Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
zdroj: www.den.cz, zprava byla zverejnena dne 30. 9. 2005
Stačí si len prečítať a pozrieť, ako informujú z ministerstva a železníc o "koridore". Podľa nich to vychádza, že budeme mať vysokorýchlostné vlaky, ktoré sa od bratislavského nástupištia odpichnú 160-kou a pri žilinskom nástupišti zo 160-ky zabrzdia na nulu. A pritom to len smeruje k tomu, ako sa tu raz vyjadril jeden diskutujúci, že trnaváci si budú zadky voziť do Bratislavy o 5 minút kratšie.
Nové koľajnice stoja dve miliardy eur
Cestovanie vlakom na najvyťaženejšej trati z Bratislavy do Žiliny bude spomalené až do roku 2013. Vtedy plánujú Železnice SR ukončiť jej modernizáciu. Jej cieľom je zvýšiť traťovú rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu. Od roku 2013 budú môcť vlaky cestu z Bratislavy do Žiliny absolvovať za 100 minút.
Zrýchľovanie cestovania vlakom dnes cestujúci vnímajú zatiaľ len ako spomalenie. Vinou stavebných prác trvá cesta o 40 minút dlhšie ako pred rokom. Prvý celistvý úsek medzi Bratislavou a Trnavou vrátane modernizácie staníc v Pezinku a Cíferi bude hotový najskôr o rok. Stavebné práce sa potom postupne presunú na sever smerom na Trenčín a Žilinu.
Práce na modernizácii najvyťaženejšieho železničného úseku sa začali ešte v roku 2000, no k citeľnému obmedzeniu dopravy došlo až tento rok. Stavebné stroje dnes vidieť popri trati až k úseku medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom. Železnice menia násypy, koľajnice aj elektrické vedenia, čím vlastne stavajú dopravnú cestu nanovo.
Železnice pre rozsiahlu modernizáciu tento rok zmenili cestovný poriadok. Vlaky z Bratislavy smerom na Žilinu odchádzajú o 40 minút skôr, pri ceste opačným smerom treba počítať zhruba s rovnakým zdržaním medzi Leopoldovom a Bratislavou. Vlaky InterCity rekonštruované úseky obchádzajú cez Galantu.
Modernizácia tratí sa však neskončí v roku 2013, ale mala by sa postupne posúvať smerom na východ. Železnice totiž zvyšovaním traťovej rýchlosti začleňujú slovenskú dopravnú sieť Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou do piateho európskeho koridoru z Benátok na Ukrajinu. Celý projekt by mal stáť dve miliardy eur (78 mld Sk) a okrem štátneho rozpočtu je financovaný aj z eurofondov.
Cez Slovensko pôjdu aj dve iné paneurópske železničné cesty: jedna z Berlína do Budapešti s plánovaným predĺžením cez Rumunsko, Bulharsko do gréckeho Solúnu; druhá zo severopoľského Gdanska cez Varšavu do Žiliny. Po tratiach budú môcť chodiť aj rýchlovlaky. České dráhy už avizovali, že z Prahy do Bratislavy bude premávať rýchlovlak typu Pendolino.
Táto ťažká stredná obnova koľaje nie je vykonávaná na parametre koridoru.Uvedený úsek už bol v dezolátnom stave a aby mohla byť vykonávaná prevádzka na týchto koľajách,tak sa muselo pristúpiť k ťažkej strednej oprave. To isté je aj na úseku Ľubochňa - Ružomberok.
TRENČÍN - Rozdielom jediného hlasu včera trenčianski mestskí poslanci schválili na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva doplnok k územnému plánu mesta, ktorý detailne rieši modernizáciu železničnej trate na rýchlosť 160 km/h stredom Trenčína. Investor, ktorým sú Železnice SR, tak už môže požiadať o vydanie územného rozhodnutia.
Variant železnice centrom Trenčína schválila poslanecká väčšina už pred rokom, opozícia však namietala, že je v rozpore s územným plánom. Mestský úrad v Trenčíne preto požiadal Krajský stavebný úrad o stanovisko k zmene územného plánu. Úrad vydal súhlasné stanovisko minulý týždeň v piatok, primátor ešte v ten deň zvolal mimoriadne zastupiteľstvo na pondelok. Opoziční poslanci sú však rozhodnutí obrátiť sa na prokuratúru, keďže podľa nich neboli dodržané termíny na pripomienkovanie zmien verejnosťou a zastupiteľstvo bolo zvolané v rozpore s rokovacím poriadkom.
Modernizácia železničnej trate predpokladá výstavbu nového železničného mosta, zbúranie 22 rodinných domov v mestskej časti Orechové i letnej plavárne. Celá investícia na území Trenčína by mala stáť asi 3,2 miliardy korún a podľa poslaneckej väčšiny "bude významným impulzom k rozvoju Trenčína".
Podľa opozície však ide o "hrubý zásah do centrálnej zóny mesta a výrazné zhoršenie životných podmienok Trenčanov", šesť poslancov ovenčených belasými stužkami preto na protest opustilo rokovanie zastupiteľstva tesne pred hlasovaním. "Už pred dvoma rokmi podpísalo proti tomuto variantu petíciu viac ako 10-tisíc Trenčanov, poslanecká väčšina ju však nerešpektovala," hovorí poslanec Pavol Sedláček. Opozícia podľa neho preto iba naďalej zastáva záujmy obyvateľov mesta.
Primátor Celler však argumenty opozície odmieta. Zastupiteľstvo bolo podľa neho zvolané v súlade so zákonom. Podľa neho nie je pravda, že rozhodnutie o modernizácii trate stredom mesta bolo doteraz v rozpore s územným plánom. "K doplnku územného plánu došlo preto, lebo detailnejšie rozpracovanie modernizácie trate v pláne od nás požadoval Krajský stavebný úrad," povedal. So samotnou stavbou by sa podľa neho malo začať najneskôr začiatkom roka 2008.