380/381
Diskusní fórum o lokomotivě továrního typu Škoda 109 E řady 380 ČD a strojích odvozených
Lokomotiva už od počátků svého zrodu má svou vlastní neoficiální stránku, která ovšem vznikla s informační podporou výrobce.
(Zbyněk)
Tak viem, že to neni úplne ideálne riešenie, ale existuje to, takže aj obyčajná laminátka sa dá prehovoriť na diaľkové riadenie. Aj keď si myslím, že by stačilo muchy vychytať.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773753/
Miro79,
To, áno. Ale keď sme sa tu dávnejšie bavili na túto tému, chlapi mali faktickú pripomienku, že ARR a nokedlový šalter odbočiek nie sú príliš dobrí kamoši, snáď keby tam boli tyristory (dnes GTO, IBGT...či, čo)
To, áno. Ale keď sme sa tu dávnejšie bavili na túto tému, chlapi mali faktickú pripomienku, že ARR a nokedlový šalter odbočiek nie sú príliš dobrí kamoši, snáď keby tam boli tyristory (dnes GTO, IBGT...či, čo)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773752/
janek: Keď nie 340, tak ČD má dva kusy 242, ktoré majú WTB a jazdia s vratným súpravami.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773732/
Bdteery k lasičke sú upravené, tak kdesi na kasni je označenie "M" ,iba tie tam môžu byť zaradené.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773700/
wagoo,
no, veď. Okrem toho, že sú asi tie najkrajšie mašinky (mám rád obliny)
, čo som kedy videl, napriek veku je na nich ťarcha, čo zvládajú bez šomrania.
A tie Šutlelaminy, to je len malá provokácia...
Každopádne, ZSSK by si mala vytýčiť správne smerovanie svojich aktivít ohľadom konsolidácie a obnovy vozidlového parku.
A keď sme sa už bavili na tému Bdteer do PP ako rozširujúci prvok, ako je to so schvaľovaním? Totižto, na základe nejakého schválenia už premávajú v súpravách PP, viď práve REx do Viedne: Hercules+Bdteer+CityShuttle.
no, veď. Okrem toho, že sú asi tie najkrajšie mašinky (mám rád obliny)
, čo som kedy videl, napriek veku je na nich ťarcha, čo zvládajú bez šomrania.A tie Šutlelaminy, to je len malá provokácia...
Každopádne, ZSSK by si mala vytýčiť správne smerovanie svojich aktivít ohľadom konsolidácie a obnovy vozidlového parku.
A keď sme sa už bavili na tému Bdteer do PP ako rozširujúci prvok, ako je to so schvaľovaním? Totižto, na základe nejakého schválenia už premávajú v súpravách PP, viď práve REx do Viedne: Hercules+Bdteer+CityShuttle.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773699/
... ja vozim a tisko sledujem, len s tymi "Shuttle laminami" dajte pokoj, tie masinky maju svoj vek a staci , ze na nich ZSSK stavia nosnu vozbu na Cervenom juhu ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773696/
Aleš_Liesk.,
asi som zle interpretoval toto:
www.os.cd.cz/dkv/cbe/index.php?action=article&id=16915
Ale každopádne škoda, prichádzam o úderný argument, prečo by mohla aj u nás 240 disponovať s niečím pre Push-Pull.
asi som zle interpretoval toto:
www.os.cd.cz/dkv/cbe/index.php?action=article&id=16915
Ale každopádne škoda, prichádzam o úderný argument, prečo by mohla aj u nás 240 disponovať s niečím pre Push-Pull.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773684/
Ales_Liesk: Tie bulharske konstanty zas az tak bulharske nie su a zahrnaju materialove vlastnosti jadra. Ze si to mnoho ludi pamata ako nejake hausnumero z tabuliek, ktore ho netrapi, znamena len tolko, ze dotycny nepozna, nechce poznat, nepotrebuje poznat podstatu problemu....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773680/
Jaj, zamlcany predmet... 
Trakcne ma urcite ine vlastnosti a tym padom aj plechy su z ineho materialu a maju ine sytenie....
Trakcne ma urcite ine vlastnosti a tym padom aj plechy su z ineho materialu a maju ine sytenie....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773679/
Ales_Liesk:
Ono to zas nie je take lubovolne. Materialove vlastnosti jadra su limitujuce.
Sytit jadro lubovolnou magnetickou indukciou sa neda.
A nie je trafo ako trafo. Trakcne ma urcite ine, ako prudove a napatove, ine trafa su pre ochrany a ine pre fakturacne merania....
Urcite na to nestaci len zopar nacvicenych vzorcekov zo strednej skoly...
Leda tak na trafo, ktore napaja nejaku domacu hracku....
Ono to zas nie je take lubovolne. Materialove vlastnosti jadra su limitujuce.
Sytit jadro lubovolnou magnetickou indukciou sa neda.
A nie je trafo ako trafo. Trakcne ma urcite ine, ako prudove a napatove, ine trafa su pre ochrany a ine pre fakturacne merania....
Urcite na to nestaci len zopar nacvicenych vzorcekov zo strednej skoly...
Leda tak na trafo, ktore napaja nejaku domacu hracku....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773677/
Vraj, je schopná prevádzky aj so súpravami ÖBB CityShuttle
Tomu bych moc nevěřil (pokud se tím nemyslí "... může je tahat").
Jinak na loko je přepínč "Lehký - těžký vlak" (funkční jen na 15 kV), který (protože je omezený proud trafa kvůli oteplení - to je ten třetinový výkon) volí buď oba trakční motory v podvozku v sérii (vyšší tažná síla, ještě nižší rychlost) nebo jen 1 motor (vyšší rychlost, nižší tažná síla).
Trakčně je ta mašina na 15 kV dost slabá, ale na ten kousek to stačí.
K průřezu trafa a výkonu: průřez si můžete zvolit libovolný, třeba pro 1 W i 1 m2. Pak vám vyjde 1 závit na volt i při 1 Hz a 1 T (tj. při 50 Hz máte 50 V na závit a na primáru síťového trafa stačí 5 závitů
).
Když si naopak zvolíte jen 1 cm2, tak při 1 Hz máte 10 000 závitů na volt (200 z/V při 50 Hz).
Jde o to zvolit vhodný kompromis mezi velikostí jádra a počtem závitů, proto ty různé bulharské konstanty.
Tomu bych moc nevěřil (pokud se tím nemyslí "... může je tahat").
Jinak na loko je přepínč "Lehký - těžký vlak" (funkční jen na 15 kV), který (protože je omezený proud trafa kvůli oteplení - to je ten třetinový výkon) volí buď oba trakční motory v podvozku v sérii (vyšší tažná síla, ještě nižší rychlost) nebo jen 1 motor (vyšší rychlost, nižší tažná síla).
Trakčně je ta mašina na 15 kV dost slabá, ale na ten kousek to stačí.
K průřezu trafa a výkonu: průřez si můžete zvolit libovolný, třeba pro 1 W i 1 m2. Pak vám vyjde 1 závit na volt i při 1 Hz a 1 T (tj. při 50 Hz máte 50 V na závit a na primáru síťového trafa stačí 5 závitů
).Když si naopak zvolíte jen 1 cm2, tak při 1 Hz máte 10 000 závitů na volt (200 z/V při 50 Hz).
Jde o to zvolit vhodný kompromis mezi velikostí jádra a počtem závitů, proto ty různé bulharské konstanty.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773675/
Ja som si práve tú dvojfrekvenčnú Laminu preklepol:
Vraj, je schopná prevádzky aj so súpravami ÖBB CityShuttle !!!!!!!!!! To je nehoráznosť na entú! Somárik na prieťahy má Wendezugsteuerung... ZSSK, budíček!
Vraj, je schopná prevádzky aj so súpravami ÖBB CityShuttle !!!!!!!!!! To je nehoráznosť na entú! Somárik na prieťahy má Wendezugsteuerung... ZSSK, budíček!
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773655/
Styk sustav 25kV / 15kV v smere od Linz je v km 57,8, statna hranica v km 61,1. Stanica Summerau ma polohu 55,9km.
Ak ten atlas neklame, tak som si to zapamatal zle, lebo to vychadza hned za stanicou Summerau.
Ak ten atlas neklame, tak som si to zapamatal zle, lebo to vychadza hned za stanicou Summerau.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773654/
340 je len taky "somar" na pretahy nakladov Horni Dvoriste - Summerau. Styk sustav je na trati. Netusim uz presne, ci na hranici, alebo kusok za nou. No urcite to nie je hned za stanicou.
Druha trat, kde sa pouziva je Ceske Velenice - Gmünd. Tam je to viac menej rovina.
Osobnu dopravu tam vo vacsine riesi taurus.
Druha trat, kde sa pouziva je Ceske Velenice - Gmünd. Tam je to viac menej rovina.
Osobnu dopravu tam vo vacsine riesi taurus.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773637/
120 km/h teoreticky 
, v praxi taky elektricky "somar" , ale ako pisem na obehnutie a odchod od nastupista za stanicu k "svojej stave" (ak to neni moc horebrehom) dostacujuce riesenie v ramci domacich moznosti.
Ondro si toho namotal viac tak klobuk dole
, v praxi taky elektricky "somar" , ale ako pisem na obehnutie a odchod od nastupista za stanicu k "svojej stave" (ak to neni moc horebrehom) dostacujuce riesenie v ramci domacich moznosti. Ondro si toho namotal viac tak klobuk dole
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773636/
mikulik:
Na obyc. male trafo su tabulky, niekto uz dporedu spocital, co treba....
A take plechy sa uz vyrabali v prislusnych tabulkovych velkostiach.
Ale na skolach sa nepocitali trafaky na rozne frekvencie a vykony.
U velkych trafakov sa beru aj ine sytenia, ine mag. toky ako u malych trafakov... A urcite sa v tej dobe neriesili ani menice a spinane zdroje, ako ich dnes pozname. Principy zname boli, ale nebola k tomu ta vykonova elektronika.... Ja si pamatam, ze cca v r. 1986/87 sme mali na prednaskach z materialoveho inzinierstva daco na temu plechy, mag. toky, sytenia a cojaviemco... Prednasala to jedna pani prodekanka, ktora uspala celu paralelku, takze to az v takej pamati nemam. Len viem, ak chcem pocitat trafo, tak si to musim dohladat.
Moja max. frajerina bola, ze sme doma "na kolene" premotavali trafo pre zosik s MDA2030... No a, ze som si na pocitac motal trafo a robil zdroj so 4 napatiami, kedze vtedajsie obvody si vyzadovali hromadu napati (+5, -5, +12, -12V). A dnes uz musim zas zlavovat z 5V na 3V... , inak spalim jednocipak....
Na obyc. male trafo su tabulky, niekto uz dporedu spocital, co treba....
A take plechy sa uz vyrabali v prislusnych tabulkovych velkostiach.
Ale na skolach sa nepocitali trafaky na rozne frekvencie a vykony.
U velkych trafakov sa beru aj ine sytenia, ine mag. toky ako u malych trafakov... A urcite sa v tej dobe neriesili ani menice a spinane zdroje, ako ich dnes pozname. Principy zname boli, ale nebola k tomu ta vykonova elektronika.... Ja si pamatam, ze cca v r. 1986/87 sme mali na prednaskach z materialoveho inzinierstva daco na temu plechy, mag. toky, sytenia a cojaviemco... Prednasala to jedna pani prodekanka, ktora uspala celu paralelku, takze to az v takej pamati nemam. Len viem, ak chcem pocitat trafo, tak si to musim dohladat.
Moja max. frajerina bola, ze sme doma "na kolene" premotavali trafo pre zosik s MDA2030... No a, ze som si na pocitac motal trafo a robil zdroj so 4 napatiami, kedze vtedajsie obvody si vyzadovali hromadu napati (+5, -5, +12, -12V). A dnes uz musim zas zlavovat z 5V na 3V...
, inak spalim jednocipak....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773634/
Ondro,
Lepší iný príklad sme ani nemohli nájsť...
Lepší iný príklad sme ani nemohli nájsť...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773633/
mikulik,
k tej Lamine: ak by nedošlo k zmene nejakého transformačného pomeru vplyvom dotočených závitov, tak čisto v teoretickej rovine, rýchlosť vozidla by ostala 120 km/h, ale len 1/3 ťažnej sily na háku z pôvodnej. Naopak, ťažná sila z adhéznej hmotnosti vozidla by bola 220kN, ale kritická rýchlosť len 1/3 pôvodnej.
Takže tá hyperbola by bola viac priľnutá k osiam x a y...či?
k tej Lamine: ak by nedošlo k zmene nejakého transformačného pomeru vplyvom dotočených závitov, tak čisto v teoretickej rovine, rýchlosť vozidla by ostala 120 km/h, ale len 1/3 ťažnej sily na háku z pôvodnej. Naopak, ťažná sila z adhéznej hmotnosti vozidla by bola 220kN, ale kritická rýchlosť len 1/3 pôvodnej.
Takže tá hyperbola by bola viac priľnutá k osiam x a y...či?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773632/
neaky presny vzorec na prierez jadra voci prenesenemu vykonu som nemyslel.
v skole sme mali tabulky, kde boli tvary a rozmery bezne vyrabanych plechov na jednej strane a neaka konstanta na strane druhej.
- ja to som bral ako fakt- ako k tym cislam dosli (ti co robili tie tabulky) netusim
asi experimentalne a ten vztah vyjadrili neakym zlozitym "nelogickym" vzorcom.......to mna ale netrapi
- bol som"frajer", ze som si navrhol "trafko" na zosilovac s MBA 810X a tym moja "kariera elektrotechnika" na stredne skoncila
- podstatne je, ze sa do tych vypoctov na napatie na jeden zavit (ako aj mnozstvo plechov) priamo vkladala aj frekvencia. (s dosledkami presnejsie popisanymi janekom a alesom)
v skole sme mali tabulky, kde boli tvary a rozmery bezne vyrabanych plechov na jednej strane a neaka konstanta na strane druhej.
- ja to som bral ako fakt- ako k tym cislam dosli (ti co robili tie tabulky) netusim
asi experimentalne a ten vztah vyjadrili neakym zlozitym "nelogickym" vzorcom.......to mna ale netrapi- bol som"frajer", ze som si navrhol "trafko" na zosilovac s MBA 810X a tym moja "kariera elektrotechnika" na stredne skoncila
- podstatne je, ze sa do tych vypoctov na napatie na jeden zavit (ako aj mnozstvo plechov) priamo vkladala aj frekvencia. (s dosledkami presnejsie popisanymi janekom a alesom)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773631/
janek74: Uff, to sme sa trafili takmer naraz,
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773630/
