Zaujímavosti z prevádzky

Des metro súprava v podaní CER zo stanice Mytysci do stanice budapešť cez Štúrovo

obr pod 150 kb a aj tak ho nepridalo.. zaujímavé... takže poslednýkrát :D

Na traťovom cp 143 nič o arrive nenajdes- ide cez leo, na slovensku ide po tratiach 123, teoreticky 124, 120, 141, teoreticky 140.

trať.cp 143, ide od 8.IV.v So

405.9
Poznamka 35 plati len po Trencin. Od Trencina plati 36 a podla tej poznamky vlak do Nitry pojde az od aprila.

dnes mala ísť 1041 až do Nitry. Na mape žsr však skončila v Trenčíne. Nevie niekto prečo nešla ďalej ? Poznámka 35 v cp č. 35: ....ide ešte 26.XII., ....

vyľahla ?

a to 754.036 bola dnes po oprave a na skúšobnej jazde v Dúbrave a skoro vyľahla.

zvuk by mal grady, len v zime to by nebolo ono

akcia zrusena, 751 stiahnuta, 754 docasne pojazdna

751 nastupuje na R 935 od Plesivca do Kosic pre poruchu 754.036

Správne, Ondro, neťahaj sem politiku. Bolo ako bolo. Tá doba mala svoje špecifiká a chcel by som vidieť toho megašpičkového západniara čo a ako by robil, keby mu po tratiach jazdilo toľko vlakov ako na tratiach ČSD.

90. roky boli oproti tým 70. a 80. na ŽSR totálne v a 21. storočie by bez dotácii z EU pokračovalo v tomto trende - stačí sa pozrieť na stav nekoridorových tratí... A to sa už nedá vyhovárať na socializmus. Takže paušálne hodiť to, čo sa spravilo pred rokom 1989 do koša

Ja tu nevidím nič z prevádzky len samé politické kecy.

Ondro:"Este koncom 60-tych rokov bolo Rakusko na tom hospodarsky horsie ako Ceskoslovensko. Co sa udialo za tych 20 rokov do roku 1989?"

Čo sa udialo ? No toto - západ sa jednoducho zadlžil, staval, budoval a to všetko na dlhy, pretože začínal byť v koncoch tak isto ako socialistické krajiny. Tie si jednoducho netrúfali zadlžiť sa tak ako západ.

tratovak: To iste Ceskoslovensko, ktore tu bolo aj predtym. Len vedenie bolo take, ake bolo. Kedysi priemyselna velmoc. Vsak po rozpade Rakusko-Uhorska zostal prakticky cely priemysel v Cechach. Za prvej republiky sme boli v priemysle na spici sveta. A kam sme to dopracovali - do zadku ZSSR.

Co sa tratovych rychlosti tyka, este zaciatkom 70-tych rokov sa v Rakusku jazdilo max. 120km/h. Tak ako u nas... Ked sme otvorili hranice, jazdilo sa 160km/h.

Tym myslim, ze sa nebudovalo, lepilo sa, zaplata na zaplatu.... Vo vsetkom.
Tych par pikosiek, ako si napr. menoval, zeleznice nezachranilo.

Chcem tym povedat, ze rozhodnutia boli nekompetentne a totalna specializacia na zbrojnu vyrobu nas polozila na lopatky. Detto, zakazky soc. tabora, ktore malokto zaplatil, mali prioritu. Holt na vlastne sa nedostalo...

Este jeden stary vtip o optimalizacii cien. (Vtedy sa ceny nezvysovali, ale optimalizovali):

Zdrazenie toaletneho papiera je kompenzovane zlacnenim lokomotiv.

Len sme v 80-tych rokoch zaspali na vavrinoch a prestali budovat a udrzovat.
To nie je pravda. Treba si uvedomiť, že sme boli Československo a napr. výstavba zriaďovačky v Tepličke bola prerušená, lebo kapacity boli delimitované na doležitejšie stavby v severných Čechách...

Ono sa to možno nezdá, ale ročne sa urobili stovky km obnov koľají. Len železničné vojsko koĺko toho spravilo. Bohužiaľ sa kašľalo na spodok a tak sa do nekonečna čistilo a podbíjalo. Materiálova základňa nič moc a napr. srdcovky boli ako z masla, betónové podvaly sa rozpadávali ešte sa ani nezabudovali, tvrdého dreva bolo málo a tak sa vrátilo, čiastočne, k oceľovým výhybkovým podvalom, ... Čiže aj to čo sa urobilo nie vždy malo dlhé trvanie.

A práve 80. roky by som nazval skokom čo sa údržby týka - napr. stroje SUM 1000CS, ASP 09/16 od Plassra patrili k svetovej špičke, čističky SČ 600 (keby sa im venovala náležitá údržba) by boli ešte i dnes konkurencieschopné.

A zase sme pri tej doprave - osobný vlak/rýchlik sa autobusom nahradiť dá. Ale náklady ťažko. A zaťaženiu tratí zodpovedali aj výluky. Rýchlo, rýchlo, aspoň na 30 km/h, v noci prehnať zopár vlakov a ráno o pár sto metrov ďalej zase - rýchlo, rýchlo, ...

No do tych 70-tych rokov sa u nas budovalo (ale to asi vsade, bolo po vojne).
Len sme v 80-tych rokoch zaspali na vavrinoch a prestali budovat a udrzovat.

Este koncom 60-tych rokov bolo Rakusko na tom hospodarsky horsie ako Ceskoslovensko. Co sa udialo za tych 20 rokov do roku 1989? Priepastny rozdiel v nas neprospech. A ked sa hovori o socialnych istotach, tie boli na tom zapade v tej dobe daleko lepsie, ako tie nase. Len nam furt otrepavali o usi, aky je ten zapad zly, alo sa tu zle maju a pod. Mnohi tomu hadam veria este aj dnes.

trať ani koľaj nebude, poraďte si.
Tak pokiaľ si myslel obdobie 1945 - 1989, tak to by som si dovolil oponovať.
V akom stave boli trate po vojne? Koľko ich bolo schopných súvislej prevádzky? Len minimálna mechanizácia na obnovu. A že neboli postavené ďalšie koľaje a trate? A čo takto dokončenie zdvojkoľajnenia severného ťahu, prepojenie južného ťahu od Rožňavy, jeho čiastočné zdvojkoľajňovanie, elektrifikácia, zavádzanie AB, spojenie Popradu s Plavčom, ...

Treba si uvedomiť aj tieto veci a skutočnosť, že na západe ani zďaleka nedosahovali v nákladnej doprave výkony, ktoré sa dosahovali tu.

Netvrdím, že všetko bolo ideálne, to ani zďaleka, ale tvrdiť, že sa nestavalo nič nie je férové.

No a tam niekde vidim ten základný problém, kým v západnom svete by postavili dalsiu koľaj alebo novú trať, u nas sa ukázala naša nátura, trať ani koľaj nebude, poraďte si. No a tak sa vozilo podľa určenia zhora a kaslalo na nejake predpisy. Len toto už dnes nefunguje, osobná doprava sa zrýchľuje a tak nákladná potrebuje nejaký priestor vedľa, kde nebude musieť stáť každých 15km kvôli vlaku os. dopravy. No a u nas opäť razime to svojské riešenie, rekonštrujeme koridor na nižšiu kapacitu, pričom sa tam nákladov pomedzi vlaky vmesti menej, nehovoriac v akom stave sú prípadne alternatívy.