AC/DC
V SR máme nad koľajami dve rôzne napájacie sústavy: 25kV 50Hz AC a 3kV DC. Pomer ( kilometrický ) je asi ''fifty-fifty''. Z toho vyplývajú rôzne technické veci: od obehu HDV, cez ekonómiu prevádzky až po konštrukciu zabezpečovacích zariadení a lokomotív. Aké sú podľa Vás výhody a nevýhody tej ktorej napájacej sústavy??
..a mne to ušlo 
. Piatok, sobotu a nedeľu som nebol na nete..
. Piatok, sobotu a nedeľu som nebol na nete..
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/261130/
Já jsem to sice nemazal (bylo to docela zajímavé), ale už jsem chtěl diskusi přejmenovat třeba na US/EU/RU. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/261127/
vidno, že s atu mazali príspevky. Hovorí sa tomu triedny boj 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/261126/
A došikujem si ho tu o týždeň. Až hen do ďalekej Východnej - srcda DC, kde pod zeleným smrekom naveky spečatíme jednosmerné kamarátstvo.
Tomáš ty chcel Mathiasa oplodniť?? Môžem byť tomu malému zeleniatku, čo spolu spoldíte, krstným otcom??
Tomáš ty chcel Mathiasa oplodniť?? Môžem byť tomu malému zeleniatku, čo spolu spoldíte, krstným otcom??
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/260303/
maťko, vďaka..poď niekedy pod striedavú šťavičku, dáme si pivo 
GG1: nezabúdaj, aj ty máš červenú (teda striedavú) minulosť..rozumej 11000V 25Hz na tratiach Pennsylvania Railroad
GG1: nezabúdaj, aj ty máš červenú (teda striedavú) minulosť..rozumej 11000V 25Hz na tratiach Pennsylvania Railroad
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/260297/
No, po tom, čo som počul, že ZSSK plánuje tie konzervované bobiny, čo stoja v PP depe, poslať do hlavnej opravy...
Hej, hej, vrabce čvirikajú, že to bude tak...
tak som zvedavý na ten nový lak. 
Hej, hej, vrabce čvirikajú, že to bude tak...
tak som zvedavý na ten nový lak.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/260052/
Rasťo, preboha, čo sa to s Tebou porobilo? 
Akože nikdy si nepísal moc jasne, ale teraz som už z Tvojho príspevku nepochopil súvisle ani jedinú vetu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/260029/
v každom prípade mi je oveľa sympatickejšia Bobina ako Laminátka... 
V poriadku teda. Pozývam Ťa na pivo.
Hehe, vieš si predstaviť Blonski Bobinu?
No, po tom, čo som počul, že ZSSK plánuje tie konzervované bobiny, čo stoja v PP depe, poslať do hlavnej opravy...
...veru, už aj také desné predstavy ma po nociach mátali.
to Íčko odhnilo úplne...
no to vieš, keď drôtovody na seba prevezmú funkciu spätného vedenia...
Treba popri celej štreke naťahať drôtovody a nebudú vybuchovať plynovody.
GG-1: Sluhaj synak, čo ich tam po červenej, vo Švajci vsadili na fialove kravy a topia sa v peniazoch.
Inak to tvoje spektrum, ak to natierajú "vysokokvalitnou" syntetikou, tak ho rozanalyzujem nejak takto:
V strede je farba vozidla čerstvo po ŽOS-ke, ďalej po roku prevádzky je dole pred umytím a hore po umytí.
V poriadku teda. Pozývam Ťa na pivo.
Hehe, vieš si predstaviť Blonski Bobinu?
No, po tom, čo som počul, že ZSSK plánuje tie konzervované bobiny, čo stoja v PP depe, poslať do hlavnej opravy...
...veru, už aj také desné predstavy ma po nociach mátali.
to Íčko odhnilo úplne...
no to vieš, keď drôtovody na seba prevezmú funkciu spätného vedenia...
Treba popri celej štreke naťahať drôtovody a nebudú vybuchovať plynovody.
GG-1: Sluhaj synak, čo ich tam po červenej, vo Švajci vsadili na fialove kravy a topia sa v peniazoch.
Inak to tvoje spektrum, ak to natierajú "vysokokvalitnou" syntetikou, tak ho rozanalyzujem nejak takto:
V strede je farba vozidla čerstvo po ŽOS-ke, ďalej po roku prevádzky je dole pred umytím a hore po umytí.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/260013/
Chemosvit bol na vine, že počas riadnej funkcie HPB bolo nariadené telefonické dorozumenie ? Ale pre istotu som sa chodil stravovať do Tatrasvitu, možno aj preto tam lepšie varili ! 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259999/
362.001,
pekným zeleným mašinkám
... do času, do času... šialenstvo blonski sa rozlieza ako mor... 
Ale v každom prípade mi je oveľa sympatickejšia Bobina ako Laminátka...
Hehe, vieš si predstaviť Blonski Bobinu?
Inak, vo Svite svoju úlohu okrem DC zohral aj Chemosvit...
Btw, to Íčko odhnilo úplne...
pekným zeleným mašinkám
... do času, do času...
šialenstvo blonski sa rozlieza ako mor... Ale v každom prípade mi je oveľa sympatickejšia Bobina ako Laminátka...
Hehe, vieš si predstaviť Blonski Bobinu?
Inak, vo Svite svoju úlohu okrem DC zohral aj Chemosvit...
Btw, to Íčko odhnilo úplne...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259944/
D.C.:
Fundovaný článok!
Niečo pre splintera, tento odstavec si prečítaj aj zo trikrát:
Treba na tomto mieste vsak podotknut, ze nie len DC sposobuje nepriaznive ucinky. Svoje muchy ma aj spatny prud AC...
Maťko:
Keby ste sa prišli pozrieť do...
Ty zradca jeden! To sa predsa nehovorí! A zvlášť splinetrovi nie, vieš, čo ten zas z toho narobí? Konečne som ho zas ako tak umravnil...
Toto Ty robíš naším pekným zeleným mašinkám? Za trest Ťa pripojím na trasformátor alebo zakopem ako obetnú elektródu!
Ale nieee!
------------
Ono však napokon toto je dávno známe, účinky spätných blúdivých prúdov jednosmernej trakcie s mínus pólom v koľajnici sú sviňa.
Za tie roky intenzívnej vozby...
Ja tu však len znova pripomeniem, časy, kedy v zemi sublimovalo všetko kovové, sú najmä tie 70-te, 80-te roky, keď sa zo ZSSR valil vlak za vlakom, vo vozňoch 12% rudy a 88% sovietského blata, pričom štvrtina substrátu sa počas jazdy vysypala na štreku. Blaťáky (koľajové rošty pod vlakmi plávajúce v bahne) boli všade, doslova všade. (ešte ja pamätám koncom 80-tych rokov 1.koľaj v Poprade; kto stál bližšie ako 2 metre od prechádzajúceho nákladného vlaku, mal hneď gate špinavé)
Takže izolačné schopnosti zvršku a spodku nulové.
Ďalšia vec boli samotné koľajnicové pásy. Koľaje neboli zďaleka ešte tak inenzívne bezstykové, prepojky praskali na dennom poriadku a budovateľské štrekárske prúdy kolaborovali za každým oblúkom...
Bohužiaľ, dnes až vidíme dôsledky minulosti, hoci ak by sme objektívne prihliadli na to, čo sa podarilo ohľadom bludivých prúdov na českých koridoroch...
Ono nameralo sa niečo minimálne aj tam, ale predsa bezstyková UIC-čka z nízkym merným odporom na izolačných podkladniciach Vossloh a podvaloch BP3 (kde sú samozrejme aj vrtule zaskrutkované v zaliatej plastovej hmoždinke) na kvalitnom traťovom zvršku a odizolovanom spodku...
to už je iná káva.
V tomto smere by som veľmi rád videl,(merania) čo s problémom porobilo k dobru práve po rekonštrukcii v takom Poprade, kde pre nešťastie bludivých prúdov vďaka absencii koľajových obvodov (izolovaných stykov a oddeľovacích tráf) bolo možné vodivo aj paralelne poprepájať aj totálne bezstykové koľajnicové pásy.
Fundovaný článok!
Niečo pre splintera, tento odstavec si prečítaj aj zo trikrát:
Treba na tomto mieste vsak podotknut, ze nie len DC sposobuje nepriaznive ucinky. Svoje muchy ma aj spatny prud AC...
Maťko:
Keby ste sa prišli pozrieť do...
Ty zradca jeden! To sa predsa nehovorí! A zvlášť splinetrovi nie, vieš, čo ten zas z toho narobí? Konečne som ho zas ako tak umravnil...
Toto Ty robíš naším pekným zeleným mašinkám? Za trest Ťa pripojím na trasformátor alebo zakopem ako obetnú elektródu!
Ale nieee!
------------
Ono však napokon toto je dávno známe, účinky spätných blúdivých prúdov jednosmernej trakcie s mínus pólom v koľajnici sú sviňa.
Za tie roky intenzívnej vozby...
Ja tu však len znova pripomeniem, časy, kedy v zemi sublimovalo všetko kovové, sú najmä tie 70-te, 80-te roky, keď sa zo ZSSR valil vlak za vlakom, vo vozňoch 12% rudy a 88% sovietského blata, pričom štvrtina substrátu sa počas jazdy vysypala na štreku. Blaťáky (koľajové rošty pod vlakmi plávajúce v bahne) boli všade, doslova všade. (ešte ja pamätám koncom 80-tych rokov 1.koľaj v Poprade; kto stál bližšie ako 2 metre od prechádzajúceho nákladného vlaku, mal hneď gate špinavé)
Takže izolačné schopnosti zvršku a spodku nulové.
Ďalšia vec boli samotné koľajnicové pásy. Koľaje neboli zďaleka ešte tak inenzívne bezstykové, prepojky praskali na dennom poriadku a budovateľské štrekárske prúdy kolaborovali za každým oblúkom...
Bohužiaľ, dnes až vidíme dôsledky minulosti, hoci ak by sme objektívne prihliadli na to, čo sa podarilo ohľadom bludivých prúdov na českých koridoroch...
Ono nameralo sa niečo minimálne aj tam, ale predsa bezstyková UIC-čka z nízkym merným odporom na izolačných podkladniciach Vossloh a podvaloch BP3 (kde sú samozrejme aj vrtule zaskrutkované v zaliatej plastovej hmoždinke) na kvalitnom traťovom zvršku a odizolovanom spodku...
to už je iná káva.
V tomto smere by som veľmi rád videl,(merania) čo s problémom porobilo k dobru práve po rekonštrukcii v takom Poprade, kde pre nešťastie bludivých prúdov vďaka absencii koľajových obvodov (izolovaných stykov a oddeľovacích tráf) bolo možné vodivo aj paralelne poprepájať aj totálne bezstykové koľajnicové pásy.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259934/
D.C., splinterX,
Keby ste sa prišli pozrieť do pivnice stavadla St.1 v ŽST Svit, uvideli by ste, čo to spraví s ukotvením kladiek drôtovodov - s oceľovým "I"-čkom výšky 30 cm a hrúbky cca 3 cm zabetónovaným do základov....
Keby ste sa prišli pozrieť do pivnice stavadla St.1 v ŽST Svit, uvideli by ste, čo to spraví s ukotvením kladiek drôtovodov - s oceľovým "I"-čkom výšky 30 cm a hrúbky cca 3 cm zabetónovaným do základov....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259916/
splinterX
ja by som sa chcel opýtať, ako sa eliminujú vplyvy bludných prúdov na DC systéme...
Podla mojich znalosti sa to po novom (podla STN EN 50-122) robi predovsetkym oddelenim spatnej cesty trakcneho prudu, t.j. kolajnic od zeme. Tym sa eliminuje pricina, t.j. unik spatneho trakcneho prudu z kolajnic o zeme.
Malo by sa to dosiahnut vlozenim elektricky izolacnych vloziek (myslim, ze su gumove) medzi kolajnicu a podval a naslednym udrziavanim cistoty kolajoveho lozka (vieme vsak, aka je v tomto smere realita...).
Zaroven by vsetky nezive casti trakcneho vedenia a vsetky vodive, resp. ciastocne vodive konstrukcie a zariadenia obsahujuce elektricke instalacie nachadzajuce sa v zone trolejoveho vedenia a pantografoveho zberaca mali byt spojene nepriamo so spatnym kolajnicovym vedenim. Nepriamo znamena cez prierazku, v sucasnosti sa preferuje pouzitie prierazky s opakovatelnou funkciou, t.j. ze tato aj po prieraze je schopna po pominuti nepriaznivych ucinkov obnovit svoju funkciu, t.j. odizolovat spatne kolajnicove vedenie od zeme. Podotykam, ze bezny zaklad stoziara trakcneho vedenia predstavuje uzemnenie tak na cca 20 ohmov... Preto je potrebna prierazka. Tolko k eliminacii pricin...
Co sa tyka samotnej eiminacie uz vzniknutych bludnych prudov a nimi sposobovanych korozivnych ucinkov, tam je viacero moznosti...
Chranit pred korozivnymi ucinkami bludnych prudov je potrebne vselico. Nie su to len produktovody (ropovody, plynovody a pod...), ale dolezite je chranit aj vsetky nielen betonove konstrukcie s ocelovou vystuzou, co su v podstate vsetky stavby v obvode ZSR - mosty, tunely, oporne mury ale aj napr podchody, budovy ale aj obycajne uzemnenia objektov. Len malokto napriklad vie, ze take uzemnenie vyhotovene pozinkovanym ocelovym pasikom 30x4mm (zname FeZn) vydrzi v korozivnom prostredi tak cca 3 roky. Po tomto case sa zvycajne rozpadne. Preto sa po novom navrhuje ako uzemnovac klasicka betonarska ocel zaliata v betonovom lozku. Je to sice narocnejsie na investicne naklady, no zivotnost to ma neporovnatelne dlhsiu.
Take mosty a podobne stavby sa chrania zatial pasivne, t.j. izolaciou, pripadne rozdelenim mostu na navzajom elektricky odizolovane dilatacne celky, ktore sa potom ukolajnuju kazda samostatne. Tym sa zamedzi, teda lepsie povedane obmedzi prechod bludneho prudu chranenou konstrukciou. Kazdy dilatacny celok ma priamo z vystuze vyvedenu kontrolnu platnicku, na ktorej sa da zmerat tzv. korozny potencial voci referencnej elektrode a z neho je mozne urcit stav korozie vystuze kontrolovaneho objektu. V pripade nepriaznivych vysledkov je stale mozne navrhnut opatrenia na obmedzenie rychlosti sirenia korozivnych ucinkov.
Samostatnou kapitolou su ulozne zariadenia v zemi, co su ako som uz spominal produktovody (ropa, voda, plyn, ....) ale aj napriklad metalicke kable a pod. Tu sa uz pouzivaju aktivne ochrany, zvacsa ide o stanice katodovej ochrany (SPP, ST, vodarne, ...), ale uz sa postupne objavuju aj novsie riesenia, ako napr. riadena anoda a pod. To uz je vsak na dlhsiu debatu a je to tak aj trocha mimo mojho zaberu. Su vsak pouzite aj Tebou spominane obetne anody a dalsie vytvory slovenskej vynaliezavosti, na ktore by bol prikratky aj samostatny clanok na tomto fore...
To, co som tu popisal, je zvacsa pouzite len pri novych zariadeniach, nove normy tykajuce sa ochrany pred bludnymi prudmi platia len par rokov, t.j. to, co bolo pred par rokmi navrhnute, sa este len teraz dostava do realizacie. Sucasny stav ochrany si radsej nedovolim komentovat... Samozrejme kazdy spravca uloznych zariadeni ma svoje produktovody aktivne chranene. Ved kto by riskoval vybuch tranzitneho ropovodu...
Treba na tomto mieste vsak podotknut, ze nie len DC sposobuje nepriaznive ucinky. Svoje muchy ma aj spatny prud AC, najma jeho induktivne ucinky, ktore sa takisto prejavuju hlavne na uloznych zariadeniach. A kto je elektrikar, vie, ze kazdy polovodic vyv
ja by som sa chcel opýtať, ako sa eliminujú vplyvy bludných prúdov na DC systéme...
Podla mojich znalosti sa to po novom (podla STN EN 50-122) robi predovsetkym oddelenim spatnej cesty trakcneho prudu, t.j. kolajnic od zeme. Tym sa eliminuje pricina, t.j. unik spatneho trakcneho prudu z kolajnic o zeme.
Malo by sa to dosiahnut vlozenim elektricky izolacnych vloziek (myslim, ze su gumove) medzi kolajnicu a podval a naslednym udrziavanim cistoty kolajoveho lozka (vieme vsak, aka je v tomto smere realita...).
Zaroven by vsetky nezive casti trakcneho vedenia a vsetky vodive, resp. ciastocne vodive konstrukcie a zariadenia obsahujuce elektricke instalacie nachadzajuce sa v zone trolejoveho vedenia a pantografoveho zberaca mali byt spojene nepriamo so spatnym kolajnicovym vedenim. Nepriamo znamena cez prierazku, v sucasnosti sa preferuje pouzitie prierazky s opakovatelnou funkciou, t.j. ze tato aj po prieraze je schopna po pominuti nepriaznivych ucinkov obnovit svoju funkciu, t.j. odizolovat spatne kolajnicove vedenie od zeme. Podotykam, ze bezny zaklad stoziara trakcneho vedenia predstavuje uzemnenie tak na cca 20 ohmov... Preto je potrebna prierazka. Tolko k eliminacii pricin...
Co sa tyka samotnej eiminacie uz vzniknutych bludnych prudov a nimi sposobovanych korozivnych ucinkov, tam je viacero moznosti...
Chranit pred korozivnymi ucinkami bludnych prudov je potrebne vselico. Nie su to len produktovody (ropovody, plynovody a pod...), ale dolezite je chranit aj vsetky nielen betonove konstrukcie s ocelovou vystuzou, co su v podstate vsetky stavby v obvode ZSR - mosty, tunely, oporne mury ale aj napr podchody, budovy ale aj obycajne uzemnenia objektov. Len malokto napriklad vie, ze take uzemnenie vyhotovene pozinkovanym ocelovym pasikom 30x4mm (zname FeZn) vydrzi v korozivnom prostredi tak cca 3 roky. Po tomto case sa zvycajne rozpadne. Preto sa po novom navrhuje ako uzemnovac klasicka betonarska ocel zaliata v betonovom lozku. Je to sice narocnejsie na investicne naklady, no zivotnost to ma neporovnatelne dlhsiu.
Take mosty a podobne stavby sa chrania zatial pasivne, t.j. izolaciou, pripadne rozdelenim mostu na navzajom elektricky odizolovane dilatacne celky, ktore sa potom ukolajnuju kazda samostatne. Tym sa zamedzi, teda lepsie povedane obmedzi prechod bludneho prudu chranenou konstrukciou. Kazdy dilatacny celok ma priamo z vystuze vyvedenu kontrolnu platnicku, na ktorej sa da zmerat tzv. korozny potencial voci referencnej elektrode a z neho je mozne urcit stav korozie vystuze kontrolovaneho objektu. V pripade nepriaznivych vysledkov je stale mozne navrhnut opatrenia na obmedzenie rychlosti sirenia korozivnych ucinkov.
Samostatnou kapitolou su ulozne zariadenia v zemi, co su ako som uz spominal produktovody (ropa, voda, plyn, ....) ale aj napriklad metalicke kable a pod. Tu sa uz pouzivaju aktivne ochrany, zvacsa ide o stanice katodovej ochrany (SPP, ST, vodarne, ...), ale uz sa postupne objavuju aj novsie riesenia, ako napr. riadena anoda a pod. To uz je vsak na dlhsiu debatu a je to tak aj trocha mimo mojho zaberu. Su vsak pouzite aj Tebou spominane obetne anody a dalsie vytvory slovenskej vynaliezavosti, na ktore by bol prikratky aj samostatny clanok na tomto fore...
To, co som tu popisal, je zvacsa pouzite len pri novych zariadeniach, nove normy tykajuce sa ochrany pred bludnymi prudmi platia len par rokov, t.j. to, co bolo pred par rokmi navrhnute, sa este len teraz dostava do realizacie. Sucasny stav ochrany si radsej nedovolim komentovat... Samozrejme kazdy spravca uloznych zariadeni ma svoje produktovody aktivne chranene. Ved kto by riskoval vybuch tranzitneho ropovodu...
Treba na tomto mieste vsak podotknut, ze nie len DC sposobuje nepriaznive ucinky. Svoje muchy ma aj spatny prud AC, najma jeho induktivne ucinky, ktore sa takisto prejavuju hlavne na uloznych zariadeniach. A kto je elektrikar, vie, ze kazdy polovodic vyv
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259908/
aj dízle sú červené. a bude kľud. škoda medi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259788/
sudruh_strojmajster. vďaka .
Vidíš Tomáško aj kvietok pre súdruha je červený
.Vidíš Tomáško aj kvietok pre súdruha je červený
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259773/
oh zabudol som s
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259772/
plinterX nebudeš 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259771/
a čo ja striedavý červený Peťo?? . ja zase budem sám 
. ja zase budem sám
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259770/
Matthias je už dávno DC, máš nejaký problém?
A došikujem si ho tu o týždeň. Až hen do ďalekej Východnej - srcda DC, kde pod zeleným smrekom naveky spečatíme jednosmerné kamarátstvo.
---------
A došikujem si ho tu o týždeň. Až hen do ďalekej Východnej - srcda DC, kde pod zeleným smrekom naveky spečatíme jednosmerné kamarátstvo.
---------
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259764/
Myslím, že k môjmu "sólovému" počinu sa názorovo priklonilo množstvo ľudí
k tvojmu zelenému alebo môjmu červenému??
k tvojmu zelenému alebo môjmu červenému??
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/259763/
