AC/DC
V SR máme nad koľajami dve rôzne napájacie sústavy: 25kV 50Hz AC a 3kV DC. Pomer ( kilometrický ) je asi ''fifty-fifty''. Z toho vyplývajú rôzne technické veci: od obehu HDV, cez ekonómiu prevádzky až po konštrukciu zabezpečovacích zariadení a lokomotív. Aké sú podľa Vás výhody a nevýhody tej ktorej napájacej sústavy??
Frekvenciu mozes aj doma pomerne jednoducho kontrolovat. Vacsina lacnych digitalnych budikov na siet totiz pouziva ako casovu zakladnu prave sietovu frekvenciu a ak ukazuje presny cas tak aj frekvencia sedi v sieti, ak meska, tak je nizsia (tusim, ze poslednom case minimalna povolena frekvencia je trochu menej ako 49 Hz ale tak, ze v priebehu 24 hod, sa to musi vyrovnat t.j. treba zvysit nad 50 Hz (Takze budik cez den obcas meska par minut, ale za 24 hod meskanie sa vyrovna). Ak by siet isla trvalo na 49 Hz (2% odchylka od normalu), tak budik by denne mohol meskat 28,8 minut, t.j. takmer pol hodiny, to uz dnes budiky nerobia, takze frekvencia je dost presna.
Aj z toho vidiet, ze aky velky vyznam ma presna frekvencia, ved odchylka o 1 Hz znamena 2% t.j. ucastnik europskej sieti v takom pripade by dostaval prud z inych sieti (velmi jednoducho povedane v striedavej sieti prud chce tam tiect kde je nizsia frekvencia aby tam tiez "zvysil" frekvenciu na nominalnu hodnotu) a 2% pri tych obrovskych odberoch je znacny unik.
(Boli casy ked to bolo dost normalne hlavne v zime!!!!)
nedavno vsak, aspon u DB, prisli na zaujimavy poznatok. Od tej doby, ze elektrarne trakcneho prudu su centralne kontrolovane a frekvencia je dost striktne dodrzana zacalo to robit problemy prave na tych motorovych menicoch (nie na elektronickych), kde zistili dost velke stratove prudy vo vinutiach.
Preto pred urcitym casom zvysili menovitu frekvenciu v sieti na 16,7 Hz t.j. o asi 0,04 Hz viac, aby redukovali uvedene straty.
Od tej doby sa vsak dost vela zmenilo. Dnes hospodarna DC je rovnako alebo mozno aj drahsia ako AC verzia (z dovodov malej seriovosti pri rovnakom vybaveni ak AC).
DC lokomotiva dosiahla svoj technicky vrchol a nie je mozno dalej zlepsovat. Dnes aj tak lokomotivy aj na moj vkus su energeticky velmi narocne (v prechodnych fazach jazdy) kde DC masina vzdy mala problemy (rozbeh). Preto dnes by mali odbornici urobit opat nejaky vyzkum a mozno, ze by prehodnotili 22 rocne stanovisko.
" V prvních letech zavádění trakční proudové soustavy 25 kV 50 Hz se počítalo s tím, že v budoucnosti se tratě ellektrizované doposud stejnosměrnou soustavou přebudují na střídavou. Pro usnadnění této přeměny vznikla sestava trakčního vedení U, která průřezově vyhovovala 3 kV, izolačně pak 25 kV. Touto sestavou měly být elektrizovány další stejnosměrné tratě. Z důvodú vysokých pořizovacích nákladů však byla použita pouze na trati Trmice-Úpořiny-Bílina.
Během let se ukázalo, že původně předpokládané velké výhody střídavé trakce ve skutečnosti nejsou tak znatelné, neboť jednodušší pevná trakční zařízení jsou draze vykoupena téměř dvojnásobnou cenou střídavých lokomotiv. Navíc polovodičová technika pokročila natolik, že je dnes možno vyrábět i stejnosměrné lokomotivy s hospodárnou regulaci rozjezdu. Proto bylo rozhodnuto, že u ČSD bude pokračovat elektrizace oběma soustavamy."
z článku Vývoj elektrizace v Československu (10); Jiří Elsner; ŽELEZNIČÁŘ č.18/ 1982
Eto vsjo.
Na ostatnych tratiach dizlaciky, najlepsie by vsak bolo kupit nejake moderne motorove jednotky a porobit trate poriadne.
Matthias: Dakujem, presne to som potreboval pocut. Cize, kolkokrat cenovo, asi tak? 3-krat?
Lostrail: Formulaciu "mame slobodne na vyber medzi AC a DC" pri stavbe na "zelenej luke" som ponal inac, tak dobre, beriem spat. Druha vec je, ze pokial nie si historicky nadsenec, tak dnes, v dobe vykonovej elektroniky, uz asi nebudes budovat drahove meniarne s ortutovymi usmernovacmi a podobnymi relikviami elektrotechnickeho stredoveku. 
Keby na DC vetve zvysili napatie, co "potom zbytok Europy": kacirska myslienka - keby sme v zelenom drate zdvojnasobili napatie, prislusne dimenzovana masina by po spravnom nastaveni podpatoveho rele mohla hrkotat po trati i pod 3kV, na polovicny vykon 
(vid. testovanie E 499.0001 na Prazskych spojkach)
Ale vazne. Ked davas na vyber medzi elektrifikaciou 3 kV js a 25 kV 50 Hz, tak v podstate ani nie je z coho vyberat. Berme do uvahy Tvoju imaginarnu 100 km holu rovinu, ktoru hodlame zadratovat nazeleno. Na vozbu uz nachystane DC a dvojsystemove masinky mame. Asi sa zhodneme, ze potom to, co nas predrazi od AC systemu bude hlavne vystavba 9 az 10 ks meniarni, osadenych trafom a modnymi polovodicovymi dostickami. (Na jednofazovej sustave by si to pokryl zhruba 2 napajacimi stanicami) Sucasne trhove ceny agregatov, silnoprudovych zariadeni a vodicov potrebneho prierezu pre trakcne vedenie vsak nepoznam a googlit sa mi nechce, tak tuto parketu prenecham pritomnym fachmanom typu PetoN, 362.001 a pod. Uvidime, kto sa podujme. 
Matthias: Ale aj pri vyššom trakčnom napätí v meniarni zostanú usmerňovače a s nimi súvisiace obvody. Viem, že teraz budeš argumentovať, že usmerňovače treba aj v striedavých rušňoch. Ale pri súčasnom spôsobe regulácie výkonu v jednosmerných alebo striedavých rušňoch tie usmerňovače nie sú aj tak významnou časťou (myslím z hľadiska ceny). A čo sa týka porovnávania jednosmernej a striedavej trakcie z hľadiska použitého napätia - vychádzal som z našich reálií. Pretože celá diskusia bola založená na porovnaní napájacích sústav používaných u nás. Pozri vyššie.
PetoN: Zopár stránok dozadu tu už Tomáš tento problém zdarne rozpitval. Ako aj sám píšeš- dimenzovanie trakčného vedenia a rozmiestnenie meniarní js systému vyplýva z veľkosti použitého napájacieho napätia a požadovaného výkonu, nie js systému ako takého.
Lostrail: Ak si zvolíš na DC sústave dostatočne vysoké napätie (podstatne vyššie než 3kV), nemusíš mať meniarne natlačené každých zopár desiatok km pri trati a trolejové vedenie je jednoduchšie (úspora medi), čo investičné náklady značne zníži.
Vezmime 100km usek, ktory treba elektrifikovat. Teren je v pohode, sama rovina, v blizkosti trate siroko-daleko nic. Mame uplne slobodne na vyber medzi AC a DC. O kolko (kolkokrat) bude drahsia elektrifikacia DC sustavou?
Projekt 340 ma celkom zaujima, nemate na to nejaky link?
Bludne prudy su pekne svinstvo. Mal som moznost vidiet take "nove" potrubie, ktore dotycni nijakym sposobom neodtienili. Nuz, ako na Slovensku byva zvykom, v prvom rade sa hladal vinnik, az potom sa vymyslalo, co s tym potrubim.
Ale nemyslim si, ze DC sustava je na zahodenie. No kazda firma by mala vediet, do coho ide, ked v blizkosti JS sustavy chce nieco take postavit.
V pripade, ze v dostatocnej vzdialenosti nie je nic, prud si predsa len vyberie radsej prejst odporom v kolajniciach. Na druhu stranu sa tym prave nicia spoje, ak je tam dostatocne velka fuga, ale to uz nie je striktne nevyhoda DC sustavy.
Čo je to DC lokomotíva? Mašinka upravená pre napájanie + 3 kV DC z drátu alebo mašinka s jednosmernými sériovými motormi ako trakčným pohonom?
DC mašina vždy mala problémy (rozbeh)
Áno, ale kvôli použitiu relatívne nízkeho napätia v troleji pre dnešné výkony lokomotív. 3 000 V bolo zvolených v časoch povojnových kvôli vtedajším obmedzeniam izolácie trakčných motorov a nemožnosti transformácie jednosmerného napätia. Predimenzuj prúdové parametre trakčného vedenia (prierez drôtu, napájače a hustota napájacích bodov) alebo postav mašinu pod DC trolej vyššieho napätia a uvidíš ako potiahne. DC mašina ako taká však problémy s rozbehom nemá a nikdy nemala.