Elektrifikácia tratí na Slovensku

ako to bude s elektrifikáciou Šurany-Nitra-Leopoldov?? už pred pol rokom mala byť štúdia hotová a zatiaľ nič o tom nieje počuť.. či už sa od toho upustilo a milioniky za štúdiu má niekto na účte? :D

Ten black-box kontajner mi prisiel na rozum, lebo vsetky tie veterne vrtule tak principialne funguju (AC - DC - AC), vymena energie medzi roznymi sustavami, ktore nie su synchronne, prebieha tym istym sposobom, dokonca import energie zo severu Europy na kontinent prebieha takym istym sposobom, kde sa este jeden pol prenasa morskou vodou, takze DC kabel ma jednu zilu.
Nori tak napajaju aj svoje vrtne plosiny.... (Raz som cosi take v Norsku osobne navstivil v ramci rozsirovania rozvodne....)

362.001: mne nepríde koncepcia našich napájačiek, elektrického delenia staníc atď nejaká nedomyslená,

OK, napisem to inak - pripada mi malo flexibilna. (Myslim AC).

Tito 15 kilovoltovnici napajaju useky obojstranne, ale je to tym, ze maju vlastnu VVN siet. A nemaju zmeny fazy....

Holt, kazdy system ma svoju dan. 50Hz - ma problem s verejnym trojfazom,
16,7Hz zas potrebuje vlastnu VVN siet.

Napada mi este jedna zhovadilost - vsak dnes nie je problem spravit elektroniku tak, ze ten trojfaz prezeniem cez jeden black-box (kontajner), kde z trojfazu vyrobim jednofaz 50Hz. A potom by vsetky napajacky mohli bezat synchronne. Moderna elektronika nafazuje......


Ale to az budeme velki a bohati....

» metal779: pendolino ti nepôjde 160km/h z Čadce do Košíc, tak kého trápia sťahovačky

skôr som zvedavý na podvozok ako často bude na údržbe, keď počujem jak pod našimi vagónmi "klepoce" alebo ako to nazvať

Šak len sem začne jazdiť Pendolino, ktoré sa určite bude tešiť z toho množstva sťahovačiek ... Ak by sme boli normálna krajina, tak by sa prehodnotili sťahovačky ale keďže nie sme, tak prestane Pendolino k nám jazdiť

Aha.. toto si myslel.. ale to sa nestáva nejak často. Ešte som teda nezažil napäťovku skrz opravy nejakej 3kV zbernice, napájacieho vedenia alebo tak.. Ono keď už to treba opraviť, väčšinou sa to u nás organizuje tak, že sa to robí počas riadnej výluky traťovej koľaje. Takže skrz nejakú takúto údržbu sa nikdy dízlami vlaky nevozia. Ak by nejakým spôsobom vznikla nečakaná havarijná situácia, žeby odpieklo fúz od napájača, stále sa dá koľaj napájať zo susednej koľaje, prípadne jednostranne z protiľahlej meniarne. Ak to kľakne do skratu, to už je úplne havarijná situácia (podobne ako strhnutie TV, prasknutie izolátora), ktorá sa musí bezodkladne opraviť, vlaky pritom nejazdia.
Neviem no.. mne nepríde koncepcia našich napájačiek, elektrického delenia staníc atď nejaká nedomyslená, to skôr ŽSR sa len bráni akýmkoľvek ústupkom a ústretovostiam voči dopravcom, čo do maximalizácie zjazdnosti a kontinuity napájania TV. Už Česi sa posunuli o dosť dopredu, pritom majú tú istú štruktúru napájania TV.
Nuž a dopravcovia čušia, za nás sa nepostaví nik, naši budú spokojní aj vtedy, keď nám ŽSR nechajú za každou zastávkou maximálne kilometer troleja na rozbeh a dofúkanie vzduchu.. načo viac, ono to ďalších 5-8 km zotrvačnosťou dôjde.
Už som dlhšie zo školy von, nechce sa mi hľadať a nie som ani doma, ale taký miloss by sem mohol hodiť nejakú silovú schému meniarne s napájačmi, 22kV rozvodne, 110/27 kV transformovne, spínačky a tak.. už to nejak v hlave nedržím.

362.001: Tu nas snad nezozeru...

Pokial to nie je zasadna energeticka otazka (co pochybujem), ta prax zavesit tratovu kolaj do inej napajacky moze suvisiet s jedinym - jednoduchost obsluhy pri danom koncepte napajania.

Zapojit jednu spojku (jeden odpojovac, vypinac), je urcite jednoduchsie, ako prepojit v niekolkych miestach odojovac medzi parnou a neparnou skupinou.

Kedze (podla schemy napajacky, co sa mi dostala do ruk), z vyvodu napajacky sa priamo napaja trolej bez akejkolvek moznosti prekonfigurovat to inak, pri revizii vyvodu v napajacke vznika nutne problem, ze kus trolejoveho vedenia (po najblizsiu stanicu, mozno aj durch cez stanicu dalej) zostane bez napatia.
A zvysok sa napoji na druhu napajacku....

Ondro:
Problém môže byť nielen s premenlivou vodivosťou mechanických stykov, ale často ho spôsobuje ukoľajnenie vodivých prvkov k niektorej kolajnici. Ideálne je ukoľajnenie na prepoj stredov stykových transformátorov ale ak je tento bod vzdialený tak sa ukoľajní na niektorú koľajnicu cez bleskoistku. Ak dôjde k prierazu bleskoistky, trakčná koľajnica sa spojí so zemou a rozdielna impedancia a následná nesymetria trakčných prúdov je na svete.

PetoN:

Co zasadne ovplyvnuje symetriu (nesymetriu) impedancie?
Na bezstykovej kolaji by to nemalo byt az tak zle.
Chapem, ze na stykoch sa moze impedancia zasadne menit, hlavne ak je ten styk humpolacky spraveny, resp. neudrzovany.
No a ak na DC chybaju na stykoch tie medene spojky, tak je to v haji cele....

S cim su teda u nas zasadne problemy?

Ondro, máš pravdu, akurát to čo píšeš platí len pri symetrii trakčných prúdov v oboch koľajniciach, co v realite nie je vždy splnené. A v prípade istej nesymetrie (napríklad kvôli odlišnej impedancií koľajových pasov) potom trakčný prúd môže ovplyvňovať aj činnosť koľajového obvodu.

PetoN:

To stykove trafo je zapojene tak, ze trakcny prud sa v principe rozdeli na dve polovice (do kazdej kolaje) ... Tym padom magneticky tok v jadre sposobeny trakcnym prudom je (takmer) nulovy a jadro prenasa magneticky tok sposobeny len signalnym prudom.

Principialne sa do kolajoveho obvodu nasuperponuje 75Hz (pripadne ina frekvencia). Zapojenim toho trafa sa tych 75Hz nedostane do spatneho trakcneho prudu.

Ono je vcelku jedno, ci sa to trafo pouzije na DC alebo na AC, vysledok je rovnaky. Len taky trafak v Ziline musi byt holt dimenzovany na 10x vacsie prudy ako ten bratislavsky.

Feroo: ides robit majstra? refren
http://www.youtube.com/watch?v=L2mDPXlt7ZM

kedy presne tazko povedat, az sa zacne projektovat a pride sa po stupen dokumentacie DRS (Dokumentácia pre realizáciu stavby), vtedy to bude zname. Pri ukonceni elektrifikacie uz bude urcite.

PetoN......o tom ktorý pás koľajnice čí jeden,alebo oba sú trakčné závisí od OZŤ-ákov.

Tie "bedne" pri izolovaných stykoch sú dnes častejšie stykové transformátory a nie tlmivky. Ale princíp činnosti je rovnaký, ako napísal Ondro. V prípade použitia stykových transformátorov alebo tlmiviek sú trakčné obe koľajnice, to čo písal rakana123 je pravda len v prípade tzv. jednopásových koľajových obvodov, ktorých nie je na Slovensku veľa.

Kanál v stanici .... prísne utajovaný ... . Podrobnosti o používaní rádiostaníc a celková prevádzka rádio.... siete je riešená v Rádio... poriadku, ktorý tvorí prílohu č. 11 PP- Rádiový prevádzkový poriadok.

Tomáš.... Tie bedne na oddelenie trakčného prúdu od OZŤ-áckeho slaboprúdu máme ako dobrý orientačný bod, nakoľko izolák medzi ostatnými stykmi (pokiaľ je výhybka ešte celá klasicky stykovaná) sa predsa len ťažko hľadá.

Ad. vytiahnutie dobre že nie po označník... Pokiaľ prebehlo vyrozumenie ako bežne prebieha, tak pindať nemôžu, ale predsa len.. sme ľudia a v niektorých staniciach to nemajú radi. To že má mašinista poznanie.. hej hej.. no má, no.
Na elektromechanike tie trpaslíky nie sú, návesť pre návrat zo zhlavia dáva spravidla signalista z kadibúdky. A v mnohých prípadoch sú KO rozkúskované, to znamená, že ak prestavujem z 1. na 3. trebárs alebo zo 6. na 4., tak stačí za priľahlý styk a netreba nutne vyťahovať až za krajnú výhybku, teda za obe spojky medzi 1. a 2.
Tie bedne na oddelenie trakčného prúdu od OZŤ-áckeho slaboprúdu máme ako dobrý orientačný bod, nakoľko izolák medzi ostatnými stykmi (pokiaľ je výhybka ešte celá klasicky stykovaná) sa predsa len ťažko hľadá.

milloss: v HE má byť kde meniareň postavená, už sa vie?

vlacik0.......mašinista má mať poznanie trate ( žst. ) kade chodí,ja osobne som chodil za posledného bieleho trpaslíka.....

Ked signalisti rozhadzovali rukami, museli mať "radosť", že z kade ho vypustili a nebolo by lepšie, keď by signalisti kričali z okienka stavadla, že treba prejsť napr. 3 výhybky namiesto čísla koľaje