GVD ŽSR aktuálny a pripravovaný

Dopravna obsluznost Gemera: Rano odviezt dochodcov do nemocnic a nezamestnanych na urady Okolo obeda ich odviezt späť a tym sa zivot na Gemeri končí Pred sviatkami spojenie Plzen- Praha- Pardubice a po sviatkoch späť Navstivte hrde Gemerské mestá JELŠAVA DOBŠINA to je moje osobne odporučanie Uvidite Schátralé fabriky Opustené polorozpadnuté domy Hordy Rómov Dediny plné dôchodcov Nemaju tam ani restauracie, bankomaty Autobusy RV-PP ide len 4x pamätam si na casy ked tych spojeni bolo raz tolko

síce budem toalne mimo tému, ale tématicky sa už reagovať nedá... Skús si nájsť odpovede na to, kedy sa začali stavať gemerské spojky, aký bol ich význam, kedy sa prestali stavať a prečo. A možno prídeš aj sám na to, že tu dostávaš rady dobre mienené, tak si ich zober k srdcu skor ako sa tu staneš legendou...

milan_BJ : Potom ale neviem, že na čo sa vôbec v článkoch o Gemerských lokálkach splieta neraz potreba prepojenia smerom na sever, nakoľko spojenie iba cez trať 160 je zdĺhavé a obmedzujúce. Takže toľko. Ja sa držím toho čo píšu znlaci/"znalci". Takže neviem potom, že načo vôbec také úvahy o spojení trate 167 s traťou 173 boli, resp. ako si to predstavovali. Nechcem nikoho urážať, ale potom nech sa aj také blbosti neuverejňujú, alebo nech to radšej ani nepíšu tí ľudia. Realitou ale je, že niektoré lokálky, keby sa potiahli a prepojili s významnou traťou (napr. 126+144) tak by ich význam šiel hore a frekvencia vlakovej dopravy tiež. Sklamala ma dosť táto doba, resp. uvažovanie ľudí v tom, že napriek lepším technológiám a materiálom, a schopnosti rýchlejšie stavať sa dnes hľadajú spôsoby ako to nespraviť. Keby sa k tomu tak stavali aj naši predkovia, tak pochybujem, že by sme mali hoc aj len tretinu z dĺžky železníc, čo máme dnes. Na druhej strane diaľnicu by dnes vedeli postaviť kdekoľvek, ale vlakovú trať akosi zázračne nevedia.

ok motpol, ten kus vola si necham na pamiatku :D ....obycajne som k nevedomym ludom privetivejsi ;) ....len si treba uvedomit ze prispievas do diskusie s ludmi trochu komplexnejsich znalosti ohladne temy, takze trochu skromnosti a hlavne STRUCNOSTI by nezaskodilo;) ....a tu dobsinu vazne nechaj tak, ja ten kraj a teren poznam aj osobne;) mozno raz ked sa budeme vozit z popradu do zakopaneho tunelom popod tatry.... :D

brano : To som nepovedal. Poukazujem na tvorbu GVD v týchto krajinách skôr a ako tam železnice prežívajú.

"Neviem prečo sa pozerá na "západ" ale nie trebars do Maďarska alebo Švajčiarska"

Nebodaj tamojšia dopravná politika dospela až tak ďaleko, že vďaka nej schválili aj nové fyzikálne zákony, pri ktorých už je možné voziť 600 tonové vlaky na spáde 60 promile rýchlosťou 60 km/h bez toho, aby im z toho kopca padali ako hnilé hrušky?

brano : do vozňov môže byť aj 6-8 vozňov a mohli to byť aj jedno osáky s nosnosťou 23-28t. Pointa je ale v tom, že Nemci tiež dali svojím regionálnym tratiam pár dobre mierených faciek. Zhodou okolností na regionálku Rennsteigbahn nadväzuje Friedbergbahn, kde už nechodí vôbec nič okrem Mn do jednej vlečky, čo je ale iba 5-7km po tej trati od oddelenia sa od Rennsteigbahn. A smerom akým ide Friedbergbahn pekne krásne postavili diaľnicu na estakáde v lese. "Super" logika : máme tam železnicu, spravme tam diaľnicu a železnicu nechajme chátrať. To ak sú Nemci pre niekoho v železničnej doprave vzorom a toto robia, tak amen železnici. Neviem prečo sa pozerá na "západ" ale nie trebars do Maďarska alebo Švajčiarska, ktoré volí očividne inú dopravnú politiku.

"Na tej trati boli maximálky 50-60km/h, tak ako u nás. Vlaky tam ťahali do 15 vozňov s max. nosnosťou 55t."

Skutočne hovoríme o nákladnej doprave na sklonoch cez 60 promile? Aby sme sa dostali do reality - pri nákladnej doprave na českej trati Tanvald - Kořenov s približne rovnakými sklonmi boli normy záťaže 180 ton na vlak (pri použití ozubnicových strojov, pri adhéznej prevádzke ešte menej) a rýchlosť 20 km/h. A pochybujem, že by v Nemecku platili odlišné fyzikálne zákony ako v Čechách...

brano : Ti poviem tak, že mňa Nemci sklamali a to riadne. Keď som videl aký má podiel železnica na preprave ľudí a tovarov, tak sa mi ani nechcelo veriť. Na tej trati boli maximálky 50-60km/h, tak ako u nás. Vlaky tam ťahali do 15 vozňov s max. nosnosťou 55t. V Nemecku mala železnica podiel na prepravených z celkového počtu 7,7% a my 5,9%. Najlepšie na tom boli Japonci s 27%, Švajčiari 16% a Maďari 12,4%! (zdroj : http://en.wikipedia.org/wiki/Rail_usage_statistics_by_country) V nákladnej doprave mali u nás vtedy vlaky podiel 22%, v Nemecku 23%, nad 50% podielu majú železnice na preprave tovaru v Rusku, Lotyšku, Číne a Švajčiarsku. Takže by bolo najlepšie brať inšpiráciu u Maďarských či Švajčiarskych železníc pri tvorbe GVD a asi aj obnove vozového parku. Maďari napriek svojej hrdosti (neraz prehnanej) nejak neznásilňujú nejakú domácu výrobu lokomotív, či vlakových jednotiek, ale nakupujú overené veci, čo ostatne možno vidno keď človek vytiahne päty už len k pohraničným staniciam ako napr. Rajka, či Komárom. Tak sa pýtam, či by sa nedalo už len na nákupe overených výrobkov ušetriť napr.? A za ušetrené prevádzkovať lokálky, či ich modernizovať?!

"že aj nákladných tam bolo dosť"

Iste, len ešte by si mohol prezradiť, akú mali tie náklady maximálnu hmotnosť, akou išli rýchlosťou - a keď už sme pritom, prečo ich tam ani superúžasní Nemci už dnes neprevádzkujú...

Nakoniec načo chodiť do Nemecka, keď podobný príklad máme aj na Slovensku - a nie náhodou sa jedná o trať, kde skončila nákladná doprava už pred mnohými desiatkami rokov v čase, keď ostatné trate boli nákladnou dopravou doslova prepchaté.

Inak niekto tu písal o tom, že GVD 2013 je celkom zaujímavo plánovaný. Čo bolo zverejnené z plánov na ten GVD?

Na stúpanie 25 promile by mala mať 12,8km. Vysvetli mi potom prosím ťa ale jednu vec. Ako je možné toto : http://de.wikipedia.org/wiki/Bahnstrecke_Plaue%E2%80%93Themar ... uvedené stúpanie tam je 61,2 promile. A na youtube si kľudne nájdi vlaky aké tam jazdili, že aj nákladných tam bolo dosť.

A koho by vozili do Rohožníka? Ku koncu vozby ZSSK vo väčšine už iba vozili železničiarov do roboty a vzduch. Preto sa na to aj BRXáci vy .... Stanice sú ďaleko od centier obcí, jazda cez DNV je kilometricky dlhšia do Bratislavy (€), Autobusov od Rohožníka do BA jazdí plno, zavezú ľudí až na Nivy, nemusia platiť MHD z Hl. stanice do centra .....Musela by sa prehodnotiť celá dopravná politika župy, prípadne lístok na vlak by platil na 10 minút aj na MHD, v Zohore okamžitý prípoj do BA.... A nie iba tláchať, a tláchať, a nič

Výškový rozdiel medzi Dedinkami a Dobšinou je cca 320 m. Keďže náš šotofantasta splietal aj čosi o nákladných vlakoch, predpokladám, že tam nechce mať väčšie stúpanie ako 15-20 promile. A teraz trocha matematiky - aká asi musí byť minimálna dĺžka trate, ktorá má prekonať 320 m výškový rozdiel so stúpaním 20 promile?

milan_BJ : Si obyčajný kus vola! Si myslíš, že tých 5km som strelil len tak, či ako?! Tak keď sa chceš robiť múdrym, tak mi povedz, že koľko km by tá trať mala? 10?! 20?! Také niečo, že tam budú tunely a že trať sa nebude kľukatiť na svahu ako cesta ti nedošlo,že? Nad 7km by tá spojka určite nemala.

ach motpol motpol, k tvojim prispevkom sa sudny clovek nema sil vyjadrovat. ale toto ze "5 km trate z dobsinej k trati 173" :D rofl :D :D tebe asi vrstevnice na mape vela nehovoria co? :D

Zámčan: no porovnávať sitká s PPP, sociálnymi podnikmi je jak mravca k slovnovi

Milan : No to je skvelé. Celkom fajn článok som našiel tuto : http://www.region-bsk.sk/clanok/tlacove-spravy-zeleznicka-pre-obyvatelov-zahoria-bude-premavat-nadalej.aspx , že BSK ako prvý kraj sa podieľal na spolufinancovaní regionálnej železnice a síce na trati 113. keby sa podarilo po Rohožník aspoň zaviesť osobnú dopravu bolo by to fajn. Ale k veci... Googlim a furt iba písané kecy, ale žiadne čísla, žiadne tabuľky, kde by boli vypočítané náklady na jednotlivé položky pri prevádzke regionálneho vlaku!

však si to posúď sám, všetko máš na webe.

Milan : A sú všetky tie písomnosti o nákladnosti autobusovej a vlakovej dopravy aj skutočne relevantné, alebo to sú žvásty na objednávku?