Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
Výpravcovia sa po rušňovodičoch a údržbároch stali ďalšou nedostatkovou profesiou, ktorá ovplyvňuje už aj každodennú prevádzku vlakov. Denník N v marci upozornil, že Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pre chýbajúcich výpravcov čiastočne uzavreli stanicu Sekule na Záhorí.
reklama
Odvtedy sa situácia ďalej zhoršuje. V súčasnosti už museli obmedziť prevádzku aj na staniciach v Holíči nad Moravou, Rišňovciach (okres Nitra), Heľpe a ďalšie sú v pláne.
Tieto stanice dali železnice do režimu „nepredpokladaná výluka dopravnej služby“. Neznamená to, že by v nich vlaky nemohli zastavovať – ich výpravu môže zabezpečiť aj vlakvedúci.
Znamená to však, že v týchto staniciach nepracuje stály výpravca. Vlaky sa tu teda nemôžu križovať či využívať odstavné koľaje, čo v praxi môže znamenať zbytočné meškanie.
Najväčší nedostatok výpravcov je tradične na západe Slovenska: Napríklad v Bratislavskom kraji aktuálne chýba 22 výpravcov, v Trnavskom kraji 17. A čoskoro budú zrejme končiť aj niektorí ďalší.
Denník N má k dispozícií aj podrobnejšie čísla zo začiatku tohto roka: napríklad na bratislavskej Hlavnej stanici vtedy miesto 24 výpravcov pracovalo 21. To síce nevyzerá ako zásadná medzera, no aj tento rozdiel môže mať vplyv na meškanie vlakov.
„Niektoré vlaky z bratislavskej hlavnej stanice niekedy meškajú dve-tri minúty len preto, že výpravca sa nestíha presúvať medzi nástupišťami,“ povedal pred časom Matej Ferencei z Odborovej asociácie výpravcov a dispečerov.
Asi najbizarnejší je prípad stanice v Petržalke, kde je neobsadená väčšina zo šiestich tabuľkových miest výpravcov. Podľa medzinárodných dohôd s Rakúskom by tu mal pôsobiť aj výpravca, ktorý komunikuje v nemeckom jazyku. Takého niet, a tak sa slovenskí železničiari podľa informácií Denníka N dorozumievajú s Rakúšanmi cez prekladateľské aplikácie.
„Na konci minulého roka sa odchodmi do starobných a predčasných starobných dôchodkov situácia výrazne skomplikovala,“ potvrdzujú železnice.
Ďalšie odchody prídu v najbližších troch rokoch. Len v Bratislavskom a Trnavskom kraji dosiahne dôchodkový vek ďalších pätnásť výpravcov.
Vyškoliť plnohodnotného výpravcu trvá minimálne pol roka až rok. Uchádzač si musí odkrútiť niekoľko mesiacov na poste výhybkára, do toho absolvovať odborné skúšky, psychotesty, zdravotné testy. A väčšinu z tejto procedúry si musí každé tri roky opakovať.
„Na toto sa obvykle podujme len niekto, kto má k železnici vzťah. Nie je to primárne o peniazoch, keďže len málokoho dnes nadchne predstava podstúpiť celý tento proces za 1500 eur hrubého,“ dodal náš zdroj.
https://e.dennikn.sk/4132569/zelezniciam-sa-nedari-zohnat-vypravcov-obmedzuju-prevadzku-na-dalsich-staniciach/?fbclid=IwY2xjawEl8a1leHRuA2FlbQIxMQABHa5zKv23QEZ_wI4mLf8fHr5z1Oi9uEA1zFmKD5hY4pddX4VmwoQKaZXSmQ_aem_mfFQP0_HfzmG4vifACrfkw
Už teraz je severná trasa vlakom (BA - KE) o zhruba polhodinku pomalšia ako autom. Po dokončení rozostavaných diaľníc (pričom bude stále chybať Turany - Hubová) sa tento čas ešte viac prepadne v prospech áut a aj “udržiavaná” severná trasa bude na smiech - už padne verklíkovací argument Strečno. (Lebo však staviať trasu na 140 km/h s občasnými 160 km/h je strašne fasa nápad)
O juhu nehovoriac - to je čistá katastrofa a vlaky sú oproti IAD absolútne na smiech. Poznám tony ľudí, ktorí keď keď cestujú domov tak radšej pozrú na BlaBlaCar akoby sa mali trepať milión rokov z Brna do RV/LC/…
A toto vlákno sa určite nevolá ''Prečo nie bus, ale radšej vlak'', ale volá sa Dopravná politika SR. Aktuálne ožila diskusia v tomto vlákne v reakcii na článok o tom, ako sa cestuje z BA do RV vlakom, ako dlho to trvá, koľko výluk a pomalých úsekov spôsobuje, že to trvá neúmerne dlho. V podstate rovnako dlho alebo dlhšie ako pred polstoročím. A to má veľa spoločného s dopravnou politikou našej krásnej vlasti, chápeš, že?
Samkoh, tvoje jemne autistické vnímanie reality ťa možno doviedlo k záveru, že z nejakého dôvodu je podstatné, či sa deti učia o tom, kde je PK, kde BA a kde RV v treťom či štvrtom ročníku (moja dcéra to inak preberala azda už na prvouke v druhom ročníku, ak to považuješ za relevantné), ale podstatou tej poznámky bolo čosi iné: je úplne od veci strašiť kolónami pod Strečnom, keď je reč o južnom ťahu a len to dokresľuje márnosť toho Radovho výstrelu do tmy.
Pozri, splietaš niečo o tom, že vo vlaku je normálne WC a keby som chcel byť ironický, tak by som začal, že nechcem vedieť, kde a ako žiješ, ak ti WC vo vlakoch ŽSSK prichádzajú normálne a mohol by som odvíjať akože vtipné narážky na to, aký je tvoj hygienický štandard a podobne. Prečo to nerobím? Lebo by to bolo kusisko zlomyseľné a zároveň kusisko off-topic. Opakujem, toto nie je debata o tom, že ak ideš autom, kdekoľvek na benzínke si môžeš kúpiť pitie, pochutiny a väčšinou aj čerstvo sa tváriaci junk food (ešte aj u vodičov v buse máš nezriedka šancu kúpiť si minerálku a nejakú limonádu, kým vo väčšine vlakov nie). Chápeš, však?
O čom to teda je? O tom, že tu máme x exponovaných tratí, kde železnica zaspala dobu. Že tu máme trasy, kde sa vlak teríga rýchlosťami ako za prvej republiky alebo dokonca za cisára pána, lebo sa na nich neinvestuje nie do modernizácie, ale ani do údržby. Že služby na niektorých z týchto tratí sú v ére divokého kapitalizmu karpatského typu horšie ako v ére ''reálneho socializmu'', kým v krajinách nielen na západ od nás, je to spravidla naopak. Tiež je to o tom, že na tento marazmus sme si zvykli, že optimistické nádeje spred dvadsiatich rokov (áno, aj ja som ich mal), že ak sa o týchto témach bude verejne hovoriť, tak určite príde zlepšenie, sa z veľkej časti nenaplnili a nenapĺňajú. Že niet za posledných 30 rokov vládnej garnitúry, ktorá by priniesla zásadnú zmenu k lepšiemu v tejto oblasti. Že sme sa upli na diaľnice a rýchlostné komunikácie, ale opomíname železnice, napriek všetkým programovým dokumentom, kde sme deklarovali čosi iné. Samkoh, ešte dlho by som mohol pokračovať. Väčšinu z toho zachytáva aj tá reportáž, ktorú sem linkol Darthanubis.
Na VN som registrovaný rovných 20 rokov, a to je dosť dlho, aby bolo jasné, že nie som žiadny gumokolácky fanatik, čo sem prišiel trolliť. Čo som písal, je moja čerstvá skúsenosť, že v rovnakom čase, keď autor reportáže išiel uvedenú trasu vlakom, išiel som ja takmer identickú trasu autom. A čo som na margo toho napísal? Pripomeniem ti to: ''...aby som bol aj trocha pozitívny, cesty sú na juh celkom fajn, do Lučenca viac-menej diaľnica (tam, kde zatiaľ nie je, tak ju už budujú), a tak aspoň tým jedným z najmenej ekologických druhov dopravy sa tam dovezieme zas o čosi rýchlejšie a pohodlnejšie.'' Ty tam necítiš tú iróniu a v kontexte celého príspevku aj kritiku pomerov? Vieš, o tom to je, že keby tie pomery boli iné, keby sa tam dalo v dobrom čase, za dobrú cenu a v dobrej kvalite doviesť vlakom, tak by som možno volil vlak. A ver, že nielen ja, ale x tisíc (potenciálnych) cestujúcich, ktorí majú na výber.
A este k tej trase BA-RV vlakom:
Keď občas tadiaľ idem, tak vlakom.
Dôvody mám takéto:
A. Prečo nie autom
1. Nemám vodičák.
2. Rodičia síce majú a sú ochotní, ale moje turistické trasy nezvládnu.
3. Vo vlaku spodnou trasou sa netlačím.
4. Vo vlaku sa lepšie lustia krížovky.
B. Prečo nie busom
1. Vlaky chodia v takte.
2. Do vlakov na južnej trase nepotrebujem miestenku, a to narozdiel od severnej trasy ani prakticky(v 6xx si na 200 km trase bez miestenky každú chvíľu presadas).
3. Vo vlaku je normálne WC.
4. Vlak má zabezpečené pripoje.
Sprostosti o tom, komu čo vyžralo alebo nevyžralo mozog, si láskavo nechaj pre seba. Rovnako stupídnym spôsobom by som mohol odpovedať aj ja tebe, ale nevidím v tom význam. Niekto si svoj čas cení viac a niekto menej. Objektívne: ak sa chceš z BA dostať povedzme do tej RV, možno ti šesť a pol hodiny, plus preprava na stanicu v BA a zo stanice v RV v porovnaní s tromi hodinami v aute príde OK. Detto, možno ti prídu OK tri a pol či štyri hodiny vo vlaku (a buse NAD) na trase BA - BB, oproti dvom v aute (alebo dva a trištvrte v buse). V poriadku. Mne ten čas, ktorý takto premrhám, v živote nikto nevráti. A na výnimky ani nezaplatí. A zjavne to takto majú státisíce iných ľudí. Aj im vyžralo mozog? Kámo, to vieš, všetci sú blázni, len ty si lietadielko...
Nehovoriac o tej časti, kde (implicitne) kriticky poukazujem na to, že kým do diaľnic a cestnej infraštruktúry sa tu celkom aj investuje, do železničnej ide zúfalo málo peňazí, a tak buď stagnuje alebo vyslovene upadá, ako poukazuje aj tej prelinkovaný článok. Ach, jaj, treba čítať s porozumením, ty plechová kobylka... :D
Teraz, pár dní nazad, som tú cestu išiel autom a nech sa akokoľvek snažím, nenapadá mi jediný dôvod, prečo by som mal uprednostniť vlak. Jedine, že by som to auto nemal, alebo možno, ak by som mal vlak zdarma. Iné dôvody mi nenapadajú. A to som fanúšik železnice. Ani nejdem kalkulovať, koľko to vyjde rodinu, alebo koľko to vyjde štyroch dospelých autom a koľko vlakom, lebo ani prípadná úspora nikomu príčetnému asi nestojí za to, aby sa dobrovoľne podroboval stresu, či všetko pôjde načas, či bude pristavená NAD, či stihne prestupy, akú súpravu ŽSSK nasadí, atď. A to samozrejme s tým, že na nejaké doplnkové služby môže zabudnúť a vrcholom luxusu je elektrina a ako tak fungujúca wi-fina. To nie je hejt, ale konštatovanie.
Vlak tam pritom prechádza malebnou krajinou. Novohrad, Malohont aj Gemer ponúkajú toľko krás, že v normálne fungujúcej krajine by azda aj niekto uvažoval, že keď už nič iné a keď je tam hold bieda, treba zblbnúť ľudí z iných kútov a aj zo zahraničia a zvážať ich tam a že aj po zániku ťažobného, spracovateľského a ďalšieho priemyslu tam treba udržiavať železničnú infraštruktúru (a to azda aj zo strategických dôvodov), ale my nie, my na Slovensku žijeme vo vlastnej realite. A to nie, že otvoriť si juh, ale my máme problém otvoriť si, resp. držať železnicou otvorený stred, teda ZV a BB...
Ale teda, aby som bol aj trocha pozitívny: cesty sú na juh celkom fajn, do Lučenca viac-menej diaľnica (tam, kde zatiaľ nie je, tak ju už budujú), a tak aspoň tým jedným z najmenej ekologických druhov dopravy sa tam dovezieme zas o čosi rýchlejšie a pohodlnejšie.
Na to, aby sa človek dostal napríklad do Rožňavy, kam sme sa rozhodli ísť my, bude musieť ísť štyrmi rôznymi spojmi. K nim sa dostaneme postupne, zatiaľ vyráža iba rýchlik do Banskej Bystrice. S miernym meškaním, oproti iným však ide ešte vcelku načas.
Prvý úsek prebieha celkom bezproblémovo. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) nasadila síce nie najnovšiu súpravu, no jednu z tých lepších.
Ak by ste však boli smädní alebo nebodaj hladní, máte smolu, jedálenský vozeň chýba. „Jáj, to na tejto trase zrušili už dávno,“ vysvetľuje sprievodca. K dispozícii nie je ani vozík s občerstvením a cestujúci sú tak odkázaní na vlastné zásoby.
Rýchlik však cestujúcich neodvezie až do Zvolena, v Kozárovciach musíme prestupovať. A tu sa začínajú problémy. Od júna až do decembra je pre havarijný stav infraštruktúry a rekonštrukciu stanice od tohto miesta výluka. Z Kozároviec do Novej Bane, odkiaľ vlak pokračuje, ľudí odvážajú autobusy.
Tie mali byť pristavené pred stanicou, ešte však neprišli. Ľudia postávajú pred vchodom, začína popŕchať a kde-tu sa ozýva nespokojné šomranie. „Toto sú služby. Neuveriteľné,“ hovorí postaršia pani. „Ten autobus tu už mohol byť,“ pridáva sa ďalšia.
„Ale veď máte zabezpečenú náhradnú dopravu,“ snaží sa upokojiť ľudí sprievodca. Biele autobusy nakoniec s desaťminútovým meškaním prídu a cestujúci nastúpia.
Ak by si niekto chcel náhodou kúpiť niečo na jedenie alebo pitie, keďže vo vlaku na to nemal príležitosť, nepodarí sa mu to. Stanica v Kozárovciach je síce otvorená, no funguje v nej iba automat na kávu. Činnosť ukončila aj predajňa lístkov, tie si môžu cestujúci kúpiť len cez internet alebo vo vlaku.
V poslednom úseku cesty naplno zažívame nedostatky južnej trasy. Cestu vlakom zo Zvolena do miest roztrúsených po južnej trase do Košíc si zvolia zrejme iba ľudia, ktorí naozaj nemajú na výber.
Ľudia v našom vozni sú však s osudom zmierení a nepríjemnosti prijímajú s humorom. Vzadu niekto počúva nahlas rádio, skupina postarších mužov a žien sa veselo baví.
https://www.postoj.sk/159882/ako-sa-cestuje-po-juznom-slovensku-pripravte-si-pevne-nervy-avela-trpezlivosti
Vidím to ako Miro....
A o komunikácii v nemčine cez prekladač je tiež hovadina. Áno, boli o tom úvahy, že by v Petržalke mohol ako náhrada slúžiť aj výpravca bez znalosti nemčiny a s výpravcom z Kittsee by komunikoval cez prekladač (ako napr. v Rusovciach s Rajkou). Ale to bolo hneď každému znalému jasné, že nie je reálne. On totiž ten výpravca nekomunikuje len s výpravcom v Kittsee, ale cez GSM-R aj s rušňovodičmi, a to sa nijakým prekladačom nedá nahradiť.