPROTRANSTEI pri Ruských železniciach Fjodor Pechteriov označil za hlavný zmysel realizácie projektu to, aby preprava tovarov prebiehala bez zadržiavania od začiatku až do cieľa. Za žiadúce označil, aby štúdia o možnostiach realizácie stavby širokorozchodnej trate cez Slovensko bola vypracovaná už do konca tohto roka. V prípade realizácie projektu by podľa neho objem kontajnerovej dopravy mohol vzrásť až dvojnásobne.
(SITA)
Oni to fakt berú vážne!!!!!!!!!!!!!!
Železnice Slovenskej republiky berú vážne projekt predĺženia širokorozchodnej trate až do Bratislavy. Ruská strana uprednostnila Slovensko pred Poľskom i Maďarskom.
Železnice Slovenskej republiky pristupujú veľmi vážne k rusko-slovenskej iniciatíve na stavbu širokorozchodnej železničnej trate od hraníc SR s Ukrajinou do Bratislavy a ďalej do Viedne. Uviedol to v piatok generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený v Bratislave na stretnutí odborníkov o perspektívach tohto projektu, zameranom najmä na prepravu tovarov z ázijského Ďalekého východu do strednej Európy s využitím Transsibírskej železnice.
Šéf Železníc vyslovil presvedčenie, že ide o ekonomický a nie politický projekt, pričom pripravovaná štúdia jeho vykonateľnosti ukáže, do akej miery bude uskutočniteľný. Diskusiu na túto tému zorganizoval časopis o ekonomike miest a obcí Komunálne financie.
Ako Zelený ďalej uviedol, Železnice budú postupovať v súlade s memorandom o možnostiach realizácie širokorozchodnej trate, ktoré podpísali začiatkom mája tohto roku v Moskve minister dopravy Ľubomír Vážny a generálny riaditeľ Ruských železníc Vladimir Jakunin.
V súvislosti s projektom Železnice plánujú v roku 2008 investovať do rozšírenia prekladiskovej stanice v Čiernej nad Tisou okolo 200 miliónov Sk. Ak bude projekt reálny, podľa šéfa Železníc bude pre Slovensko ekonomicky zaujímavý. Prvá časť štúdie vykonateľnosti stavby by mala byť podľa neho hotová na prelome tohto a budúceho roku a ukončená by mala byť v priebehu pol druha roka.
Zelený si však myslí, že náklady na projekt by mali byť značne vyššie ako odhad vo výške 800 miliónov eur, o ktorom hovoril konzultant pre dopravu rakúskej spoločnosti IPE Consulting Ronald Beier. Ten označil projekt za dobrý nápad aj preto, že v súčasnosti až 99 percent nákladnej dopravy medzi Čínou a Európskou úniou predstavuje námorná trasa.
V prospech projektu sa vyslovil aj štátny tajomník ministerstva dopravy Dušan Švantner napriek rozporným názorom o jeho účelnosti. Za strategicky zaujímavý ho označil aj člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Jozef Pavúk. Zároveň sa však vyslovil za to, aby realizácia projektu neohrozila súčasný objem a zloženie tovarov na slovenských prekladiskových staniciach.
Ruské železnice pôvodne zvažovali pre stavbu širokorozchodnej trate do strednej Európy aj územie Poľska a Maďarska, napokon však uprednostnili výhodnejší návrh, aby trať viedla cez Slovensko. Povedal to riaditeľ oddelenia medzinárodných vzťahov Ruských železníc Alexej Averin s tým, že "je to projekt ekonomickej spolupráce Ruskej federácie s Európou".
Mal by byť alternatívou stále viac preťaženej cestnej dopravy v európskych krajinách. Podľa neho by však mohol slúžiť aj na rozvoj osobnej prepravy cestujúcich. Averin uviedol, že projekt by realizoval spoločný podnik z národných železničných spoločností krajín, ktoré by sa na ňom podieľali a rozdelili si medzi sebou zisk. Mohli by sa na ňom perspektívne zúčastniť popri ruských a slovenských aj ukrajinské, rakúske a nemecké železnice.
Riaditeľ Inštitútu pre technický a ekonomický výskum a dizajn železničnej dopravy GIPROTRANSTEI pri Ruských železniciach Fjodor Pechteriov označil za hlavný zmysel realizácie projektu to, aby preprava tovarov prebiehala bez zadržiavania od začiatku až do cieľa. Za žiadúce označil, aby štúdia o možnostiach realizácie stavby širokorozchodnej trate cez Slovensko bola vypracovaná už do konca tohto roka. V prípade realizácie projektu by podľa neho objem kontajnerovej dopravy mohol vzrásť až dvojnásobne.
(SITA)
Oni to fakt berú vážne!!!!!!!!!!!!!!
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177709/
lostrail Ak naznačuješ, že by si týmto superkoridorom chcel niekto na Európskej komisii a jeho priatelia z tých správnych firiem riešiť potrebu relatívne lacnej medzikontinentálnej dopravy na úkor vnútroštátnych dopravných investícií na Slovensku, tak túto obavu nezdieľam.
Pozmeniť trasu eurokoridoru by teoreticky nemal byť neriešiteľný problém, aj keď by to asi chvíľu trvalo. Ale o tom, čo si na Slovensku postavíme za eurobubáky sa rozhoduje hlavne a najmä v Bratislave a je len na našich úradníkoch a - prepytujem - politikoch, čo si naplánujeme a čo zrealizujeme. Takže ak sa niečo pos...kazí, tak si to môžeme vyčítať my mezi sebou od Záhorskej Vsi po Stakčín.
Ale je fakt, že táto vláda si schváli čokoľvek, čo jej správni ľudia na správnych miestach pripravia bez veľkých ohľadov na reálne prínosy a náklady (nie že by predchádzajca garnitúra bola v tomto oveľa lepšia). Takže nám neostáva než buď sa nad to povzniesť a nechať to tak alebo pozorne sledovať kroky tých našich gašparkov (vďaka Zbyňku za tento termín
) a pokúsiť sa v rámci možností čo-to ovplyvniť. Perspektíva to je síce počierna, ale lepšiu si nevidím.
Pozmeniť trasu eurokoridoru by teoreticky nemal byť neriešiteľný problém, aj keď by to asi chvíľu trvalo. Ale o tom, čo si na Slovensku postavíme za eurobubáky sa rozhoduje hlavne a najmä v Bratislave a je len na našich úradníkoch a - prepytujem - politikoch, čo si naplánujeme a čo zrealizujeme. Takže ak sa niečo pos...kazí, tak si to môžeme vyčítať my mezi sebou od Záhorskej Vsi po Stakčín.
Ale je fakt, že táto vláda si schváli čokoľvek, čo jej správni ľudia na správnych miestach pripravia bez veľkých ohľadov na reálne prínosy a náklady (nie že by predchádzajca garnitúra bola v tomto oveľa lepšia). Takže nám neostáva než buď sa nad to povzniesť a nechať to tak alebo pozorne sledovať kroky tých našich gašparkov (vďaka Zbyňku za tento termín
) a pokúsiť sa v rámci možností čo-to ovplyvniť. Perspektíva to je síce počierna, ale lepšiu si nevidím.Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177602/
Holahoj: Citis, to co ja?
Myslim, ze tu niekto genialnym sposobom vyriesil problem financovania koridoru a SRT zaroven. Je len jasne, ze ak by sa presadil projekt SRT (co by sa urcite presadil, lebo Fico rozkaze vetru-dazdu a cela koalicia je tymto projektom nadsena.....), tak by sa skrtili financie na stavbu koridorov.
Ano, prostriedky z EU su ucelovo viazane a sypal by som si popol na hlavu, keby som tvrdil, ze sa skratka pouziju na nieco ine. Cosi mi vsak nasepkava, ze projekty su pisane privelmi vseobecne na to, aby sa nemohla zmenit napriklad trasa koridoru na nasom uzemi. Predsa len, Z Bratislavy sa europske vlaky dostanu do Ciernej a tym sa dost riesi.
Tymto sa este zavazuju dokoncit koridor Bratislava - Zilina - Cadca - Skalite - Zwardon, lebo to je druhy koridor, ktory ide cez nase uzemie.
A.K.A. myslim, ze trat c.180 nechaju schatrat este niekolko desatroci a budu ju do kolika optimalizovat a udrziavat, aj za cenu pomalych jazd, aby tadial vobec nieco mohlo jazdit. A to sa bude diat tak po Tatry. Spis, Saris a ostatne prilahle uzemia budu zrejme upadat. A ak sa este potom na nieco zmozeme, bude to severo-juzny tah Cana - Kosice - Presov - Plavec - Muszyna, aby nikto nerypal, ze Presov a Kosice nie su zaclenene do Koridoru. Napokon, Medzi Zilinou a Presovom nelezi ziadne krajske mesto, tak naco....
Myslim, ze tu niekto genialnym sposobom vyriesil problem financovania koridoru a SRT zaroven. Je len jasne, ze ak by sa presadil projekt SRT (co by sa urcite presadil, lebo Fico rozkaze vetru-dazdu a cela koalicia je tymto projektom nadsena.....), tak by sa skrtili financie na stavbu koridorov.
Ano, prostriedky z EU su ucelovo viazane a sypal by som si popol na hlavu, keby som tvrdil, ze sa skratka pouziju na nieco ine. Cosi mi vsak nasepkava, ze projekty su pisane privelmi vseobecne na to, aby sa nemohla zmenit napriklad trasa koridoru na nasom uzemi. Predsa len, Z Bratislavy sa europske vlaky dostanu do Ciernej a tym sa dost riesi.
Tymto sa este zavazuju dokoncit koridor Bratislava - Zilina - Cadca - Skalite - Zwardon, lebo to je druhy koridor, ktory ide cez nase uzemie.
A.K.A. myslim, ze trat c.180 nechaju schatrat este niekolko desatroci a budu ju do kolika optimalizovat a udrziavat, aj za cenu pomalych jazd, aby tadial vobec nieco mohlo jazdit. A to sa bude diat tak po Tatry. Spis, Saris a ostatne prilahle uzemia budu zrejme upadat. A ak sa este potom na nieco zmozeme, bude to severo-juzny tah Cana - Kosice - Presov - Plavec - Muszyna, aby nikto nerypal, ze Presov a Kosice nie su zaclenene do Koridoru. Napokon, Medzi Zilinou a Presovom nelezi ziadne krajske mesto, tak naco....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177536/
Heh a už sa teším, ako všetci zmienení starostovia budú oživot argumentovať, že je bezpodmienčne potrebné, aby to TGV stálo aj v Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Šahách, Veľkom Krtíši, Lučenci, Rimavskej Sobote, Rožňave aj v Moldave nad Bodvou.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177249/
Tak sa mi vidí, že ak sa má tento nový diaľnično-ŠRT-VRT koridor stať skutočnosťou, tak by na to asi praskli všetky verejné financie v doprave na najbližích 20 rokov. 
Čo by mohlo znamenať okrem iného aj oddialenie koridorizácie (či korytoryzácie) severu.
Ale ten vodný kanál (zrejme Dunaj - Don) by starostovia od Dunajskej Stredy až po Košice isto privítali.
Čo by mohlo znamenať okrem iného aj oddialenie koridorizácie (či korytoryzácie) severu.
Ale ten vodný kanál (zrejme Dunaj - Don) by starostovia od Dunajskej Stredy až po Košice isto privítali.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177246/
http://ekonomika.hnonline.sk/c1-21435610-juh-ma-mat-dopravnu-tepnu
Na južnom Slovensku, pozdĺž hranice s Maďarskom, by mohol vzniknúť dopravný koridor. .Projektom sa už zaoberajú odborné inštitúcie Európskej únie.
Pôjde o rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí k susediacim krajinám a regiónom s výhľadom do roku 2030. Slovenským juhom by mala prechádzať centrálna os. Malo by ísť o kombinovanú dopravu, pozostávajúcu z diaľnice, rýchlostnej železnice a širokorozchodnej železničnej trate.
Nový koridor by spájal západ Európy s východom. Počíta sa aj s prepojeniami na juh a sever kontinentu. Predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a dotknutých samospráv sú presvedčení, že pripojenie juhoslovenských regiónov na koridor by vyriešilo ich ťažkosti s nevyhovujúcou dopravnou infraštruktúrou.
Minulý týždeň založili primátori šestnástich miest od Dunajskej Stredy až po Košice spolu s regionálnymi zastúpeniami obchodnej komory v Bratislave, Nitre Lučenci a Košiciach Agentúru SOPK pre rozvoj dopravnej infraštruktúry, ktorá má presadzovať napojenie južného ťahu na transeurópske dopravné cesty. "Znamenalo by to napríklad priame prepojenie Paríža s ukrajinským Ľvovom a napojenie na Transsibírsku magistrálu. Zároveň by to dlho zaostávajúcim okresom prinieslo očakávaný rozvoj, najmä v podobe zelenej ekonomiky a logistických centier," hovorí Juraj Dobrocký, predseda Lučeneckej regionálnej SOPK.
Cieľom agentúry je dostať myšlienku dopravného koridoru do povedomia verejnosti, zaradiť ho do pripravovaných územnoplánovacích dokumentov a vypracovať štúdiu jeho uskutočniteľnosti. Vychádza pri tom z materiálov vypracovaných Dopravnou spoločnosťou SAV v Žiline, ktoré zapadajú do európskej dopravnej koncepcie. "Aj keď je to dlhodobý cieľ, jeho skoršie presadenie je len otázkou argumentácie," myslí si Dobrocký. Na vybudovanie koridoru by sa vo veľkej miere mali využívať prostriedky z eurofondov, určené na rozvoj dopravnej infraštruktúry
Na južnom Slovensku, pozdĺž hranice s Maďarskom, by mohol vzniknúť dopravný koridor. .Projektom sa už zaoberajú odborné inštitúcie Európskej únie.
Pôjde o rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí k susediacim krajinám a regiónom s výhľadom do roku 2030. Slovenským juhom by mala prechádzať centrálna os. Malo by ísť o kombinovanú dopravu, pozostávajúcu z diaľnice, rýchlostnej železnice a širokorozchodnej železničnej trate.
Nový koridor by spájal západ Európy s východom. Počíta sa aj s prepojeniami na juh a sever kontinentu. Predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a dotknutých samospráv sú presvedčení, že pripojenie juhoslovenských regiónov na koridor by vyriešilo ich ťažkosti s nevyhovujúcou dopravnou infraštruktúrou.
Minulý týždeň založili primátori šestnástich miest od Dunajskej Stredy až po Košice spolu s regionálnymi zastúpeniami obchodnej komory v Bratislave, Nitre Lučenci a Košiciach Agentúru SOPK pre rozvoj dopravnej infraštruktúry, ktorá má presadzovať napojenie južného ťahu na transeurópske dopravné cesty. "Znamenalo by to napríklad priame prepojenie Paríža s ukrajinským Ľvovom a napojenie na Transsibírsku magistrálu. Zároveň by to dlho zaostávajúcim okresom prinieslo očakávaný rozvoj, najmä v podobe zelenej ekonomiky a logistických centier," hovorí Juraj Dobrocký, predseda Lučeneckej regionálnej SOPK.
Cieľom agentúry je dostať myšlienku dopravného koridoru do povedomia verejnosti, zaradiť ho do pripravovaných územnoplánovacích dokumentov a vypracovať štúdiu jeho uskutočniteľnosti. Vychádza pri tom z materiálov vypracovaných Dopravnou spoločnosťou SAV v Žiline, ktoré zapadajú do európskej dopravnej koncepcie. "Aj keď je to dlhodobý cieľ, jeho skoršie presadenie je len otázkou argumentácie," myslí si Dobrocký. Na vybudovanie koridoru by sa vo veľkej miere mali využívať prostriedky z eurofondov, určené na rozvoj dopravnej infraštruktúry
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177235/
Letité dotyky širokého rozchodu
Ta zpráva proběhla na počátku května tiskem a nelze říci, že by vyvolala nějakou mimořádnou odezvu. Všimlo si jí sotva několik komentátorů, kterým dala příležitost k většímu či menšímu výronu jedovatostí. A přemíra informací, které jsme denně vystaveni, vykonala následně svoje: na celou záležitost se rychle zapomnělo.
http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2007/7_24doty.htm
Ta zpráva proběhla na počátku května tiskem a nelze říci, že by vyvolala nějakou mimořádnou odezvu. Všimlo si jí sotva několik komentátorů, kterým dala příležitost k většímu či menšímu výronu jedovatostí. A přemíra informací, které jsme denně vystaveni, vykonala následně svoje: na celou záležitost se rychle zapomnělo.
http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2007/7_24doty.htm
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/177136/
http://www.railwaygazette.com/ - PROPOSALS to study the feasibility of a 1 520 mm gauge line to Bratislava were agreed last month by Slovakian Transport Minister Lubomír Vazny and Russian Railways President Vladimir Yakunin, during a state visit to Moscow by Slovakian President Robert Fico.
It is not clear whether the line would be a 300 km extension of the existing 1 520 mm gauge route that runs for about 100 km from the Ukrainian border near Uzhorod to Hasniska near Kosice, or a completely new alignment from another border crossing. Completion is envisaged by 2014, after which an extension to Wien is in prospect.
At the moment US Steel Kosice runs its own iron ore and coal trains to Hasniska, but general merchandise handled by ZSSK Cargo is transhipped between broad gauge and standard gauge wagons at two locations: Cierna nad Tisou and Matovce.
Criticising the k3bn proposal in Prešov on May 14, Štefan Kuzma of the Slovak Democratic & Christian Union warned that around 1 400 jobs would be at stake if these facilities were to close.
It is not clear whether the line would be a 300 km extension of the existing 1 520 mm gauge route that runs for about 100 km from the Ukrainian border near Uzhorod to Hasniska near Kosice, or a completely new alignment from another border crossing. Completion is envisaged by 2014, after which an extension to Wien is in prospect.
At the moment US Steel Kosice runs its own iron ore and coal trains to Hasniska, but general merchandise handled by ZSSK Cargo is transhipped between broad gauge and standard gauge wagons at two locations: Cierna nad Tisou and Matovce.
Criticising the k3bn proposal in Prešov on May 14, Štefan Kuzma of the Slovak Democratic & Christian Union warned that around 1 400 jobs would be at stake if these facilities were to close.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/176081/
murko: Dakujem. A mimochodom ako sa mame?
Vidis, nemal si odchadzat na dovolenku.....ale aspon teraz budes vidiet tento skvely projekt prave pocas realizacie. To bude lepsie ako reality show.
Ako sa razom zastavia prace na koridoroch, aby sme sa vydali v ustrety lepsim zajtrajskom, podelenym po 5 rokoch....
BTW, pozeral som nejake agentury, ale asi som nic relevantne nenasiel... len jednu, co si hovori, ze European Staff Recruitment, kde bolo asi 10 prac takych, ze uz aj stali za nieco...
Vidis, nemal si odchadzat na dovolenku.....ale aspon teraz budes vidiet tento skvely projekt prave pocas realizacie. To bude lepsie ako reality show.
Ako sa razom zastavia prace na koridoroch, aby sme sa vydali v ustrety lepsim zajtrajskom, podelenym po 5 rokoch....
BTW, pozeral som nejake agentury, ale asi som nic relevantne nenasiel... len jednu, co si hovori, ze European Staff Recruitment, kde bolo asi 10 prac takych, ze uz aj stali za nieco...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/172784/
To Johhan - aj tak dost dobre nechapem, na co potrebuju tu SRT k Dunaju a ked to chcu dostat do nremecka tak nema velky zmysel to prekladat na dunaj na lod a potom zas z lode na vlak/kamion. Co sa tyka tej obchadzky Bielorusko/pobaltie tak ked sa trochu zaujimas o medzinarodnu politiku urcite si postrehol ze este pred nejakymi dvomi rokmi boli Rus a Belarus velky kamarati a teraz su na noze pohadany. Inac tak ci tak by to muselo ist cez ukrajinu, kde po "oranzovej" revolucii proti ktorej bolo rusko nemaju velmi rusofilneho prezidenta (ale to sa moze samozrejme rychlo zmenit). Proste ja v tej SRT nevidim absolutne ziadnu logiku. A ked to ma byt byt o nejakych sekundarnych a terciarnych efektoch tak to nech si to radsej stavaju Madari/poliaci. Jo a neviem ci si to pisal ty, ale to ze Nemecko nemoze mat peniaze z eurofondov si snad myslel zartom, nie? Skor by som hladal nejake vysvetlenie v ruskej geopolitike (a nasej vlade tiez), ale to uz je na diskusiu niekde inde.
to lostrail - tentokrat suhlasim
to lostrail - tentokrat suhlasim
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/172561/
Ináč je zaujímavé, že riaditeľ ŽSSK Cargo sa nebojí zníženia prepravných výkonov, zatiaľčo riaditeľ ŽSR očakáva, že časť prepravy prejde z normálneho rozchodu na ŠRT (a tým pádom aj z Cargo na iného prepravcu). Ja by som veril skôr tomu druhému scenáru a silno ma prekvapuje s akým entuziazmom sa Cargo k tomu stavia. Tu je o tom viacej:
http://www.sme.sk/c/3362299/Rusi-lobuju-za-sirokorozchodnu.html