AC/DC

..a ešte ľahšiu možnosť zohnať nové stroje, napr. 471ky. o nových Ac jednotkách ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou jazdili u nás nič neviem

Nick máš pravdu, ale železnice budú trvať iba na takej napájacej sústave na ktorú budú mať dosť mašín a jednotiek. veď si porovnaj dostatok DC strojov 162,163,460 a zúfalý nedostatok AC strojov, najmä 240. Prečo potom jazdia do Zv z Ba 242ky požičané od ČD??

Ja sa prikláňam k sústave DC 3000V..viď rad 471 a pokiaľ viem, tak výrobca nechystá verziu pre Ac 25kV 50Hz

ok, rk_kn vďaka, lenže práve tie 2 TV na obrázku sú pre koľaje 5 a 7..

Tie kovové štítky s vyznačenými číslami označujú čísla koľají, ktorí sú zapojené v tomto úseku trol. vedení a odpojujú sa z toho istého odpojovača. . Konkrétne na tomto je to koľaj 1-5. ( 1, 3, 5). Nič nového, tot majú už dávno.

Pokračovanie čo to visí na troleji...čísla koľají to nie sú. Poradí niekto?

Systém na TEŽ je už zastaralý, veď to museli robiť ešte začiatkom 20. storočia. Inak mi to viac pripomína električkovú trakciu .

Zelená:
Dostal si aj diplom? Nechcem sa hádať, ale na TEŽke je tiež mínus v drôte...
rk_kn. detto

V troleji na jednosmernej sústave nemôže byť - 3 kV. ale len + 3kV. Mínus pol je v zemi a v koľajnici. Všetky stožiare, stĺpy a el. zariadenia, aj zab. zariadenia v kanceláriach uzemnené, takisto konštrukcie mostov, stožiare osvetlenia a p. Mimochodom, pracovník, ktorý má pracovať na podobných zariadeniach, aj napr. obsluhovať ručne úsekové odpojovače troleja, stož. lampy, osvetlenie návestidiel je povinný sa presvedčiť, či toto zariadenie je riadne uzemnené. Ak zistí závadu, nesmie urobiť nariadený úkon a musí oznámiť prípad el. dispečerovi, prípadne zamestnancovi, ktorý mu takýto úkon nariadil. Je to jeden z bodov preskúšania pre obsluhu ÚO, ako osoby poučenej. A ďalší bod je dodržiavať bezpečnostnú vzdialenosť 1,5 m od troleja.

Kolaj je vzdy nulovana, alebo v pripade ze z technologickych dovodov nie je, tak je potenciál striktne strázeny a nemoze dojst v ziadnom pripade k urazu.

Izolacna vrstva aj ked je umyselne daná napr. v pripade kolajovych obvodov - je taká ze nutne dojde k zvodu k zemi, ak je napatie vyssie ako niekolko voltov. Práve naopak dost vela problemov robi znizeny izolacny stav, t.j. kolaj má zvod k zemi a preto nefunguje KO.
Zakladná vlastnost kazdej normálnej sietovej elektriny, ze jeden pol je VZDY zemneny, aj doma by ti dost pravdepodobne fungoval televizor alebo pocitac, keby si jeden pol sietovej zástrcky pripojil na fázu a druhy k radiátoru, vodovodu a pod. (nemusis to skusat, aby ta to neoplieskal... ).
Takze prakticky jeden drat v zasuvke je dost zbytocny (de facto je tam vyhradne kvoli bezpecnosti aby prud tiekol kontrolovane do zemi a nie krizom krazom) a napr. ani na VN stoziaroch nevidis 4 draty (3 fazy a 0), ale len 3 dráty a nula je v zemi.

ale to je trochu mimo: to potom kto sa napr. chytí koľaje a stojí pritom v jarku alebo stačí aj vyššia vlhkosť vzduchu tak to ho potom pekne oplieska......no úraz el. prúdom...lebo dotyčný je "nulovaný" a dotkne sa 3000V.....alebo je v v koľaji nula a v drôte -3000V?? Moc tomu nerozumiem.....tým nechcem písať aby pre trochu vzrušenia ste sa rozbehli plaziť sa po koľajach ale k takému dotyku môže dojsť, napr. malé dieťa, hubár...

V 80. létech, když jsem dělal diplomovou práci v MHD Brně, tak MHD Brno bylo jediným místem v tehdejším Československu, kde byl mínusový pól v troleji a plusový ( uzeměný ) v kolejnicích. Na všech železničních tratích i MHD to bylo opačně + v troleji a - v koleji. Samozřejmě, že na střídavém systému 25 kV je vždy fáze v troleji a uzeměný nulák v koleji.

Bežne, myslím, že u nás väčšinou, sa napája trolej kladným pólom, a koľaj s uzemnením robí mínusový pól. Ukoľajnený kladný pól znamená, že plus pól tvorí koľajnica a mínus pól trolej. Podobne ako v automobiloch tvorí mínus pól kostra a kladný pól sa rozvádza káblami s izoláciou. Myslím, že Dacie a Renaulty to mali naopak, aspoň tie staršie typy.

mám otázku k téme: čo je to "ukoľajený kladný pól"??

ad jeffer

moze byt pravda pre synchronne siete.

Môžem sa spýtať čo to visí na troleji za návesť(alebo čo to je)? Vďaka za odpoveď

mno len tak pre informaciu som zachytil JPP udaj ze sa dnes nechodi (a nesmie) dalej ako 49,8/50,2 Hz (potom sa rozpoji zosietovanie a kazdy ostrovcek okolo elektrarne bezi samostatne az do kym sa nepodari sfazovanie a napojenie)

Zase som feikar, odbor elektronika, tak uplne blby nie som (budiky a podobne veci), ale prave v minulosti bol s tymto problem. Pretoze u nas dost casto tie budiky chodili zle (aj z dovodu, ze niekedy boli stavane na 60Hz, ale aj preto, ze sa nie velmi dodrziavala prave frekvencia).
Pytal som sa hlavne na frekvenciu na TV a na to, ci dnes je to uz OK. Ale dik za vycerpavajuci popis.
Myslel som si, ze sa tak safari aj na TV.

je tu trocha vášní....Jedna vec sú pri DC bludné prúdy a hrubé dráty, pri AC nesymetrické napájanie z verejnej trojfázovej siete...isté riešenie by blo:
1 rozdelenie celej Ac sústavy zhruba na tri rovnaké časti .každá z nich by bola napájaná inou fázou, napr. 110, kúty-TT, kúty-holíč 1fáza a tak podobne.....
2. konštukcia jednofázových AC generátorov 50Hz s tromi zosilnovačmi napájanými usmernenými prúdmi z každej fázy

Sam si odpovedal v druhej casti tvojho prispevku.

Izolacia je obrovskym problemom nielen u DC masin, ale u AC masin s najmensim moznym poctom redukuju napätie na akceptovatelnu velkost (VN prechodky, hlavny vypinac a transformator - málokedy na viac ako 3000V na sekundarnej strane) a potom sa s tym uz "jednoducho" naraba. U DC masin taka moznost nie je, preto zvysenie trolejoveho napätia naprichadza velmi do uvahy.

Problemy s rozbehom som mal na mysli obrovske prudy, co musi tahat z troleje - hlavne tie vykonnejsie stroje a ich moderne ekvivalenty - kde elektronika zvysuje este viac naroky na tvrdost (stabilitu) napajania a tym aj na odber prudu.

Interne uz dnes vsetky moderne masiny su dost rovnake (elektronicke menice - asynchronne motory a pod.)