Koridory a vysokorychlostní tratě

Reagujem na príspevok od "Zelenej" - sorry, že až teraz, ale bol nejako "zašitý". Čo sa týka Trenčína, môžem povedať, že podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva bola vybratá varianta č. 1., ktorá nepočíta so žiadnym posúvaním trenčianskej žst. ŽSR dostali súhlas na asanáciu mestskej plavárne za podmienky, že vybudujú na inom mieste aquapark. Súhlas na presun traťových koľají medzi Zlatovcami a Trenčínom je podmienený spolufinancovaním úprav cestnej infraštruktúry - predovšetkým vo vybudovaní kruhových objazdov (čiže ŽSR pomôže aj "gumokolesárom") a vo finančnom odškodnení majiteľov rodinných domov, ktroé sa budú asanovať. Takže - pokiaľ nedôjde k nepredvídaným udalostiam - mal by sa cez Váh vybudovať nový "šikmý" most, ktorý by vyrovnal prudké oblúky medzi terajšími žst. Trenčín a Zlatovce. Čo sa týka modernizácie traťového úseku Zlatovce-Melčice, tak rozsiahle práce sa konali pred 4-6 rokmi (už si to presne nepamätám). Jazdilo sa len po jednej koľaji a bol z toho pekný zmätok - v Trenčíne, Zlatovciach, Tr. Bohuslaviciach a Novom Meste n.V. bývalo odstavených mnoho nákladných vlakov, ktoré čakali, až pre nich bude voľná trať. Vyzískané koľajové polia z tohoto úseku sa použili na rekonštrukciu trate Nemšová-Led. Rovne. No onedlho prišli k moci modrí mikimausovia aj s Prokoko.ovičom na poste ministra dopravy a čo sa dialo potom, je každému známe...

Ake vyhybky sa pouzivaju pri rekonstrukcii koridorovych trati u nas (a v CR)? Zaujima ma maximalna rychlost, akou mozno ist do odbocky, ci ako sa tomu odborne hovori. Mame na taku rychlost definovane svetelne navestie?

kaxno
-----

Neviem kolko mas rokov,ale ja som zazil osobne,ked armada robila kolajisko.
Treia kolaj bola rano vytrhana a vecer z T.Teplej, som nanu vchadzal plnou dovolenou rychlostou.
Taka bola realita vtedy,dnes sa to urcite opakovat nebude.
To som presvedceny...
LEN TAKA MALA POZNAMOCKA !!!

kaxno: myslím, že prepravca raz pochopí, že nemá význam naháňať 30 sekúnd nestátím v TN, a pochopí, že väčší efekt bude mať státie v TN, takže časom vlaky nestojace v TN nebudú.

Čo sa týka Trenčína, už som sa zmienil,že pre riešenie prechodovej koľaje v tejto stanici by bolo najrozumnejšie vytvoriť obchádzkovú koľaj okolo samotnej stanice, ktorá by bola prechodná tou plánovanou traťovou rýchlosťou a zároveň by neohrozovala cestujúcich na nástupištiach. Pokiaľ viem bolo by to aj riešenie pre ostatnú tranzitnú dopravu, ktorá by nezaťažovala samotnú stanicu.

chcem reagovať na zmienku o rekonštrukcí žst. Trenčín. vo všetkých staniciach na koridore dochádza k peronizácii nástupšť tak, aby boli prechodvé koľaje mimo hlavných nástupišť. V Trenčíne to tak nieje, a veru by ma zaujímalo či sa ZSR chystajú zmodernizovať aj túto stanicu,nakoľko je v hroznom stave, ale je prvá po Trnave kotrá má už istý čas aj peronizáciu, ale prechodové koľaje idú však priamo medzi nástupišťami 2 a 3 ... a myslim že keby nejake IC Gerlach, ktoré v TN napr. nestojí preletelo akolo ludí čakajúcich na osobák 160 :-) bol by to zaujímavý efekt :-) takže budem zvedavý ako sa situácia vivinie, a ten úsek pri Bille, kde je aj úrovňový prejazd a relatívne ostrý oblúk ( avšak dostatočne klopený ) bude zaújimavé sledovať ako sa vyvinú práce .... už nech začnú, bo som z TN a možem potom fotiť :-)

Pokiaľ viem, tak to bude také postupné. Minulý rok sa komplexne spravila traťová koľaj v úseku Zohor - Plavecký štvrtok vrátane trakčného vedenia. Ponechaný bol pôvodný autoblok. Dva roky predtým sa robili druhá TK tohoto úseku - avšak tu sa rekonštruovala iba TK a TV ostalo pôvodné. Tuším v 2001 urobili úsek medzi Zohorom a DNV taktiež iba koľaj a TV ostalo pôvodné. Tento rok je plánovaná rekonštrukcia v úseku Kúty - Lanžhot - Břeclav, ale asi iba na českej strane. Pio by mohol vedieť

Neviete kedy sa bude modernizovať IV. koridor z Kútov do Bratislavy a následne do Štúrova a bude sa vôbec rekonštruovať?

Pio a budú tam uverejnené aj ďalšie ? Tieto sú tam cca 2 mesiace.

Na stranke www.zsr.sk su uverejnene ROZKAZY o Vyluke na V.Koridore

KRŽZ a S 1. a 2.hlavnej traťovej koľaje a KRTV medzi ŽST Šenkvice – Cífer.
http://www.zsr.sk/docs//Marketing/word/ROV403.doc

KRŽZ a S koľají a výhybiek, zab.zariadenia, KRTV a výstavba nástupišť v ŽST Pezinok.
http://www.zsr.sk/docs//Marketing/word/ROV405.rtf

 

Petery na tú 160tku si ešte chvíľu musíš počkať. Nie je hotová ani jedna stanica. Začalo sa pracovať už aj na úseku Brestovany - Leopoldov. Dnes bola výluka za učelom budovania základov pod trakčné podpery. Vykosené a vyrúbané okolie trate je už po Piešťany, niekde sú už aj vykopané jamy pre základy podpier. Medzi Šenkvicami a Vŕškom už sa likviduje staré vedenie a podpery. Už chýbal cca 1 km po Vŕšok. Čo nevidieť sa začne s trhaním koľaje.

Pre tych, co nie su v obraze: modernizovaný úsek BA - Trnava má 41,7 km; hotove su useky BA Raca - Sv. Jur (5,013 km) a Cifer - Trnava (5,800 km) Sv. Jur - Pezinok (? dlzka) v sucastnosti sa pracuje na useku Seknice - Cifer (9,641 km) a Pezinok - Sekvice (? dlzka) Senkvicke obluky. Cize, modernizovany usek na v = 160 km/h ma zatial dlzku 20,454 km. to by tak 160-kou bolo za 7 min 40 s.

OPRAVTE MA, AK SA NIEKDE MYLIM, LEBO VSETKY UDAJE NAJST NIEKDE POKOPE JE NEMOZNE!

Pokiaľ viem v Trenčíne sa budú rušiť iba oblúky a nahradia sa novým úsekom cez Plaváreň a mostami. Stanica ako taká je OK. Zaujímavý bude výjazd zo stanice do Trenčianskej Teplej, kde je to tiež dosť natesno medzi zástavbou a cestou.

Aby sa využila rýchlosť 160 v Trenčíne pre prechodiace vlaky, bolo by jedným riešením vybudovanie tzv. prechodovej koľaje alebo tzv. obchádzkovej , ktorou by prechádzali vlaky v Trenčíne prechodiace. Ovšem je to nákladnejšie riešenie a záležalo by na tom, koľko by bolo vlakov, ktorú túto rýchlosť by vužilo. Mohli by sa do toho počítať aj nákl. vlaky , hlavne Nex, ktoré by nemuseli hrmotať cez nástupištia v Trenčíne a prípadne vchádzať odbočkou.

Trolej tvorí pri napájaní tzv. fázu, tam vstupuje napärie z napájacej stanice na striedavej trati , alebo z meniarne na jednosmerke. Koľaj je uzemnená a tá tvorí druhý pól pre prúdový okruh. Medzitým je rušeň spolu s usmerňovačmi a motormi, ktoré tvoria spotrebič. Trolejbus má preto dva drôty, lebo pre gumové kolesá nemôže používať zem ako druhý pól aby bol obvod uzavretý. V niektorích riešeniach a železniciach sa používa aj tretia koľaj ako napájacia, namiesto troleja.

Nové Ah nebudú umiestnené tak, ako súčasné. Nepamätám sa presne, ale z Brestovian bude výhybňa s rýchlimi spojkami.
A kto si myslí, že stanica v Trečíne je ďaleko od centra, ten tam asi nebol. Veď sa prejde parkom, podchodom a už ste na Mierovom námestí rovno pod hradom. A žiadny presun stanice nebude.
Ďalej ten spomínaný tunel medzi Novým Mestom a Trenčianskymi Bohuslavicami. Ten bude pod Tureckým vrchom, to zanamená, že sa ten oblúk vyrovná a bude dlhý nejakých 2000m.

Ani ja to najak dobre nachápem, ale aby mašina brala šťavu z troleja musí byť elektrický obvod uzatvorení - preto sa od mašiny vracia naspäť až po napájaciu stanicu, ale neviem to určite.

Viem, ze je to pre mnohych trivialna vec, ale nesmejte sa prosim  - neviem pochopit toto: "...zjistilo se, že v proudu motorů (který jde do vlaku trolejí a vrací se kolejemi do drážní napájecí stanice - která je u kolejí každých 15 - 30 km)". Teda chapem, ze v troleji je 3000 V, ale nie je mi jasne, ako sa ten prud dostane do kolajnic a ake je v kolajniciach napatie. Viem len, ze je to preto, ze na rozdiel od trolejbusov vlaky alebo elektricky maju len 1 "drot".

Ako môžu byť prevádzkové náklady na autobloku a AH rovnaké ?!. Veď keď si len tak zrátaťe, že koľko návestidiel tam musí svietiť a koľko prúdu žerú tie relátka, čo stážia oddiely. Podľa mňa tie náklady nie sú až také zanedbateľne malé. A pri súčasnej frekvencii je Ablok na nič, za komunizmu chodilo toľko vlakov ako dnes na BA - TT na trati Kozárovce - Žiar, podotýkam, že neelektrikovaná jednokoľajka so stanicou cca každých 5 - 6 km.