Bratislavský železničný uzol

Co je toto za bordel? Toto je mozne snad len na Slovensku... http://bratislava.sme.sk/c/5786309/miliony-chcu-na-vlak-aj-elektricku.html

mrcheef:
Naco su odkazy v hlavicke tejto diskusie ?

sando52225:
To sa len robi nejaka "rychlokomedia" kvoli MS v hokeji. Nic seriozne.

Mna by zasa potesila fotka alebo mapa Bratislavy pred postavenim Pristavneho mostu ako to vyzeralo so zeleznicnymi tratami na uzemi mesta. Konkretne ma zaujima napojenie stanice UNS docasnou tratou na Stary most. Nema niekto fotku alebo scan starsej mapy z rokov okolo 1980?

roman.dubovsky@gmail.com . dakujem

bratislava nove mesto sa teraz rekonstruuje ?? co konkretne ?

mam prosbu nema niekto letecky zaber na bratislavu konkretne cca 70roky oblast od kriznej smerom na vajnory.jednu fotku mam co je zapadna cast ba ale tato druha je zmazana.a nema niekto fotky trate co isla cez trnavske myto smer zimny stadion???zaujimam sa o zrusene trate ale do dnesneho dna som nenasiel na nete ani jednu jedinu fotku s tejto trate.vie niekto pomoct????dakujem kontakt kamzikjardo@zoznam.sk

(DNES, 09:20) - V súvislosti s medializovanými informáciami o možnom pozastavení či posunutí termínu projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T Paríž - Bratislava, sme požiadali o stanovisko Európsku komisiu (EK), ale aj ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Podľa ...
Cely clanok: http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/ten-t-17-plati-tunel-bude-az-po-roku-2015.html

Zaujimavy zaber z cias nie tak davnych, no uz mozno aj trochu zaslych. Priecestie pri dnesnom Apollo BC. http://www.bratislavaflats.eu/obrazy-images/postcards/after-1990/3/bratislava-slovakia-after-year-1990-3-5.jpg

http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?id=230258&kat=7&najdi=523715&n#523715 .

ÚZEMNÝ PLÁN HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY (2007)
ZMENY A DOPLNKY 01 (2008):
http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/upd/bratislava_zad01.zip (23,5 MB):
---------
Kapitola B.12. Návrh verejného dopravného vybavenia
(časť B, str. 168 - 191)
vypúšťa sa text celej kapitoly a nahrádza sa textom:

B.12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA
12.1. ANALÝZA DOTERAJŠIEHO VÝVOJA A PROGNÓZA
12.1.1. Analýza doterajšieho vývoja
....
12.2. AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA A KOMUNIKAČNÁ SIEŤ
...
12.3. MESTSKÁ HROMADNÁ DOPRAVA
...
12.4. VEREJNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA
...
12.5. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
12.5.1. Súčasný stav
Železničný uzol Bratislava tvorí dôležitý komplex zariadení v sieti slovenských železníc. V súčasnom stave je do uzla zaústených 7 traťových smerov - Kúty, Trnava, Galanta, Dunajská Streda, Rajka (Maďarsko), Marchegg (Rakúsko) a Kittsee - Parndorf (Rakúsko). Na území mesta je 13 železničných staníc, 2 odbočky a 2 zastávky. Stavebná dĺžka železničných tratí na území mesta predstavuje 89,450 km, z toho je 52,515 km dvojkoľajných. Z celkovej dĺžky tratí je 66 % elektrifikovaných.
V roku 1998 bola ukončená stavba Dostavba trate Bratislava - ÚNS - žst. Bratislava Petržalka, vrátane prestavby žst. Petržalka a výstavby novej traťovej koľaje do Rakúska (Bratislava - Parndorf - Viedeň).

[tab. Výkony traťových úsekov v železničnom uzle Bratislava - rok 2003]

Najväčšie ložné operácie sa vykonávajú v žst. Bratislava Východ, žst. Predmestie a žst. Bratislava Nové mesto, najväčšie operácie na vlečkách sa uskutočňujú z prípojných žst. Bratislava ÚNS a žst. Bratislava Predmestie (Filiálka).
Objem prepravených osôb železnicou neustále klesá. Kým v roku 1959 bol denný objem prepravených osôb železnicou do a z Bratislavy 75 000 cestujúcich do roku 1995 klesol na 46 200 osôb. Podiel železníc z celkovej prímestskej osobnej dopravy (železnica + autobus + individuálna automobilová doprava) klesol z 33 % v r.1987 na 20 % v r.1995.

[tab. Príchody cestujúcich vlakmi do Bratislavy - vývoj]

Z výsledkov prieskumu prímestskej osobnej dopravy v Bratislave vyplýva:
* špičková hodina v príchodoch cestujúcich železnicou je v čase 6 - 7 hod (28 % z celodenných príchodov), popoludňajšia špička je v čase 15 - 16 hod (14 % z celodenných odchodov),
* z hľadiska zaťaženia staníc najvyššie obraty (t.j. príchody + odchody) cestujúcich boli zaznamenané na žel.st. Hlavná stanica 66 %, na žel.st. Nové mesto 15 %, na žel. st. Vinohrady 7 %,
* najsilnejším smerom dochádzky železnicou zostáva Pezinok (vyše 9 000 cestujúcich za deň), najväčší pokles cestujúcich bol zaznamenaný zo smeru Malacky (až o 30 %)
* najsilnejším cieľom v meste je I. obvod, kam smeruje až 34 % dochádzajúcich železnicou,
* od železničnej stanice musí 80 % cestujúcich použiť pre dosiahnutie svojho cieľa na území Bratislavy nadväznú MHD.
[tab. Prehľad o obrate cestujúcich na žel.staniciach v Bratislave - rok 1995]

12.5.2. Návrh riešenia
Návrh riešenia železničnej dopravy vychádza z významu železničných trás vedených územím Bratislavy ako súčasti multimodálnych koridorov IV, Va a medzinárodných dohôd AGC (o medzinárodných magistrálnych železničných tratiach) nasledovne:
* v osobnej i nákladnej železničnej doprave sledovať zapojenie železničnej siete SR na európsku sústavu (vrátane expresných tratí), ktoré si vyžiada prestavbu a dostavbu železničných tratí, vrátane VRT,
* vytvoriť podmienky v rámci systému kombinovaných druhov dopráv pre ekologizáciu nákladnej dopravy s vytvorením predpokladov pre zvýšenie podielu prepravy nákladov po železnici,
* podporiť osobnú železničnú dopravu ako súčasť integrovaného systémy hromadných dopráv v domácich i medzinárodných regionálnych väzbách,
* výstavba prepojenia železničných koridorov č. IV. a V. na území Bratislavy priamym prepojením v trase Bratislava Predmestie – Bratislava Petržalka,
* výstavba staníc a zastávok železničného prepojenia koridorov č.IV a V projektu TEN-T 17.
* Výstavba prepojenia Letiska M. R. Štefánika samostatnou traťovou koľajou zo stanice Bratislava Nové Mesto
* Výstavba prepojenia Letiska M. R. Štefánika na trať DNV – Štúrovo
* Výstavba prepojenia staníc Bratislava filiálka – Bratislava Nové Mesto.
* Výstavba zdvojkoľajnenia prepojenia Bratislava Hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto
* Výstavba prepojenia staníc Bratislava predmestie – Bratislava Nové Mesto
* Zdvojkoľajnenie traťového úseku Bratislava Petržalka – Kittsee.
Okrem toho na základe iniciatív z rakúskej strany sa výhľadovo predpokladá realizácia železničného spojenia Viedeň - Wolfsthal - Bratislava, pričom napojenie na územie mesta bude možné výlučne v predĺžení jestvujúcej vybudovanej trate Bratislava Petržalka - Parndorf, so zapojením trate do žel. stanice Petržalka.
Návrh riešenia bol spracovaný s cieľom zabezpečenia výhľadových prepravných nárokov cestujúcich v zmysle vypracovanej prognózy pre scenár B (podpora rozvoju hromadnej dopravy).

1. Organizácia osobnej dopravy
Diaľková (medzinárodná aj vnútroštátna) doprava je sústredená predovšetkým do zrekonštruovanej
osobnej stanice Bratislava Hlavná stanica (zo všetkých zaústených smerov) a do novej žst. Bratislava - Petržalka (zo smerov Maďarsko a Rakúsko), resp. v pokračovaní do novej železničnej stanice Bratislava Filiálka.
Regionálna a prímestská osobná doprava je sústredená:
* zo smeru od Trnavy a Galanty (rozhodujúca časť) do zrekonštruovaných žst. Predmestie a Vinohrady, novej stanice Bratislava Filiálka, v menšom rozsahu zo smeru Galanta aj do zrekonštruovanej žst. Vajnory
* zo smeru od Kútov (v plnom rozsahu) a zo smeru od Trnavy a Galanty (v obmedzenom rozsahu) do zrekonštruovanej žst. Bratislava hlavná stanica, z druhého smeru aj do stanice Bratislava Filiálka · zo smeru Dunajská streda (v plnom rozsahu) a z ostatných smerov len v minimálnom rozsahu do žst.
Bratislava Nové Mesto.
Pre väčšie využitie prímestskej železničnej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje výstavba žel. zastávky Petržalka – centrum a naviac oproti konceptu ÚPN sa navrhuje zahustenie železničných zastávok na území mesta pre účely integrovaného dopravného systému v nasledovných polohách:
* Devínska Nová Ves (nová osobná stanica pri obytnom súbore), Lamač (Podháj), Lamač (Kaťušina lúka), Kramáre (Limbová), Trnávka (Hellova), Vrakuňa (Majerská), Podunajské Biskupice (Kazanská), Podunajské Biskupice (Lesný hon), Petržalka (Janíkov dvor). Navrhnuté polohy zastávok bude nutné študijne overiť.

2. Zariadenia pre technicko-hygienické ošetrenie osobných vozňov
Všetky kapacity v oblasti technicko-hygienickej údržby sa sústredia do lokality Žabí majer, ktorej rozsah sa oproti konceptu ÚPN čiastočne redukuje v súlade so spracovanou Územno - technickou štúdiou žel.st. Bratislava - Východ - variant 3 (SUDOP Trade, 2001).

3. Organizácia ložných prác
Zníženie očakávaných objemov v nákladnej doprave a zmena v organizácii osobnej dopravy majú dopad aj na organizáciu v oblasti ložných operácií. Na základe najnovších podkladov ŽSR nesledujú nákladový obvod Petržalka, úkony z pohraničných staníc Petržalka a Devínska Nová Ves sa presúvajú do vnútra uzla do žel. stanice Bratislava - východ. Z uvedeného vyplýva, že v návrhu ÚPN boli vypustené plochy pre zriadenie pohraničnej prechodovej stanice Petržalka - Kittsee, ako aj plochy pre terminál kombinovanej dopravy v priestore Kopčianska - diaľnica D2, čo je zmenou voči konceptu ÚPN.

4. Návrh riešenia
Aby sa súčasný, nevyhovujúci stav železničného uzla Bratislava dostal na primeranú úroveň a kvalitne plnil funkcie, ktoré sú pre budúcnosť v rámci osobnej i nákladnej dopravy naň kladené, je nevyhnutné postupne realizovať celý súbor stavieb:
1. Odstavná stanica Žabí majer
2. ÚNS - 3.stavba,
3. Dostavba žel. trate ÚNS - Petržalka, 2.stavba, t.j. výstavba žel. zastávky Petržalka - Centrum,
4. Prestavba hlavnej stanice (budovy aj koľajiska),
5. Úprava koľají v žst. Devínska Nová Ves a žst. Východ
6. Prestavba žst. Bratislava - Predmestie
7. Prestavba žel. zastávky Vinohrady
8. zahustenie železničných zastávok na území mesta v rámci podpory integrovaného systému MHD
9. elektrifikácia železničnej trate Marchegg - Devínska Nová Ves
10. Výstavba prepojenia železničných koridorov č. IV. a V. na území Bratislavy priamym prepojením v trase Bratislava predmestie – Bratislava Petržalka
11. Výstavba staníc a zastávok železničného prepojenia koridorov č.IV a V projektu TEN-T 17
12. Výstavba prepojenia Letiska M. R. Štefánika samostatnou traťovou koľajou zo stanice Bratislava Nové Mesto
13. Výstavba prepojenia Letiska M. R. Štefánika na trať DNV – Štúrovo
14. Výstavba prepojenia staníc Bratislava Filiálka – Bratislava Nové Mesto.
15. Výstavba zdvojkoľajnenia prepojenia Bratislava Hlavná stanica - Bratislava Nové Mesto
16. Výstavba prepojenia staníc Bratislava Predmestie – Bratislava Nové Mesto
17. Zdvojkoľajnenie traťového úseku Bratislava Petržalka – Kittsee.
Významnou úlohou je napojenie Bratislavy na európsku železničnú sieť vo vyššej kvalite, ktorá bude realizovaná výstavbou vysokorýchlostnej trate vedenej pozdĺž diaľnice D2 v úseku ÚNS - odbočka Čierna voda. Vedenie vysokorýchlostnej železničnej trate pozdĺž diaľnice D1 je z dôvodu rešpektovania ochranných pásiem letiska nutné umiestniť pod úrovňou terénu. (V súvislosti s vedeniami železničných tratí
v železničnom uzle Bratislava sa navrhuje zo strany ŽSR do budúcnosti nahradiť pojem „vysokorýchlostná železničná trať“ pojmom „konvenčná železničná trať“).
Ďalšie navrhované stavby železničnej dopravy sú:
18. Výstavba trate pre nákladnú dopravu v úseku žst. Bratislava Lamač - odb. Vinohrady - žst. Bratislava - Vajnory (nová trať v tuneli),
19. Železničná trať so zastávkou Letisko
V dôsledku úprav dopravných trás pri uzle Galvaniho - diaľnica D1 sa z návrhu vypúšťa výstavba preložky železničnej trate v úseku Hradská - Vrakunská.

splinter, matúš:
Ja v BA žijem 28 rokov, takže si trúfam povedať, že poznám viac ľudí a určite aj mentalitu Bratislavčanov. Viem, že ľudia sú tu rôzni, tak ako v každom meste. Ide mi len o to, aby Ste nehodnotili 400 000 ľudí podľa pár vykričaných jedincov (proti električke v Petržalke protestuje akurát pár desiatok aktivistov).

Nizsieuvedeny dokument je trochu komplexnejsi - po rozbaleni obsahuje 11 suborov, z ktorich takmer kazdy obsahuje cosi o doprave vseobecne, MHD i streke.

http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/upd/upn_hlm_ba.zip (32 MB):
cislovanie stran: papier/pdf
Verejne dopravne vybavenie 205/211 - 234/240
MHD 217/223 - 223/229
Zel.doprava 225/231 - 228/234

ENrico:

v BA som 5 rokov študoval. A niekedy som žasol nad zmýšľaním niektorých Bratislavčanov. Na jednej strane chce každý nosný dopravný systém lebo všade sú zápchy, na druhej strane keď sa navrhne nejaké zmysluplné riešenie tak zrazu veľká skupina začne proti tomu bojovať. V Bratislave je strašne veľa ľudí čo by najradšej chodili autom pomaly aj z postele na WC keby sa dalo ale električka vedená na estakáde im zrazu vadí

dlhsiu dobu sa hovori, ze vlaky od Trnavy budu pocas MS presmerovane na BA-NM je to pravda ? pretoze ak hej tak tim zeleznice akurat nastvu mnozstvo cestujucich, vela ludi chodi takze idu na rychlik a ak ho nestihnu tak idu o 13 minut na osobak, ale ked pojde kazdy vlak z inej stanice tak budu naozaj "nadseni" mozno az tak ze sa na vlak vykaslu a pojdu busom / autom

Enrico v Ba studujem, takze poznam vela miestnych ludi... s dalsimi dvomi odsekmi plne suhlasim, akurat by som to urobil tak ze tie nizkopodlazne jednotky by fungovalo ako MHD a nie aby boli zahrnute vo financiach z ministerstva

splinter, matúš:
Tak to sa trošku kroťte s tými blbcami, alebo poznáte azda osobne všetkých 430 000 obyvateľov Bratislavy? Pochybujem.
A podľa Ftáčnika súdiď všetkých Blavákov je dosť scestné (nevolila ho ani polovica z nich).

Mmch. Ftáčnik tým jeho nápadom tomu, čo sa deje ohľadom nosného systému v BA, skutočne nasadil "korunu". V snahe získať prachy na Starý most prišiel s azda najnevhodnejším riešením - kočkopsom, ktorý bude príšerne drahý a v konečnom dôsledku bude zasa len akýmsi provizóriom (ak sa vôbec zrealizuje).

Keď už, tak úsek Bosákova-Janíkov Dvor sa mal urobiť na 1435 mm s napojením na sieť ŽSR, nech tam jazdia elektrické nízkopodlažné jednotky. Po Bosákovu dotiahnuť cez starý most klasickú električku a vytvoriť prestupný terminál na vlak/autobusy. A nie dvojitý rozchod a podobné idiotiny...

v podstate to prve, ale vsade existuju vynimky....