Elektrifikácia tratí na Slovensku
Aky je vás názor o tom ze kedy budú hlavné trati elektrifikované na Slovensku?Teraz mozete pocut ze elektrifikajú trat medzi Zvolenom a Banskou Bystricou kedy to bude hotové?A trat 160 Zvolen Filakovo ked elektrifikujú kde bude diesel?Ja tesím ze elektrifikujú.Ale len do Filakova bude elektrifikovaná.Podla mna je to hloupost cely trat musia elektrifikovat.A este jedna otázka ked elektrifikujú trate diesele predajú do Kuba alebo niekde?A budeme na to mat dostatok rusna?
Podradené diskusné témy
PS : neprezrádzaj moje nou haou 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722148/
mikulik ...... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722142/
ondro........ked sa dobre zacitas do starsich diskusii, tak sa dozvies aj vselico technicky zaujimave............... npr. ake hrube trolejove vedenie sa pouziva u nas 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722121/
rakana123:
OK,
akurat tu nenachadzam nikoho, kto by mi popisal, ako je to technicky vyriesene na Slovensku.... Rad sa nieco naucim....
V debatach, co tu vidim, sa skor riesia handrkovania typu ci trolej do Horneho Dolneho je blbost a ci nie, technicky sa nedozviem zhola nic.
Ono, mam znamych rusnovodicov i vypravcov, ale to nie su ti spravni na taketo debaty. Tak som skusal vyprovokovat dakoho na technicku debatu....
Nevyslo, nevadi....
OK,
akurat tu nenachadzam nikoho, kto by mi popisal, ako je to technicky vyriesene na Slovensku.... Rad sa nieco naucim....
V debatach, co tu vidim, sa skor riesia handrkovania typu ci trolej do Horneho Dolneho je blbost a ci nie, technicky sa nedozviem zhola nic.
Ono, mam znamych rusnovodicov i vypravcov, ale to nie su ti spravni na taketo debaty. Tak som skusal vyprovokovat dakoho na technicku debatu....
Nevyslo, nevadi....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722098/
Ondro : Nič v zlom, nechajme Rakúsko,Rakúskom je to iná trieda ak sa prosím neurazíš sme na Slovensku ,aj táto časť DF má názov Elektrifikácia tratí na Slovensku
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722097/
rakana123: Do tretice, pytal som sa, ako casto nastava v rozvodni vypnutie a skusanie vyvodu pred opatovnym zapnutim.
Vraj v priemere 1x denne na rozvodnu....
Vraj v priemere 1x denne na rozvodnu....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722085/
rakana123:
Opatovne zapnutie, ako je zname z distribuciek, teda 2x a potom natvrdo vypnut sa u OBB nepouziva. Pidil som sa, preco je to tak, moj zaver znie, ze je to z dovodov minimalizacie skody.
Ono, ako zazil kolega, skratove prudy v pripade naozaj tvrdeho skratu, sa mozu pohybovat aj okolo 20000A. Vtedy sa uz odparuju aj odpojovace....
(Kolega mi dotycnu udalost kvetnato popisoval....)
Jediny strach, co vtedy mali, ci nahodou neprezeravili trolejove vedenie.
To by bol trosku drahy spas.
Taky skratovy prud spravi napr. do vagona ci masiny riadnu dieru....
To testovanie cez odpor obmedzi skratovy prud na cca 60A. Co je sice dost, ale nie je to 20000A....
Jedna udalost spred par rokov, na zaklade ktorej museli aj ochranari menit nastavenia ochran sa odohrala v Salzkammergut na trati Attnang-Puchheim - Steinach-Irdning. 3 napajacky napajaju trat paralelne. Pri poskodeni izolatora sa na jednom stlpe rozhorel obluk.... Celkovy prud sa rozdelil do tych 3 napajaciek tak, ze v kazdej jednej z nich bol pod trvalym pripustnym prudom. Podla informacii, co mam, mohlo tam tiect nieco pod 6000A. A trvalo to asi strthodinku...
Troleje ziarili az sa preziarili. OBB muselo menit cca 20km trolejoveho vedenia plus postihnuty stlp....
Opatovne zapnutie, ako je zname z distribuciek, teda 2x a potom natvrdo vypnut sa u OBB nepouziva. Pidil som sa, preco je to tak, moj zaver znie, ze je to z dovodov minimalizacie skody.
Ono, ako zazil kolega, skratove prudy v pripade naozaj tvrdeho skratu, sa mozu pohybovat aj okolo 20000A. Vtedy sa uz odparuju aj odpojovace....
(Kolega mi dotycnu udalost kvetnato popisoval....)
Jediny strach, co vtedy mali, ci nahodou neprezeravili trolejove vedenie.
To by bol trosku drahy spas.
Taky skratovy prud spravi napr. do vagona ci masiny riadnu dieru....
To testovanie cez odpor obmedzi skratovy prud na cca 60A. Co je sice dost, ale nie je to 20000A....
Jedna udalost spred par rokov, na zaklade ktorej museli aj ochranari menit nastavenia ochran sa odohrala v Salzkammergut na trati Attnang-Puchheim - Steinach-Irdning. 3 napajacky napajaju trat paralelne. Pri poskodeni izolatora sa na jednom stlpe rozhorel obluk.... Celkovy prud sa rozdelil do tych 3 napajaciek tak, ze v kazdej jednej z nich bol pod trvalym pripustnym prudom. Podla informacii, co mam, mohlo tam tiect nieco pod 6000A. A trvalo to asi strthodinku...
Troleje ziarili az sa preziarili. OBB muselo menit cca 20km trolejoveho vedenia plus postihnuty stlp....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722084/
rakana123: U OBB to funguje tak, ze ochrana pri skrate, nadprude, tepelnom pretazeni a pod. vypne vypinac. Nabehne skusacia automatika, ktora pomocou toho odporu preskusa vyvod. Ak usudi, ze je opatovne zapnutie OK, opat vyvod zapne. Cely ten proces trva plus minus autobus do 10 sekund.
Vlastne skusanie trva menej nez 3 sekundy, vsetky ostatne procesy su len prekonfugurovanie vyvodu na testovanie a opatovne zanutie.
Co sa skutocne odohralo, hlasi ochrana cez komunikacne linky na dispecing.
Analyzu poruchovych udalosti, ak sa vyskytne zavazna udalost, si robia "ochranari". Poruchove zaznamy si ochranari vycitavaju cez komunikacne siete, takze do rozvodne ci spinacej stanice za normalnych okolnosti netreba chodit.
Okrem toho, ze sa vsetky data posielaju na dispecing, je mozne rozvodnu ovladat miestne z lokalneho pocitaca, kde sa zaznamenavaju vsetky signaly, pripadne priamo pri vypinaci, odpojovaci....
Ked zlyhaju vsetky 3 moznosti riadiacej elektroniky, nastupuju kluce, kluka a ludske ruky...
Teda,
este jedna zaujimavost (neviem, ako je to u nas) - ak ked vypadne komplet napajanie riadiacej techniky, aj zalohovanie akumulatormi, este existuje jeden kondenzatorovy aparat, ktory umoznuje vypnut vypinace " velkym cervenym" tlacitkom.
Takze ludska sila nabehne az potom, co zlyhaju aj kondenzatory....
Vlastne skusanie trva menej nez 3 sekundy, vsetky ostatne procesy su len prekonfugurovanie vyvodu na testovanie a opatovne zanutie.
Co sa skutocne odohralo, hlasi ochrana cez komunikacne linky na dispecing.
Analyzu poruchovych udalosti, ak sa vyskytne zavazna udalost, si robia "ochranari". Poruchove zaznamy si ochranari vycitavaju cez komunikacne siete, takze do rozvodne ci spinacej stanice za normalnych okolnosti netreba chodit.
Okrem toho, ze sa vsetky data posielaju na dispecing, je mozne rozvodnu ovladat miestne z lokalneho pocitaca, kde sa zaznamenavaju vsetky signaly, pripadne priamo pri vypinaci, odpojovaci....
Ked zlyhaju vsetky 3 moznosti riadiacej elektroniky, nastupuju kluce, kluka a ludske ruky...
Teda,
este jedna zaujimavost (neviem, ako je to u nas) - ak ked vypadne komplet napajanie riadiacej techniky, aj zalohovanie akumulatormi, este existuje jeden kondenzatorovy aparat, ktory umoznuje vypnut vypinace " velkym cervenym" tlacitkom.
Takze ludska sila nabehne az potom, co zlyhaju aj kondenzatory....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722083/
Ondro : Na ŽSR OZ pri výpadku nahadzuje 2x,elektro.dispečer si vie na panely zistiť čí sa jedná o tvrdý skrat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/722043/
To cudo je skusobny odpor. (cca 500 Ohm).
V pripade, ze ochrana vypne vypinac niektoreho vyvodu, skusa sa (cez ten odpor), ci je niekde skrat. Podla prudu tecuceho odporom zaradenym do obvodu medzi rozvodnu a trolej sa vyhodnoti ci skrat na vedeni trva (I>24A) alebo je mozne trolej opatovne zapnut. (I<24A).
V pripade, ze ochrana vypne vypinac niektoreho vyvodu, skusa sa (cez ten odpor), ci je niekde skrat. Podla prudu tecuceho odporom zaradenym do obvodu medzi rozvodnu a trolej sa vyhodnoti ci skrat na vedeni trva (I>24A) alebo je mozne trolej opatovne zapnut. (I<24A).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/718136/
Kedysi som tu pisal o draznych rozvodniach OBB.
Toto cudo je sucastou 15kV casti rozvodne.
Co by to mohlo byt?
Fotene minuly tyzden v UW Landeck na vychodnej rampe Arlbergbahn.
Toto cudo je sucastou 15kV casti rozvodne.
Co by to mohlo byt?
Fotene minuly tyzden v UW Landeck na vychodnej rampe Arlbergbahn.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/717904/
Ondro: Načo bol vymyslený viem a viem aj ako je vymyslený tu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715849/
Tak prečo OBB robia ostatným natruc s UIC linkami, ktorá nieje kompatibilná s inými zahraničnými správami ?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715848/
Bohužiaľ Miro 79 má pravdu a mimochodom neviem prečo za toľko peňazí
na staré šroty
na staré šroty
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715847/
Miro79:
A Tebe nie je zrejme, ze ETCS je europsky zabezpecovac a aj preto bol vymysleny? A cele to narodno je dane iba softwarom?
Ze ten hardware musi byt kompatibilny v celej Europe?
A pokial na Slovensku niekto nieco nekompatibilne vymysla, patri najskor do blazinca alebo do basy?
A Tebe nie je zrejme, ze ETCS je europsky zabezpecovac a aj preto bol vymysleny? A cele to narodno je dane iba softwarom?
Ze ten hardware musi byt kompatibilny v celej Europe?
A pokial na Slovensku niekto nieco nekompatibilne vymysla, patri najskor do blazinca alebo do basy?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715846/
Ondro: Ale aj tebe nedochádza, že aj to ETCS je len národné... Aspoň to naše.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715816/
Ufo:
S tym radiostopom sa mozno mylim, GSM-R je vsak nutny predpoklad pre ETCS L2.
Z Wikipedie som si pozical obrazok. GSM-R je prostrednikom medzi mobilnym ETCS pocitacom a centralnym pocitacom.
V takom pripade sa vlak da zastavit aj na dialku.
L1 take cosi neumoznuje, lebo nevyzaduje nutne GSM-R.
Ovsem, kde je napisane, ze sa to neda implementovat aj v L1, ak je k dispozicii GSM-R?
S tym radiostopom sa mozno mylim, GSM-R je vsak nutny predpoklad pre ETCS L2.
Z Wikipedie som si pozical obrazok. GSM-R je prostrednikom medzi mobilnym ETCS pocitacom a centralnym pocitacom.
V takom pripade sa vlak da zastavit aj na dialku.
L1 take cosi neumoznuje, lebo nevyzaduje nutne GSM-R.
Ovsem, kde je napisane, ze sa to neda implementovat aj v L1, ak je k dispozicii GSM-R?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715808/
Ufo:
ETCS L2 v Rakusku uz funguje minimalne 2 roky. Co stvaral Siemens, neviem, ale zjavne to uz funguje a pouziva sa.
ETCS L2 v Rakusku uz funguje minimalne 2 roky. Co stvaral Siemens, neviem, ale zjavne to uz funguje a pouziva sa.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715802/
Ondro: Kde je v GSM-R radiostop? A take ETCS L2 trackside od Siemens - na koľkých tratiach v Rakúsku to vyhral Siemens a zaplatil rovno penále, lebo to ešte ani nevyrobil?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715791/
Miro79: Dopravca, keď chce mať lokomotívu, ktorá vôbec môže vstúpiť na všetky trate ŽSR, tak aby mala celý pult posiaty vysielačkami rôzneho druhu a vybavenú aspoň tromi typmi mobilného zabzar.
Ved to je nasa slovenska choroba!!!!!
Ako to, ze sa nepresadzuje GSM-R bez vynimky na celom uzemi? Odpadli by vsetky tie rozne vysielacky a nezmysly, do buducna by to uz malo interface na nudzovy stop a co ja viem, co este a dokonca by to s vyskou pravdepodobnostou mohlo byt pouzite aj na cudzom uzemi.
Nechcite vediet, ako je pokryte Rakusko ci Nemecko sietou GSM-R. Asi by ste vsetci zbledli zavistou...
Ked koridorizacia, tak jedine s GSM-R a ETCS L2, max. docasne L1. A postupne pridavat kusok po kusku....
Radsej 100-200km dobre vybavenej trate, kde sa bude jazdit 160km/h a vyse, ako 400km bordelu s tisic vynimkami a specifikami.
To nikomu nedochadza?
Ved to je nasa slovenska choroba!!!!!
Ako to, ze sa nepresadzuje GSM-R bez vynimky na celom uzemi? Odpadli by vsetky tie rozne vysielacky a nezmysly, do buducna by to uz malo interface na nudzovy stop a co ja viem, co este a dokonca by to s vyskou pravdepodobnostou mohlo byt pouzite aj na cudzom uzemi.
Nechcite vediet, ako je pokryte Rakusko ci Nemecko sietou GSM-R. Asi by ste vsetci zbledli zavistou...
Ked koridorizacia, tak jedine s GSM-R a ETCS L2, max. docasne L1. A postupne pridavat kusok po kusku....
Radsej 100-200km dobre vybavenej trate, kde sa bude jazdit 160km/h a vyse, ako 400km bordelu s tisic vynimkami a specifikami.
To nikomu nedochadza?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/715790/
