Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
https://zdopravy.cz/zadrhel-pro-vysokorychlostni-zeleznici-do-polska-nevychazi-jeji-ekonomicka-navratnost-133530/
Čo sa týka VRT cez Košice a PRešov, štúdia je zverejnená na stránke ŽSR:
https://www.zsr.sk/24087/
Nič nehádam, keďže som ju čítal. ŽSR ju zverejnili v rámci VO na vlastnú štúdiu riešenia na slovenskom území, ktorá má nadviazať na štúdiu celého koridoru.
Čo sa týka TEN-T extended.
Áno, znamená to, že ŽSR by si mali dať vypracovať štúdiu realizovateľnosti, čo s traťou hranica - KE - PO - hranica, vybrať najvhodnejší variant a začať práce na projekčnej príprave.
To však rozhodne neznamená že tam na 100% bude po celej dĺžke 160 km/h nebodaj VRT. Ak nevyjde B/C, tak kľudne na niektorých úsekoch bude aj 120 km/h.
Ked Cechom vie vychadzat VRT Praha - Hradec Kralove - Wroclaw s dvomi parmi vlakov za hodinu, tak nevidim dovod, aby nevychadzala Budapest - Miskolc - Krakow. Este so zahrnutim nakladnej dopravy (omnoho vyznamnejsia nakladna doprava v trase Balkan - Pobaltie v porovnani s VRT usekom Hradec - Wroclaw) na vyznamnom cezhranicnom useku SK/PL a navyse po trati, ktora ide v stope sucasnej trate zaradenej do TEN-T extended network (ktora vsak najblizsich 30 rokov urcite nebude splnat poziadavky kladene na TEN-T extended), urcite by sa na to casom europske peniaze nasli.
Maďari pri vypracovaní štúdie realizovateľnosti potrebovali alternatívy k preferovanému variantu.
Im ide o vysokorýchlostnú trať smer západ a aby to preplatila EU. Tak sa vymyslelo prepojenie hlavných miest V4.
Z toho pohľadu je VRT cez Košice a Prešov nezaujímavá varianta, ktorá by ani nebola financovateľná z eurofondov, lebo náklady sú príliš veľké a prínosy veľmi malé. Robili výpočty, nevychádzalo to, preto to pomerne rýchlo vylúčili. Kdesi na internete je anglická verzia ich štúdie realizovateľnosti ktorú robili.
Kazdopadne, za mna velka skoda, ze sa (aspon) v ramci (Sc-Fi) Studie uskutocnitelnosti vysokorychlostnych trati V4 nesleduje variant trasovania novej trate Budapest – Krakow (– Warszawa) cez Kosicku kotlinu, kde mame okrem Karpat iba placku (rovinate uzemia v Madarsku aj Polsku), a teda relativne volne ruky pri umiestnovani trate do terenu. Mimo Karpat sa to da trasovat kludne aj na 320 km/h (iba osobna doprava), cez Karpaty dajme tomu na 200 km/h a v zmiesanej prevadzke aj pre nakladnu dopravu (v ramci koridoru Via Carpatia). Vzniknut tak mohol zaujimavy okruh Warszawa – Katowice – Ostrava – Brno – Vieden/Bratislava – Budapest – Miskolc – Presov/Kosice – Krakow – Warszawa s atraktivnymi cestovnymi casmi v oboch smeroch.
Kazdopadne, nic z toho nebude, lebo aj ked povodne bol vychodny variant v hre, tak po pripomienkach slovenskej strany zo studie vypadol.
https://www.sudop.cz/admin-data/storage/get/371-15_miroslav-garaj-zsr-aktualny-stav-pripravy-studie-vrt-v4-na-slovensku.pdf
Sucasny general je dlhorocny zamestnanec ZSR technického zamerania a velmi dobre vie co by bolo treba a kam investovat najma do tratovackej casti. A vidis aj tak si nepomozes. Takze na ludi na ZSR to zvalovat je zbytocne. To ze sa niekde uradnici, alebo robotnici zasivaju je aj tak u ineho balika penazi, ktoré sa na investicie nemozu pouzit. Kohokolvek dosadis do vedenia zauzivany system financovania od statu zrejme nezmeni. Toto je o prioritach vlady, ale nie len v predvolenej kampani. Samotne OĽANO malo vo svojom programe podporu dopravy/zeleznic, ale zmenu necitim. Preco nie je nejaky fond podriadeny priamo ministerstvu dopravy ako to funguje v ČR, kde su pridelene peniaze uz na zaciatku roka v nasobne vacsom objeme. Preco idu vsetky dane, odvody, poplatky z dopravy (paliva, mýta,...) do kasy ministerstva financii, ktoré ma zeleznice na konic rebricka priorit, a tieto peniaze pouzije na financovanie uplne ineho sektora a preco nejdu priamo do fondu, ktorým by sa financovali dopravné stavby?
https://cs.wikipedia.org/wiki/St%C3%A1tn%C3%AD_fond_dopravn%C3%AD_infrastruktury
2.pridanou hodnotu je urcite palubny system s kamerami
3.povinne miestenkovy- beriem, ze na Slovensku je slabsia obsadenost, pretoze ide mimo takt
4.rychlejsi obrat- pri velkom meskani staci zastavit vylozit ludi, fira prejde na druhu stranu a ide sa opacne- netreba riesit obeh supravy.
Na EC nemas garanciu nicoho, ani ze tam bude bistro/jidelak, 1.trieda alebo nebude dokonca radeny vozen B
Kazdopadne pointa toho prispevku je ta, ze ten stav infra u nas je zufaly prezufaly a ZSR pokojne spinkaju a mastia si brucha, ako tomu dobre sefuju a zamestnanci len placu na internetoch, ze im nedvihaju platy. Priznajme si to, mame zeleznicu v havarijnom stave, pricom ani rekonstrukcia to nezachranuje, pretoze je robena zle resp pocitana na zufalu kapacitu. Od toho sa potom odvijaju dalsie problemy- pisal to aj nemenovany dopravca, ze nutnost sustruhu je po navstevach trati ZSR omnoho castejsia, tiez sa to tyka defektov na kolesach, ved nedavno na Spisi aj jednemu Vetronovi prdlo koleso- vysledok zufaleho stavu zel. zvrsku na hlavnych tratiach ZSR. Takze debata o tom, ci jazdi suprava alebo Pindo je zbytocna, pretoze stav znici supravu aj jednotku.