Digitálne riadenie koľajiska
Nuz, kedze sme sa tu uz bavili aj o digitale a ja sam som dostal do posty par otazociek, je tu k dispozicii tato rubrika, kde sa mozete pytat, mozete odpovedat, mozete sa podelit so skusenostami, poradit vyrobcov, kde su info o vlastnych moduloch, navody na stavbu, standarty, komunikacne protokoly, programy, ....
Inak, povodne som chcel dat nazov "Analog alebo digital", avsak neviem, ci by bol spravny. Lebo priame porovnanie podla mna nie je mozne (je to ako porovnat DVD rekorder a videorekorder) ... ale zvysok uz necham na Vas ....
Hľadám dostatočne šialených jedincov , ktorý sú ochotní spolupracovať na vývoji nového ovládača pre Loconet
Info tu: http://railweb.acs.sk/view.php?cisloclanku=2006092502
Info tu: http://railweb.acs.sk/view.php?cisloclanku=2006092502
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103369/
Vyrobcovia DCC:
Kedze podstatna cast zeleznicnych modelarov a kupcov sortimentu modelovej zeleznice v Europe pochadza z nemecky hovoriacich krajin, je dost logicke, ze vyrobcovia su orientovani na tento trh. Pre ostatnych je k dispozicii anglicka verzia.
NNN ma pravdu v tom, ze navodov v slovencine a cestine sa tazko dozijeme, ak si ich neprelozime my sami. (Resp. tak neucini dovozca.)
Na druhej strane vsak (aspon v dnesnej dobe) sme vsetci tlaceni do pouzivania anglictiny, ciastocne do nemciny (prip. ineho jazyka), takze nam asi velmi nic ine neostava, len sa ucit cudzie jazyky. Ja som sa pre vlaciky zacal ucit nemecky a nelutujem to. S anglictinou som zacal neskoro a dost tazko sa mi dari riesit projekty v anglictine.
Bohuzial iba so slovencinou ci cestinou dieru do dnesneho sveta nespravime a nemozeme cakat, ze sa ten svet prisposobi nam.
Kedze podstatna cast zeleznicnych modelarov a kupcov sortimentu modelovej zeleznice v Europe pochadza z nemecky hovoriacich krajin, je dost logicke, ze vyrobcovia su orientovani na tento trh. Pre ostatnych je k dispozicii anglicka verzia.
NNN ma pravdu v tom, ze navodov v slovencine a cestine sa tazko dozijeme, ak si ich neprelozime my sami. (Resp. tak neucini dovozca.)
Na druhej strane vsak (aspon v dnesnej dobe) sme vsetci tlaceni do pouzivania anglictiny, ciastocne do nemciny (prip. ineho jazyka), takze nam asi velmi nic ine neostava, len sa ucit cudzie jazyky. Ja som sa pre vlaciky zacal ucit nemecky a nelutujem to. S anglictinou som zacal neskoro a dost tazko sa mi dari riesit projekty v anglictine.
Bohuzial iba so slovencinou ci cestinou dieru do dnesneho sveta nespravime a nemozeme cakat, ze sa ten svet prisposobi nam.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103308/
Ak si "rušňovodič" ide ako chce, nič sa nedeje. Proste nádherná "farebná hudba", ktorú možno ide spáchať lacnejšie na analógu, resp. na S-com V. Báňu.
K tomu len tolko - pokial si rusnovodic ide ako chce, nema co hladat na kolajisku, pokial sa jazdi podla grafikonu.
Putove atrakcie, kde vsetko jazdi dokolecka a svetielka blikaju, to je mozno chvikova zabava pre deticky.
Ta "farebna hudba" ma svoj vyznam na skutocnej zeleznici a zrovna taky isty vyznam ma aj v spominanej stanici Podoli.
Na skutocnej zeleznici je prenost navesti na hnacie vozidlo v sucasnosti iba na tratiach s kodovanim (autoblok) na severnom a na juznom hlavnom tahu (aj to nie suvisle), vsade inde si teoreticky moze rusnovodic jazdit ako chce, ostatne je "farebna hudba".
V zahranici je dokonca v mnohych pripadoch prenos navesti na loko iba na tratiach s rychlostou nad 160km/h, v ostatnych pripadoch staci bodovy zabezpecovac, ktory spusti rychlobrzdu pri nerespektovani navestneho znaku.
Neviem, preco by sa malo na kolajisku, kde je zakladna filozofia co najviac sa priblizit ku skutocnej zeleznici 70-tych rokov, automatizovat ovladanie do miery "automatickeho vedenia vlaku".
Toto s radostou prenechame velkym vystavnym kolajiskam, kolajiskam typu putova atrakcia, pripadne domacim kolajiskam, pokial sa majitel rad kocha iducimi vlakmi. Rozdelenie uloh tak, ako ich mame, telefonovanie, stavanie vlakovych ciest, odhlasky a predhlasky, posun v stanici podla pokynov vypravcu ma svoje caro a bavi nas. Takze je to tak trochu rana pod pas, ked niekto vyhlasi navestidla, ktore pre nas maju skutocne svoj vyznam, iba za "farebnu hudbu".
K tomu len tolko - pokial si rusnovodic ide ako chce, nema co hladat na kolajisku, pokial sa jazdi podla grafikonu.
Putove atrakcie, kde vsetko jazdi dokolecka a svetielka blikaju, to je mozno chvikova zabava pre deticky.
Ta "farebna hudba" ma svoj vyznam na skutocnej zeleznici a zrovna taky isty vyznam ma aj v spominanej stanici Podoli.
Na skutocnej zeleznici je prenost navesti na hnacie vozidlo v sucasnosti iba na tratiach s kodovanim (autoblok) na severnom a na juznom hlavnom tahu (aj to nie suvisle), vsade inde si teoreticky moze rusnovodic jazdit ako chce, ostatne je "farebna hudba".
V zahranici je dokonca v mnohych pripadoch prenos navesti na loko iba na tratiach s rychlostou nad 160km/h, v ostatnych pripadoch staci bodovy zabezpecovac, ktory spusti rychlobrzdu pri nerespektovani navestneho znaku.
Neviem, preco by sa malo na kolajisku, kde je zakladna filozofia co najviac sa priblizit ku skutocnej zeleznici 70-tych rokov, automatizovat ovladanie do miery "automatickeho vedenia vlaku".
Toto s radostou prenechame velkym vystavnym kolajiskam, kolajiskam typu putova atrakcia, pripadne domacim kolajiskam, pokial sa majitel rad kocha iducimi vlakmi. Rozdelenie uloh tak, ako ich mame, telefonovanie, stavanie vlakovych ciest, odhlasky a predhlasky, posun v stanici podla pokynov vypravcu ma svoje caro a bavi nas. Takze je to tak trochu rana pod pas, ked niekto vyhlasi navestidla, ktore pre nas maju skutocne svoj vyznam, iba za "farebnu hudbu".
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103304/
"Prenos navestnych znakov na lokomotivu"
nie je uplne jednoducha zalezitost. V podstate su asi 4 moznosti, dve viac-menej hardwarove a dve vyzaduju aj prislusny SW.
1. Pripojenim DC napatia (polarizovaneho proti spravnemu smeru jazdy) na izolovany usek pred navestidlom zarzdi supravu podla naprogramovaneho spomalenia. Vyzaduje obojstranne izolovany usek a modul, ktory zabezpeci bezkolizne oddelenie DCC od DC. Po zmene navesti na povolujuci znak sa pripoji DCC a loko sa rozbehne podla naprogramovaneho zrychlenia.
Riesenie vyzaduje prislusne moduly, inak jednoduche.
2. System so zdrojom brzdneho signalu DCC. Vyzaduje generator brzdneho signalu.
3. Automatizovane kolajisko s prenosom cisla vlaku (adresy lokomotivy) medzi jednotlivymi usekmi - podla navestneho znaku a adresy lokomotivy (cisla valku v prislusnom useku) dokaze pocitac vyslat prislusne povely na znizenie rychlosti alebo zastavenie vlaku.
4. Vlak vezie so sebou transponder s cislom vlaku. Pred vjazdovym navestidlom (nielen tam, na vhodnom mieste to moze spustat rozne efekty) je antena s citackou transponderov. Po rozpoznani vlaku sa vykonaju ukony spojene s dotycnym miestom citania a cisla vlaku. (Zastavenie, spomalenie, piskanie, nastavenie vlakovej cesty atd.)
Riesenia su az na prvy pripad dost financne narocne, pracne na programovanie a podobne. Pokial je niekto zdatny programator, moze si spominany SW napisat aj sam, dostat aj hotovy software, ale ani ten nie je z lacnych.
Ziaden dostupny navestny dekoder vsak uvedene automatizacne prvky neobsahuje a vyzaduje to dodatocny HW a SW.
nie je uplne jednoducha zalezitost. V podstate su asi 4 moznosti, dve viac-menej hardwarove a dve vyzaduju aj prislusny SW.
1. Pripojenim DC napatia (polarizovaneho proti spravnemu smeru jazdy) na izolovany usek pred navestidlom zarzdi supravu podla naprogramovaneho spomalenia. Vyzaduje obojstranne izolovany usek a modul, ktory zabezpeci bezkolizne oddelenie DCC od DC. Po zmene navesti na povolujuci znak sa pripoji DCC a loko sa rozbehne podla naprogramovaneho zrychlenia.
Riesenie vyzaduje prislusne moduly, inak jednoduche.
2. System so zdrojom brzdneho signalu DCC. Vyzaduje generator brzdneho signalu.
3. Automatizovane kolajisko s prenosom cisla vlaku (adresy lokomotivy) medzi jednotlivymi usekmi - podla navestneho znaku a adresy lokomotivy (cisla valku v prislusnom useku) dokaze pocitac vyslat prislusne povely na znizenie rychlosti alebo zastavenie vlaku.
4. Vlak vezie so sebou transponder s cislom vlaku. Pred vjazdovym navestidlom (nielen tam, na vhodnom mieste to moze spustat rozne efekty) je antena s citackou transponderov. Po rozpoznani vlaku sa vykonaju ukony spojene s dotycnym miestom citania a cisla vlaku. (Zastavenie, spomalenie, piskanie, nastavenie vlakovej cesty atd.)
Riesenia su az na prvy pripad dost financne narocne, pracne na programovanie a podobne. Pokial je niekto zdatny programator, moze si spominany SW napisat aj sam, dostat aj hotovy software, ale ani ten nie je z lacnych.
Ziaden dostupny navestny dekoder vsak uvedene automatizacne prvky neobsahuje a vyzaduje to dodatocny HW a SW.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103296/
To Ondro : ďakujem za rosiahle vysvetlenie jedinej vety, ktoré LEN porvrdzuje jej platnosť ! Ide o off line systém, t.j. návestná sústava nemá automatizovanú väzbu na vozidla. Ak si "rušňovodič" ide ako chce, nič sa nedeje. Proste nádherná "farebná hudba", ktorú možno ide spáchať lacnejšie na analógu, resp. na S-com V. Báňu. Podľa požiadaviek mikinka jemu ide PRÁVE o isté automatické väzby vozidlo - návestná sústava ako zabezpečovaku.
P.S.
Systém jazdenia na ručný ovládač a automatická väzba na DCC návestnú sústavu sa vylučujú, aby nedošlo k dvojpovelom. Na ruku je na ruku mimo automatickej väzby na návestnú sústavu. Tá by šla len cez generátor brzdného signálu a dvoizolované úseky alebo na klasický izolák z analóg (popis na http://zmrail.webpark.sk - základy DCC) s tvrdým zastavením vozidla.
P.S.
Systém jazdenia na ručný ovládač a automatická väzba na DCC návestnú sústavu sa vylučujú, aby nedošlo k dvojpovelom. Na ruku je na ruku mimo automatickej väzby na návestnú sústavu. Tá by šla len cez generátor brzdného signálu a dvoizolované úseky alebo na klasický izolák z analóg (popis na http://zmrail.webpark.sk - základy DCC) s tvrdým zastavením vozidla.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103210/
NNN:
Podľa toho čo som videl a natočil, tak nemám pociť, že ide o automatickú väzbu, ale len o off režim. Ide spínať svetlá (blikanie som nevidel a mám aj nočné foto), atď., lež jazdí sa na ruku a to je iné kafé než čo mám na mysli vo väzbe na TrainCo.
Skutocne nechapem, co tym chcel autor povedat...
Pokial sa to tyka zababovskej stanice Podoli, potom si dovolujem diskusnu skupinu vyviest z hlbokeho omylu. Ono by stacilo pozorovat vypravcu za JOP-kou, pozorovat prejazd, navestidla v navaznosti na seba a na obsadenie kolajovych usekov. (Off line je zvycajne bezny pozorovatel, ktory sa moze bez ostychu opytat zodpovednych pracovnikov Zababovskej drahy. V tomto pripade dobrej polovice clenstva sekcie N-scale, ktora sa na stavbe stanice podielala.)
Co vsetko umoznuje JOP-ka a dalsi pouzity SW, si netrufam odhadnut, najlepsie sa opytat vypravcov na velkej stanici. Stavanie vlakovych ciest, zaver, rozpad zaveru, blokovanie prestavovania vyhybky, ak je detekovane jej obsadenie, ulozenie vlakovych a posunovych ciest do zasobnika , to je len par veci, co si pamatam. Pokial si dobre pamatam, kamaratka nasho kolegu riadila dotycnu stanicu pri nedostatku presonalu aj dialkovo.
Na ovladanie prislusenstva je pouzita samostatna centrala Lenz, cez interface LI100F pripojena na notebook s prislusnym SW. Dekodery prislusenstva su bud Lenz alebo spominane navestne s rychlostnou sustavou CSD.
Zababov jazdi tym sposobom, ze ovladanie prislusenstva je zasadne oddelene od ovladania lokomotiv a je vecou kazdeho majitela stanice, ako a cim si stanicu vybavi. (Od rucneho ovladania, cez prepinace, Railco po spominanu JOP-ku...)
Trakcia je riadena z inej centraly, ktora je spolocna pre cele kolajisko. Jednotlive stanice s prilahlymi usekmi maju svoj zosilnovac, v pripade nedostatku zosilnovacov byva jeden pre celu lokalku. Tu vsak platia iste dohody, co sa adresacie vozidiel tyka, evidencie ovladacov (ID FREDov, XpressNet adresy ovladacov Lenz).
Tolko v skratke.
Podľa toho čo som videl a natočil, tak nemám pociť, že ide o automatickú väzbu, ale len o off režim. Ide spínať svetlá (blikanie som nevidel a mám aj nočné foto), atď., lež jazdí sa na ruku a to je iné kafé než čo mám na mysli vo väzbe na TrainCo.
Skutocne nechapem, co tym chcel autor povedat...
Pokial sa to tyka zababovskej stanice Podoli, potom si dovolujem diskusnu skupinu vyviest z hlbokeho omylu. Ono by stacilo pozorovat vypravcu za JOP-kou, pozorovat prejazd, navestidla v navaznosti na seba a na obsadenie kolajovych usekov. (Off line je zvycajne bezny pozorovatel, ktory sa moze bez ostychu opytat zodpovednych pracovnikov Zababovskej drahy. V tomto pripade dobrej polovice clenstva sekcie N-scale, ktora sa na stavbe stanice podielala.)
Co vsetko umoznuje JOP-ka a dalsi pouzity SW, si netrufam odhadnut, najlepsie sa opytat vypravcov na velkej stanici. Stavanie vlakovych ciest, zaver, rozpad zaveru, blokovanie prestavovania vyhybky, ak je detekovane jej obsadenie, ulozenie vlakovych a posunovych ciest do zasobnika , to je len par veci, co si pamatam. Pokial si dobre pamatam, kamaratka nasho kolegu riadila dotycnu stanicu pri nedostatku presonalu aj dialkovo.
Na ovladanie prislusenstva je pouzita samostatna centrala Lenz, cez interface LI100F pripojena na notebook s prislusnym SW. Dekodery prislusenstva su bud Lenz alebo spominane navestne s rychlostnou sustavou CSD.
Zababov jazdi tym sposobom, ze ovladanie prislusenstva je zasadne oddelene od ovladania lokomotiv a je vecou kazdeho majitela stanice, ako a cim si stanicu vybavi. (Od rucneho ovladania, cez prepinace, Railco po spominanu JOP-ku...)
Trakcia je riadena z inej centraly, ktora je spolocna pre cele kolajisko. Jednotlive stanice s prilahlymi usekmi maju svoj zosilnovac, v pripade nedostatku zosilnovacov byva jeden pre celu lokalku. Tu vsak platia iste dohody, co sa adresacie vozidiel tyka, evidencie ovladacov (ID FREDov, XpressNet adresy ovladacov Lenz).
Tolko v skratke.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103112/
Mikinko:
Tu je odpoved zodpovedneho pracovnika:
Dekoder se zavadi do vyroby s upravenou DPS a bude lepsi si pockat na novou verzi. Dekoder bude v nabidce i jako komletni stavebnice a cenu upresnim podle aktualnich vyrobnich nakladu.
Skusim k tomu ziskat navod, poslal by som Ti ho mailom, napis mi do posty adresu... Event. je platna Tvoja adresa v profile na tejto stranke? V takom pripade by som Ti to poslal tam.
Tu je odpoved zodpovedneho pracovnika:
Dekoder se zavadi do vyroby s upravenou DPS a bude lepsi si pockat na novou verzi. Dekoder bude v nabidce i jako komletni stavebnice a cenu upresnim podle aktualnich vyrobnich nakladu.
Skusim k tomu ziskat navod, poslal by som Ti ho mailom, napis mi do posty adresu... Event. je platna Tvoja adresa v profile na tejto stranke? V takom pripade by som Ti to poslal tam.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/103104/
To už mi pripadá ako obohraná platňa, čo papagájujem. Gro výroby DCC v Európe je v nemecku, niečo v Rakúzku a to sú nemecky hovoriace krajiny. Nejaký výrobcovia sú v USA, no pre bežného smrteľníka je nákup skoro nezdolateľný a hlavne riziko. Kupuje mačku vo vreci. Čakať, že bude niekedy niekde popis, resp. web slovensky alebo česky je utópia. Osobne sa o preklady ani neusilujem. Centrála i SW slovensky nekomunikujú ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102524/
Ad stanica N zo Zababova - mám ju natočenú z Milevska 2004 i zo Zákup 2005. Niečo z toho mám aj na "webe". On totiž ide cez 4 domény a nie všetky časti sú kompletne prístupné len tak. Videa sú zaheslované. Priamo spustiť nejdu, iba stiahnúť. Podľa toho čo som videl a natočil, tak nemám pociť, že ide o automatickú väzbu, ale len o off režim. Ide spínať svetlá (blikanie som nevidel a mám aj nočné foto), atď., lež jazdí sa na ruku a to je iné kafé než čo mám na mysli vo väzbe na TrainCo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102487/
All :
- mikinko, pošlem mailom jednoduchý popis + obrázok ovládača, vrátane súpisu súčiastok. Naozaj je pravda, že v DCC, presnejšie pod TrainCo, ide urobiť komplet návestnú sústavu v demo režime a osimulovať to. Na test v reále postačujú čidla na sledovanie polohy vozidiel. Fyzicky chýbajúce náveste i ovládače ide dať aj dodatočne. Pre väzbu na predošlú a nasledujúcu návest NETREBA nijaké RELÉ. Väzba je čiste logická, zapisuje sa SW, pričom do logickej podmienky náveste si napracem, čo len chcem. Od nadväzných návestí, cez polohu výhybiek až po všetko čo viem nejako dvojhodnotovo definovať a SW dodať ako vstup. Na webe mám časť panelu svojho koľajiska s ikonami vlakov ako sa pohybujú, stav návestí, atď.
- Zdenov ovládač je v predstavenom stave, lebo nie je popud na jeho vývoj, zmenu. On ani ja to nepotrebujeme. Kto sa však prihlási so zaujímavou ponukou určite sa dohodne. Ťažko očakávať, že Zdeno alebo ktokoľvek iný bude čosi vyvíjať a robiť len tak.
- ad Roco, PIKO, Roco robí Lenz len v horšej kvalite. PIKO - veľký set je Intellibox Uhlenkrocka. Popri tom sa robia pod hlavičkou PIKO aj rôzne poloprodukty s okieštenými funkciami, zmyslu ktorých nerozumien ani pri najlepšej vôli. Uhlenbrock je však špecializovaná firma a pod hlavičkou objednávateľa (Märklin, Fleischmann) vyrobí čokoľvek. Twin Fleischmann je tiež zjednodušený klon Intelliboxu.
Okrem spomínaných výrobcov sú ešte :
- NCE - www.ncedcc.com
- Dietz - http://www.d-i-e-t-z.de/index_.htm
- Viessmann : http://www.viessmann-modell.com/ , pripájam obr. ich ovl. pultu
alebo :
- DCC na PC, http://www.samulat.de/DDL/ddl_special_html.htm#_Toc19492954
"Intellibox" na PC pod Linuxom
- mikinko, pošlem mailom jednoduchý popis + obrázok ovládača, vrátane súpisu súčiastok. Naozaj je pravda, že v DCC, presnejšie pod TrainCo, ide urobiť komplet návestnú sústavu v demo režime a osimulovať to. Na test v reále postačujú čidla na sledovanie polohy vozidiel. Fyzicky chýbajúce náveste i ovládače ide dať aj dodatočne. Pre väzbu na predošlú a nasledujúcu návest NETREBA nijaké RELÉ. Väzba je čiste logická, zapisuje sa SW, pričom do logickej podmienky náveste si napracem, čo len chcem. Od nadväzných návestí, cez polohu výhybiek až po všetko čo viem nejako dvojhodnotovo definovať a SW dodať ako vstup. Na webe mám časť panelu svojho koľajiska s ikonami vlakov ako sa pohybujú, stav návestí, atď.
- Zdenov ovládač je v predstavenom stave, lebo nie je popud na jeho vývoj, zmenu. On ani ja to nepotrebujeme. Kto sa však prihlási so zaujímavou ponukou určite sa dohodne. Ťažko očakávať, že Zdeno alebo ktokoľvek iný bude čosi vyvíjať a robiť len tak.
- ad Roco, PIKO, Roco robí Lenz len v horšej kvalite. PIKO - veľký set je Intellibox Uhlenkrocka. Popri tom sa robia pod hlavičkou PIKO aj rôzne poloprodukty s okieštenými funkciami, zmyslu ktorých nerozumien ani pri najlepšej vôli. Uhlenbrock je však špecializovaná firma a pod hlavičkou objednávateľa (Märklin, Fleischmann) vyrobí čokoľvek. Twin Fleischmann je tiež zjednodušený klon Intelliboxu.
Okrem spomínaných výrobcov sú ešte :
- NCE - www.ncedcc.com
- Dietz - http://www.d-i-e-t-z.de/index_.htm
- Viessmann : http://www.viessmann-modell.com/ , pripájam obr. ich ovl. pultu
alebo :
- DCC na PC, http://www.samulat.de/DDL/ddl_special_html.htm#_Toc19492954
"Intellibox" na PC pod Linuxom
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102468/
DCC - niekolko vyrobcov a par zaujimavych linkov:
http://www.tran.at/
http://www.digitrax.com/
http://www.loksound.de/
http://www.lenz.com/ http://www.digital-plus.de/
http://www.ldt-infocenter.com/
http://www.merg.org.uk/
http://www.volny.cz/mtbbus/
http://www.nmra.com/
http://www.tams-online.de/htmls/produkte.html
http://www.uhlenbrock.de/3/index.htm
http://www.zimo.at/
Snad Vam to aspon trosku pomoze, kto ma, moze pridat aj ine.
Tu je este link na dalsie linky:
http://www.miba.de/links/links5.htm
http://www.tran.at/
http://www.digitrax.com/
http://www.loksound.de/
http://www.lenz.com/ http://www.digital-plus.de/
http://www.ldt-infocenter.com/
http://www.merg.org.uk/
http://www.volny.cz/mtbbus/
http://www.nmra.com/
http://www.tams-online.de/htmls/produkte.html
http://www.uhlenbrock.de/3/index.htm
http://www.zimo.at/
Snad Vam to aspon trosku pomoze, kto ma, moze pridat aj ine.
Tu je este link na dalsie linky:
http://www.miba.de/links/links5.htm
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102440/
To NNN: Diky za tip na p. Modru a jeho prodejnu. Přiznám se, že dokud jsem nenašel tuhle diskuzi, žil jsem v bludu, že DCC vyrábí jen Lenz a pár firem ke svým start sadám. (Roco, Piko). O existenci jiných firem jsem neměl tušení.
Teď už mám nad čím přemýšlet a co porovnávat. ještě jednou dík.
-M-
Teď už mám nad čím přemýšlet a co porovnávat. ještě jednou dík.
-M-
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102439/
Mikinko:
Co sa tyka Tvojich prispevkov - reagoval som iba dotazom na kolegov, ktori maju s navestnym modulom do cinenia. Tebe som iba podal priebeznu spravu.
Moja kritika sa tyka vsetkych, ktori zanedbavaju istu profesionalitu v oblasti elektrikarskej. Skusenosti ma k tomu vedu a ako extremny priklad setrenia na ukor kvality, bastlenia na ukor profesionality som uvadzal, kam az moze zanedbavanie tejto stranky viest. (V mojom pripade ku vaznemu poskodeniu modelov.)
Co sa navestidiel tyka - v spominanej stanici Podoli - jedna sa o navestidla z leptu, diody su SMD-LED. Vyssi svit povodne vzbudzoval obavy, neskor sa vsak ukazalo, ze za dna je to ziaduce a vecer to ani tak velmi nerusi.
Co sa LED diod tyka, treba kupovat zasadne rozptylove. Bodove su na pouzitie v navestidlach odstrasujuce. (Tebou spominany svietiaci bod - cip - brrrr.)
Co sa tyka Tvojich prispevkov - reagoval som iba dotazom na kolegov, ktori maju s navestnym modulom do cinenia. Tebe som iba podal priebeznu spravu.
Moja kritika sa tyka vsetkych, ktori zanedbavaju istu profesionalitu v oblasti elektrikarskej. Skusenosti ma k tomu vedu a ako extremny priklad setrenia na ukor kvality, bastlenia na ukor profesionality som uvadzal, kam az moze zanedbavanie tejto stranky viest. (V mojom pripade ku vaznemu poskodeniu modelov.)
Co sa navestidiel tyka - v spominanej stanici Podoli - jedna sa o navestidla z leptu, diody su SMD-LED. Vyssi svit povodne vzbudzoval obavy, neskor sa vsak ukazalo, ze za dna je to ziaduce a vecer to ani tak velmi nerusi.
Co sa LED diod tyka, treba kupovat zasadne rozptylove. Bodove su na pouzitie v navestidlach odstrasujuce. (Tebou spominany svietiaci bod - cip - brrrr.)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102416/
to NNN : Nuz, otazocka - mam si o presny navod napisat na spominany mail alebo mate nieco k dispozicii ? Vdaka za info.
Myslim, ze skusim obe varianty a uvidime, co bude lepsie.
Zatial to nastastie nie je aktutne - navestidla len osadime, pripojime ku konektorom a ozivovat ich mozme kedykolvek neskor (aj po vybudovani krajiny, kedze sa vsetko bude robit "zdola". Ciel je vsak ich mat ozivene.
P.S. Neviem, su uz navestidla s SMD diodami? Zdalo sa mi totiz, ze maju lepsi svit - vyzera to viac ziarovkovo a nie ako umela bodka, co sa tyka klasickych LED.
Myslim, ze skusim obe varianty a uvidime, co bude lepsie.
Zatial to nastastie nie je aktutne - navestidla len osadime, pripojime ku konektorom a ozivovat ich mozme kedykolvek neskor (aj po vybudovani krajiny, kedze sa vsetko bude robit "zdola". Ciel je vsak ich mat ozivene.
P.S. Neviem, su uz navestidla s SMD diodami? Zdalo sa mi totiz, ze maju lepsi svit - vyzera to viac ziarovkovo a nie ako umela bodka, co sa tyka klasickych LED.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/102414/
Inak ovládač nemusí byť nutne na PIC. FREDI je na Atmele Mega a sú aplikácie aj na Motorole. Možno by stačilo osloviť niekoho z tých čo už nejaký vlastný ovládač postavili ...