Zaujímavosti z prevádzky

Tomek, obaja s Janom pisete to iste, len inak povedane, respektive kazdy diskutujuci, co ma nejake spomienky zo svojho regionu sa zakladaju na pravde. Ja verim ze na hornom tahu kludne pustili EPn pred osobkou. Na strednom slovensku len vynimocne. cestovna rychlost Pn bola okolo 21 km/h na stupaniach, ten osobny isiel isto rychlejsie. Jano si pamata ze hadam najpomalsi R 944 isiel na kopec okolo 30 km/h / ano -pod kriticku rychlost/. Tiez si spominam ze to tu niekde UPS alebo RK_KN pisal ako to bolo na strbe, kolko mali casu na prijatie vlaku, odvesenie postrku a uvolnenie kolaje pre dalsi EPn, ktory by zastavenim u vchodu nevysiel /tusim vraveli 3min/.
podstatne je ze osobna doprava /regionalna/ koncila do 9:00, vsak vsetci boli uz v skole alebo v robote, tak naco by sa niekto vozil a opat zacinala po 12:30 ked isli deti zo skoly. medzi tym boli diery pre Pn. Charly spomen ako sa rano islo z nakladmi do Piargov, na kopec v zasade az za 1702 a pred Mos 914 aj to max do Bartosky...
Pribovce do boku znamenali +5hodin min, lebo Vrutky nebrali...
V dennej rano zapriahnut Vrutky, a na druhy den ist v nocnej striedat ten isty vlak do Priboviec...
a to som na masine zacinal v 1989 v revolucnom mesiaci, ked zacali velke redukcie PN dopravy...
prajem Vam pekne sviatky.

Hlásim sa k tomu, čo napísal 362.001.... príhody starých výpravcov a moje spomienky na detstvo čiastočne strávené v novinovom stánku na peróne popradskej stanice.... to bola iná doprava

Zastaviť v Štrbe náklad pred vchodom v strmom stúpaní a pustiť prvý osobák alebo rýchlik sa rovnalo sabotáži.
... a to viacmenej platí aj dnes. Len to nie je sabotáž ale takmer istá D6-tka.

pohľad na železnicu z dop. kancelárie je iný ako pohľad na to isté cez okno st. ruš. a iný ako pohľad z vybagrovej jamy po odťažení podvalového podložia

362. ... Žiaľ, v okolí Zvolena nemáme podniky, na ktorých výstavbe by vtedajšia (žiaĽ aj tá dnešná) vertuška mala záujem aby sa prepravovalo po železnici. Čo to je taký napr. závod ZSNP, Bučina Zvolen, Tepláreň Zvolen? Ale vážne. Aj ja som sa začal v r.1973 pozerať na svet dopravy cez iné okno ako bolo dovtedy okno študentskej izby. Nuž mám dojem, že pohľad na železnicu z dop. kancelárie je iný ako pohľad na to isté cez okno st. ruš. Na foto RD Zvolen v r. 1968. P.S. Foto nieje moje, autorovi sa za zverejnenie ospravedlňujem.

medzi BA - KE boli 602 až 612 + Tatran 101/100 + Slovakia (tá nebola vnútroštátna), teda 6 párov vnútroštátnych.
V časoch, keď Pn-ka vozili Sergeje? Stavíme sa?

Traťovák, medzi BA - KE boli 602 až 612 + Tatran 101/100 + Slovakia (tá nebola vnútroštátna), teda 6 párov vnútroštátnych. Áno, z Tatranom sme sa tralalákali za Pn, ktorý ťahal "Sergej" a rýchlosť 40 km/h. neprekročil. To sa zle výpravcom odhadovala cestovná doba Pn. Jednoduchšie to mali u Slovakie, 45 min. pred ňou už nič nesmelo ísť. Aj tak to občas nevyšlo a bolo to za 100 Kčs. Preto mal prezývku stokorunový.

Dnes som si v Žiline prezrel IC. 1.trieda plná na 80%, pakelvoz päť ľudí, 2xBmpeer na 30% plný

Ešte z autentických spomienok, keď otec robil v Markušovciach, Rudňany fungovali naplno, do závodu Želba sa ťahali vozy a robili sa priamo v tejto malej medziľahlej staničke s elektromechanikou dva rudné vlaky denne. Mimo vozby, ktorá zúrila na samotnom hlavnom ťahu. Stanica plná do prasknutia, keď bolo veľmi zle, museli sa rýchliky cez stanicu púšťať jedinou voľnou 7. koľajou. Chybička krásy bola, že táto koľaj bola bez troleja. Rušňovodiči už boli na to našťastie vycvičení.
Detto Kraľova Lehota, L. Hrádok.. tie staničky boli rady, že zvládali to, čo cez ne prešlo, no mimo to sa tam ukončovali a zriaďovali vlaky so štrkmi, cementom, betónovými prefabrikátmi, lebo sa budovala diaľnica od Mikuláša smer Podtureň, Hybe s mohutnými mostami ponad Váh, Dovalovec a Hybicu a všetko sa vozilo po železnici. Budovala sa naša najväčšia prečerpávacia priehrada na Čiernom Váhu; bolo neodpustiteľné, ak by stavba tejto dlho očakávanej strategickej stavby naberala sklz kvôli meškajúcim dodávkam surovín a polotovárov na stavbu.
Tak veľká stavba v náročnom horskom prostredí bola aj vďaka vynikajúcej logistike zo strany železnice zmáknutá za 5 rokov... koľko by to trvalo dnes?
http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/v-obrazoch-vystavba-precerpavacej-vodnej-elektrarne-cierny-vah/16576/
Fakt si tu dakto myslí, že kľúčové súčiastky a prefabrikáty,ktoré prichádzali vlakmi do Lehoty, mohli kdesi stáť na boku, len aby jazdila osobná doprava??
V Ružomberku v tom čase sa prerábalo zabzar z elektromechaniky na reléovku, budovala sa Lisková, štandardne jediná koľaj voľná. Námestník vtedy výpravcom, ktorí uvolnili ešte aspoň jednu koľaj, vyplácal prémie priamo v zmene na ruku. Keďže Ružomberok mal dlhé koľaje, zriaďovali sa tam bežne dva vlaky na jednej koľaji.
Prešli tri-štyri nákladné do Ľubochne, potom sa čakalo na uvoľnenie prvého vzďaľovacieho oddielu a ako posledný náklad odskočil, vypravoval sa za ním na výstrahu rýchlik.
Situácia v Poprade.. nákladné nesmeli byť zastavované, lebo by mali problém s rozjazdom, posun čakal, po nákladných vošiel do stanice rýchlik, počas pobytu sa rýchlo začali robiť na žilinskom zhlaví hrôzostrašné posuny. Keď sa však tie preťahovali proti vôli výpravcu na 10 a viac minút a nedajbože sa zálohe z odchodovej spratať, výpravca musel vymýšľať a fantazírovať. Hodiť meškanie na frekvenciu, na výkladku pošty, poruchu výmeny atď.. čím mal bujnejšiu fantáziu, tým bol úspešnejší.
Keď už bolo veľmi zle a rýchlik sa musel zmeškať toľko, že to už bolo neospravedlniteľné, volalo sa do Kraľovian, kde sa odovzdávali vlakopisy a žiadalo sa o tzv "komínovú poštu". Odovzdaný vlakopis sa tam spálil v peci a s ním aj dôkazy pre prípadne vyšetrenie.

Akokoľvek, aj v čase výbuchu popradskej stanice v 88. roku mal otec plnú stanicu a nad hlavu práce, tuto je jeden autentický dôkaz, že rýchlik 502 musel brať, ako inak, odbočkou na štvrtú staničnú.
http://www.dailymotion.com/video/xlqa24_zst-poprad-vybuch-plynu-18-11-1988-noc-v-archive_tech

charly, dačo Vám poviem. Ja som síce tú dobu nezažil, respektíve zažil len krátko, ale otec autorizoval za výpravcu na hlavnom ťahu v 1973, takže takpovediac vhupol do toho najšialenejšieho kolotoča, keď prvý hlavný ťah od Čiernej až po Prahu praskal vo švíkoch a vážne sa rozprávalo o tretej koľaji alebo aspoň štvorsvetelnom autobloku. Robil dlhé roky zálohu PO medzi Nižnou Myšľou a Ľubochňou, takže aký-taký prehľad o situácii mal a keďže sa teší aj na dôchodku dobrému zdraviu, telesnému aj mentálnemu, nemám dôvod jeho živým spomienkam neveriť.
Hneď ako začal robiť, dostal patričné "preškolenie" o priorite a slede vlakov odchylnej od teórie predpisových ustanovení. Keď to bolo odobrené a požehnané zhora, klamalo sa, prifarbovalo sam dôležité bolo prepraviť vlaky. Bežne, keď otec robieval po staničkách na štrbskej rampe, dispečer na začiatku zmeny zúčastneným zahlásil, že postrky vracajúce sa zo Štrby majú charakter rýchlikov a hotovo. To znamená prednosť pred všetkým. Štreka bola preplnená vlakmi a osobná doprava cupkala za nákladnými jednoducho preto, že ten náklad nebolo kde vybočiť. Otec v začiatkoch pracoval s odporúčaním ponechať si dve koľaje voľné v stanici na tranzit (pozor, vôbec to nemuseli byť hlavné), no starší mazáci väčšinu šichty už pracovali s jedinou voľnou koľajou. To znamená bez možnosti predchodení.
Ťažkotonážnické aktivity boli bežné, keď dobre známy spišský rušňovodič Kula pravidelne brával 200-300 ton nad normu, zelená ulička bola nutnou podmienkou. Netreba Vám pripomínať, že ťažkotonážnické hnutie bolo podporované vládnucou stranou, nuž osobná doprava mala jednoducho smolu. Zastaviť v Štrbe náklad pred vchodom v strmom stúpaní a pustiť prvý osobák alebo rýchlik sa rovnalo sabotáži.
A nie sú to spomienky môjho otca. Starí majstri, pri ktorých som bol v SNV na zácviku, veľmi farbisto rozprávali o tom, ako bola trať totálne upchatá nákladnými vlakmi, rýchliky meškávali hodinu-dve, boli dni, keď boli radi, že to šlo všetko v jednej kolóne. S obľubou spomínali na šichty na končiacich vrútockých vlakoch, z ktorými vyšli zo SNV, zašli len do 13 km vzdialeného Vydrníka a tam odstáli 6 hodín s odôvodnením, že Vrútky neberú. Už vo Vydrníku. Keď už bolo zle a vlak musel stoj čo stoj ísť, tak ho hnali s požehnaním dispečera aj 100 km pred rýchlikom. Výpravcovia mu dávali ručnú návesť "kráťte čas chodu", ktorá bola vo vtedajšej D1-čke, ako si iste pamätáte, práve na tento účel.

Nehovorte mi teda, čo sa zakladalo a nezakladalo na pravde, napíšte, že možno u Vás na Zvolensku to bolo inak. Nie len podľa Vás.

Ja som nezažil, nechcem sa hádať, ale je zaznamenaný aj prípad, kedy sa Tatran trtulíkal za Pn-kom. A okrem neho koľko bolo R medzi BA - KE? Tri?

Aby so nezabudol, prednosť mali aj vlaky so živým

Dôležité ... Aj to, že sa to nezakladá na pravde. "náklad" nemal prednosť. Jediný kto mal prednosť bol Nex so zeleninou, alebo pred sviatkami s ovocím. Nóó, aby som nezabudol, ešte ťažkotonážnici so zelenou uličkou, ale v tedy nejazdili sledované ruské rýchliky. Vo Výh. Slatinka sa na jednom vlaku vystriedali v dvanásť hodinových zmenách aj tri ruš. čaty. Až potom sa vlak prečísloval a šiel podľa GVD s náskokom pred osobáčikom, prípadne za Gemeranom. Plnenie GVD, neviem ako pod Tatrami, ale v bývalej východnej dráhe: Rýchliky, os. doprava, manipuláky a potom zbytok. Dokonca sa tradovalo, že jediné čo na bývalej ČSD zarába sú manipulačné vlaky. Tak že asi takto to bolo v érach budovateľských. Nie len podľa mňa.

veru tie výluky to je niekedy hrozné prace ukončené o 11:00 ale výluku ukončiť ani za boha skorej lebo na papieri je napísané že výluka je do 14:00

A robilo sa oveľa odvážnejšie, v záujme plnenia plánov a realizácie prevádzky sa kadečo porušovalo.
Ako chlapec si ešte pamätám, jazda rýchlikom do Žiliny bola dobrodružná, samé postávačky pred vchodmi, jazda na výstrahu za čímsi, každá druhá stanica odbočkou.. hoc paradoxne ľudia nadávali možno menej ako dnes.

Nuž a ešte dodám, nehrozili totálne jalové výluky dnešného typu - na vylúčenej jedna MUV-ka, z ktorej chlapi v lese pália haluzinu a jeden nič nerobiaci trolejár upchávajúci koľaj na 8 hodín, na naesprávnej neobsadené hlásky. Výmena traťovej koľaje porovnateľnej dĺžky úseku Varín-Vrútky železničným vojskom sa musela zmáknuť do dvoch týždňov. Kvalita práce síce už bola kapitola iná. Dobre si pamätám, ako čistička DELČ medzi Štrbou a Východnou (obe koľaje sa tam robili kedysi na prelome 80. a 90. rokov) sypala sajrajt v zárezoch trate na medzu vedľa koľaje, aby pri prvom lejaku spláchlo všetko naspäť do novej koľaje a tá opäť plávala v blate. Priekopy sa samozrejme neudržiavali..

Dôležité je ešte povedať, že kedysi, v dobách budovateľských, mala železnica veľký národnohospodársky význam; na komfort, rýchlosť a včasnosť prepravy osôb sa až tak nehľadelo. Základom bola teda nákladná doprava, osobná až taký význam nemala a viac-menej sa štrajchala v dierach pomedzi nákladné vlaky. Jazdné časy a plnenie grafikonu (snáď s výnimkou sledovaných ruských rýchlikov) tomu aj odpovedalo.

ako je možne že kedysi sa dokázalo "vyjazdiť" s nie toľko vlakmi a teraz sa to nedokáže ??
V oných dobách nejazdilo ani zďaleka toľko vlakov osobnej dopravy. A keď si v GVD nakreslíš 5 rovnobežných Pn za sebou, tak tie v pohode prejdú. Keď ale medzi ne potrebuješ pichnúť osobku, tak problém. A nebol problém pri nebanalizovanej trati pri výlukách obsadiť hlásky. Keď sa robilo oňahdy V-V, tak sa zriadili výhybne Strečno a XXX.
Toť moj názor, prečo to šlo.

už je z teba jasnovidec ?

ale nie o tom som chcel..

Ale áno.Chcel.

neboj....až to pôjde so ZSSK a štátom ako to ide.....zachvíľu LE nebudu žiadne osobáky ani rýchliky zavadzať ale nie o tom som chcel....ako je možne že kedysi sa dokázalo "vyjazdiť" s nie toľko vlakmi a teraz sa to nedokáže ?? na druhu stranu.....budu stať naklady=bude chodiť viac kamionov,budu stať Os a R=bude chodiť viac áut..... čiže normálnym riešením podľa mňa nie je viac regulácie a dirigovania (ako tu chcu poniektorý) ale skapacitňovanie tratí (výhybne,ďalšia koľaj) a nech sa výluky a koridor robia ako u normálnych.....až by aj elektrárne a vodarne robili ako ŽSR poniektoré výluky,tak by už dávno bola elektrina a voda na prídel...

Viem. Obcas do Ciech zajdem, tam to vidno vypuklo. A staci kukat na kameru v Usti nad Orlici. Nakladne tam ficia, zial, hlavne v noci. A tiez nad tym dumavam, kedy a kde sa v tych nakladnych vymenia majstri, kym kamsi pridu.