380/381
Diskusní fórum o lokomotivě továrního typu Škoda 109 E řady 380 ČD a strojích odvozených
Lokomotiva už od počátků svého zrodu má svou vlastní neoficiální stránku, která ovšem vznikla s informační podporou výrobce.
(Zbyněk)
Tá rana ale nebola spôsobená elektrickým výbojom, ale presne tým stlačeným vzduchom, ktorý fúkol do toho oblúka. Skús veľké množstvo vzduchu malým otvorom za krátky čas vypustiť. Je to rana jak z pištole.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773496/
Ked sme pri HV.....
V ramci svojej pracovnej cinnosti som bol ucastny testovania VVN rozvodne, kde boli vypinace 220kV tlakovzdusne a plynom izolovane. (SF6)
Rany to boli statocne, ale ten tlakovzdusny, aj ked som sedel v budove, ma doslova vydesil. Pri tom plynom izolovanom som stal (osobne som ho miestne vypinal) a ta rana sa dala prezit bez vacsieho soku, kedze som bol na nu pripraveny. U toho tlakovzdusneho by som asi chytil zradnika....
V ramci svojej pracovnej cinnosti som bol ucastny testovania VVN rozvodne, kde boli vypinace 220kV tlakovzdusne a plynom izolovane. (SF6)
Rany to boli statocne, ale ten tlakovzdusny, aj ked som sedel v budove, ma doslova vydesil. Pri tom plynom izolovanom som stal (osobne som ho miestne vypinal) a ta rana sa dala prezit bez vacsieho soku, kedze som bol na nu pripraveny. U toho tlakovzdusneho by som asi chytil zradnika....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773495/
HV BY MAL BYŤ konštruovaný na vypínanie skratových prúdov. Nehádam sa, rešpektujem názor, ale osobne aj tak nebudem opaľovať lyžinu a trolej.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773494/
Miro79: čo je odolnejšie proti oblúku, či HV, alebo lyžina zberača.
Zavisi od konstrukcie HV.
Predpokladam, ze nove masiny maju vakuovy alebo SF6 izolovany HV, ten je urcite odolnejsi.... Tie muzealne tlakovzdusne nie su v dnesnych casoch vyhra,
predpokladam, ze prave preto sa u nas ujala zvyklost casto radsej stiahnut zberac ako vypnut HV. Opalovanie kontaktov tiez nevesti nic dobre....
Radsej opalit lyzinu nez kontakty HV. Lyzina sa oderie, opaleny kontakt vypinaca je len dalsi zdroj problemov.....
Zavisi od konstrukcie HV.
Predpokladam, ze nove masiny maju vakuovy alebo SF6 izolovany HV, ten je urcite odolnejsi.... Tie muzealne tlakovzdusne nie su v dnesnych casoch vyhra,
predpokladam, ze prave preto sa u nas ujala zvyklost casto radsej stiahnut zberac ako vypnut HV. Opalovanie kontaktov tiez nevesti nic dobre....
Radsej opalit lyzinu nez kontakty HV. Lyzina sa oderie, opaleny kontakt vypinaca je len dalsi zdroj problemov.....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773493/
340 - trafo sa muselo upravovat. Previnut ho museli aj z dovodu novej odbocky.
Ma to vsak jednu zasadnu nevyhodu, pri tretinovej frekvencii je schopne preniest tretinovy vykon.....
To pridavanie zavitov suvisi zjavne s tym, ako je zapojeny prepinac odbociek. U tychto masin, ak si dobre spominam, bol prepinac odbociek na vysokonapatovej strane. Ono to trafo zas nie je take uplne jednoduche trafo, ale kombinacia autotransformator + transformator.
---------------------------------------------------------------------------------------
Ak by bol prepinac odbociek na sekundarnom vinuti, stacilo by na primarnom iba vyviest odbocku na 15kV.
Ma to vsak jednu zasadnu nevyhodu, pri tretinovej frekvencii je schopne preniest tretinovy vykon.....
To pridavanie zavitov suvisi zjavne s tym, ako je zapojeny prepinac odbociek. U tychto masin, ak si dobre spominam, bol prepinac odbociek na vysokonapatovej strane. Ono to trafo zas nie je take uplne jednoduche trafo, ale kombinacia autotransformator + transformator.
---------------------------------------------------------------------------------------
Ak by bol prepinac odbociek na sekundarnom vinuti, stacilo by na primarnom iba vyviest odbocku na 15kV.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773492/
Ondro: Najprv stiahne, potom vypne HV. Toto poradie je už vyslovene na rozhodnutí fíru. Osobne som za opačné poradie, neviem, čo je odolnejšie proti oblúku, či HV, alebo lyžina zberača.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773491/
Aleš: U V43 najprv zdvihneš, potom zapneš HV. Neviem presne aké tolerancie tam sú, ale pokiaľ v troleji nieje šťava, tak HV nezapneš. Nieje to ako na našej 240.
U tých 15kV to nemusí byť vážne ako píšeš, to napätie si myslím že neni taký problém ako frekvencia.
Striedavá mašina pod jednosmerom: trafo je dosť odolné a pri jednosmernom napätí sa vinutie chová ako vodič a príde k výpadku napájačky skôr ako sa niečo stane mašine. Nemal by som to verejne písať, ale mám to na vlastnej koži odskúšané. Bolo to dávno, keď som na závese prebehol zmenu systému. Mašina behala ďalej bez problémov, netvrdím že desiaty takýto zárez by ju nezrušil už na dobro. Skôr by som sa obával presne opačnej situácie, keď do jednosmerné ho HV by sa dostalo 25kV striedavých. Ale to som už neskúšal
U tých 15kV to nemusí byť vážne ako píšeš, to napätie si myslím že neni taký problém ako frekvencia.
Striedavá mašina pod jednosmerom: trafo je dosť odolné a pri jednosmernom napätí sa vinutie chová ako vodič a príde k výpadku napájačky skôr ako sa niečo stane mašine. Nemal by som to verejne písať, ale mám to na vlastnej koži odskúšané. Bolo to dávno, keď som na závese prebehol zmenu systému. Mašina behala ďalej bez problémov, netvrdím že desiaty takýto zárez by ju nezrušil už na dobro. Skôr by som sa obával presne opačnej situácie, keď do jednosmerné ho HV by sa dostalo 25kV striedavých. Ale to som už neskúšal
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773490/
Ondro: U tej V43 (25 kV, pozn. AL) by som este predpokladal, ze voltmeter ukaze malo (15 kV, pozn. AL) a fira si da pozor.
To já bych předpokládal, že zvedne sběrač... a ozve se rána...
Aneb zkuste se zamyslet, proč se při reko 240 na 340 musely na primáru přidávat závity, když se upravoval z 25 na 15 kV.
Naopak, zvednutí 15 kV mašiny pod 25 kV nemusí skončit vážnou závadou, ten rozdíl není tak velký a měla by na to stačit přepěťovka.
Vůbec nejhorší je zvednout střídavou mašinu pod stejnosměrem. Slyšel jsem historku od fíry, co to viděl na vlastní voči (naštěstí pro něj to viděl na jiné mašině). Zvednout ss pod st dopadne podstatně líp (též viděl).
To já bych předpokládal, že zvedne sběrač... a ozve se rána...
Aneb zkuste se zamyslet, proč se při reko 240 na 340 musely na primáru přidávat závity, když se upravoval z 25 na 15 kV.
Naopak, zvednutí 15 kV mašiny pod 25 kV nemusí skončit vážnou závadou, ten rozdíl není tak velký a měla by na to stačit přepěťovka.
Vůbec nejhorší je zvednout střídavou mašinu pod stejnosměrem. Slyšel jsem historku od fíry, co to viděl na vlastní voči (naštěstí pro něj to viděl na jiné mašině). Zvednout ss pod st dopadne podstatně líp (též viděl).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773489/
Miro79:
Nuz u nas sa v minulosti vypinanie HV nahradzalo stahovanim zberaca. Dodnes laminatka najprv stiahne zberac a potom vypne HV.
Mozem len spekulovat, preco to tak bolo. Ze by sa setril vypinac.....????
Inak mi to pripomina ten vtip o rychlych ochranach. Chraneny obvod zhori skor, ochrana zostane ochranena....
Nuz u nas sa v minulosti vypinanie HV nahradzalo stahovanim zberaca. Dodnes laminatka najprv stiahne zberac a potom vypne HV.
Mozem len spekulovat, preco to tak bolo. Ze by sa setril vypinac.....????
Inak mi to pripomina ten vtip o rychlych ochranach. Chraneny obvod zhori skor, ochrana zostane ochranena....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773484/
Staršie rakúske loko nepoznám, takže vôbec netuším ako sa správajú. S novšími fíra môže robiť čo chce, mašina sa postráži. Taká 240, alebo 263 nemá absolútne nič v tomto smere napríklad. Tam najskôr zapneš HV, potom dvihneš zberač, ten sa prilepí o trolej nech je v ňom už čokoľvek a ide to okamžite do trafa. Zažil som požiadavku nahodiť 263 v Žiline v depe. Ale tak fíra vedel kde je.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773483/
Miro79: Este doplnim, rakuske masiny pri strate napatia tiez vypinaju HV. Novsie masiny ho vedia, ak je pritomne napatie, opat aj zapnut, stare nie.
Takze to riziko bude len vtedy, ked sa fira pokusi zapnut 15kV masinu a v troleji bude mat 25kV.
Asi to uz bude naozaj len o tom, ze vypravca si musi skontrolovat, ake masiny v ktorej skupine stoja....
Takze to riziko bude len vtedy, ked sa fira pokusi zapnut 15kV masinu a v troleji bude mat 25kV.
Asi to uz bude naozaj len o tom, ze vypravca si musi skontrolovat, ake masiny v ktorej skupine stoja....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773482/
Miro79: Ak je to V63 a V43 tak, ako pises, potom jedine riziko predstavuju v rakuskom Ebenfurte len rakuske jednosystemove masiny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773479/
wagoo: Predpokladam, ze otazka smerovala k tomu, co stare jednosystemove masiny?
Pochybujem, ze si taka 1144 alebo V43 najprv cuchnu, co maju v troleji.
U tej V43 by som este predpokladal, ze voltmeter ukaze malo a fira si da pozor.
U takej 1144, ak by bolo v troleji 25kV, by to asi len tak lahko neslo.....
Asi by sa zadymilo.....
Dlzno povedat, ze Rakusania a Madari na cezhranicnu dopravu kupuju dvojsystemove jednotky a GYSEV kupuje alebo si poziciava viacsystemove loko.
Na trati Parndorf - Wulkaprodersdorf a Neusiedl/See - Pamhagen je uz styk 15kV/25kV mimo stanice na sirej trati.... Takze tie 2 stanice s prepinatelnym napatim su v Rakusku viac-menej len rarita dana historicky.
Pochybujem, ze si taka 1144 alebo V43 najprv cuchnu, co maju v troleji.
U tej V43 by som este predpokladal, ze voltmeter ukaze malo a fira si da pozor.
U takej 1144, ak by bolo v troleji 25kV, by to asi len tak lahko neslo.....
Asi by sa zadymilo.....
Dlzno povedat, ze Rakusania a Madari na cezhranicnu dopravu kupuju dvojsystemove jednotky a GYSEV kupuje alebo si poziciava viacsystemove loko.
Na trati Parndorf - Wulkaprodersdorf a Neusiedl/See - Pamhagen je uz styk 15kV/25kV mimo stanice na sirej trati.... Takze tie 2 stanice s prepinatelnym napatim su v Rakusku viac-menej len rarita dana historicky.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773478/
Wagoo: Lenže staršia séria nevypne HV pri strate napätia, pokiaľ nieje vo výkone. Taká 363 a 350 keď je nahodená a spraví sa táto zmena napätia, tak má vážny problém. Maďarské V63 a myslím že aj V43 sú síce jednosystémové, ale kontrolu napätia majú. Pri strate napätia vypínajú tiež HV.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773477/
kazda nova viacsystemova masinka ma urobeny obvod indikacie napatia na zaklade ktoreho si riesi, co vsetko ma byt zopnute/vypnute . Takze skor ako sa nieco udeje, musi ist zberac hore a osaha si kolko v troleji kuria. A az potom sa da zopnut patricny hlavny vypinac ktory si loko riesi uz sama.
Starsia generacia LOKO to ma takisto, s tym ale ze je tam rucna volba systemu, ktoru je dobre spravne pootocit . Aj tu je obvod indikacie, ale volbu systemu si riesi rusnovodic rucne sam.
Starsia generacia LOKO to ma takisto, s tym ale ze je tam rucna volba systemu, ktoru je dobre spravne pootocit . Aj tu je obvod indikacie, ale volbu systemu si riesi rusnovodic rucne sam.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773473/
Ked uz sme tu spomenuli stanicu Ebenfurt.... Existuje este jedna rakuska stanica, kde sa da prepinat napatie - Spielfeld Strass.
Tam je to jednoduchsie - stanica ma 3 rezimy:
Zakladny - juh 3kV, stred - uzemnene pole, sever 15kV.
rezim 3kV - komplet cela stanica vcitane strednej casti.
rezim 15kV - komplet cela stanica vratane strednej casti.
Ktosi mi tu kedysi oponoval, ze sa tam nic neprepina a funguje to tak, ze masina vchadza so stiahnutym zberacom a potom ju druha masina odrazi nazad pod svoju spravnu sustavu.
Kedze neviem dohhladat ten prispevok, dotycnemu len tolko - NEVER TOMU, CO JE ZJAVNE.
Evidentne sa tam napatie v troleji prepina castejsie, ako som si vobec myslel.
Takze masina sa pod svoju "polovicu" evidentne a casto vracia vlastnou silou.
Minulu noc som stravil vo Villachu na dispecingu a dal som si od dispecera vylistovat udalosti v Spielfeld - Strass. A ani to nebolo nutne, nakolko som videl opakovane online data, ktore to potvrdzovali.
A tie 3 rychliky, co jazdia Villach - Jesenice - Zagreb.... jazdia s 541 SZ, tie nepotrebuju prepinanie....
Tam je to jednoduchsie - stanica ma 3 rezimy:
Zakladny - juh 3kV, stred - uzemnene pole, sever 15kV.
rezim 3kV - komplet cela stanica vcitane strednej casti.
rezim 15kV - komplet cela stanica vratane strednej casti.
Ktosi mi tu kedysi oponoval, ze sa tam nic neprepina a funguje to tak, ze masina vchadza so stiahnutym zberacom a potom ju druha masina odrazi nazad pod svoju spravnu sustavu.
Kedze neviem dohhladat ten prispevok, dotycnemu len tolko - NEVER TOMU, CO JE ZJAVNE.
Evidentne sa tam napatie v troleji prepina castejsie, ako som si vobec myslel.
Takze masina sa pod svoju "polovicu" evidentne a casto vracia vlastnou silou.
Minulu noc som stravil vo Villachu na dispecingu a dal som si od dispecera vylistovat udalosti v Spielfeld - Strass. A ani to nebolo nutne, nakolko som videl opakovane online data, ktore to potvrdzovali.
A tie 3 rychliky, co jazdia Villach - Jesenice - Zagreb.... jazdia s 541 SZ, tie nepotrebuju prepinanie....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773466/
mikulik: ondro a ako to maju istene, ze neprehodia napatie nad nahodenou masiniu????
Pravdu povediac, nik mi seriozne neodpovedal na otazku, ako je zabezpecene, aby mala masina spravne napatie.
Prehodit napatie znamena este jeden medzikrok, ktorym je trolej bez napatia.
Cize 25kV - 0kV- 15kV (a naopak). V kazdom pripade pri strate napatia sa vypne HV. U viacsystemovych masin si masina ocucha, co tam ma a potom dovoli zapnut HV. Ako je to so starsimi masinami (V43 GYSEV alebo 1144 OBB), to neviem.
Organizacia je vsak taka, ze vjazdy a odjazdy smer Sopron sa deju zasadne na 25kV a smer Wr. Neustadt resp Wien na 15kV. REX z BA Petrzalka smer Deutschkreuz robia v Ebenfurte celom vzad, takze od Viedne pride 1116 na 15kV na 1. nastupiste, fira vypne prud, zhodi zberac, zamkne masinu a ide do riadiaceho voza. Medzitym vypravca prehodi napatie v prislusnej kolaji a na zhlavi, fira zdvihne zberac a potom uz odfrci na 25kV. Detto osobaky su vedene dvojsystemovou jednotkou. Madarske V43 asi uz len na nakladoch.
Pravdu povediac, nik mi seriozne neodpovedal na otazku, ako je zabezpecene, aby mala masina spravne napatie.
Prehodit napatie znamena este jeden medzikrok, ktorym je trolej bez napatia.
Cize 25kV - 0kV- 15kV (a naopak). V kazdom pripade pri strate napatia sa vypne HV. U viacsystemovych masin si masina ocucha, co tam ma a potom dovoli zapnut HV. Ako je to so starsimi masinami (V43 GYSEV alebo 1144 OBB), to neviem.
Organizacia je vsak taka, ze vjazdy a odjazdy smer Sopron sa deju zasadne na 25kV a smer Wr. Neustadt resp Wien na 15kV. REX z BA Petrzalka smer Deutschkreuz robia v Ebenfurte celom vzad, takze od Viedne pride 1116 na 15kV na 1. nastupiste, fira vypne prud, zhodi zberac, zamkne masinu a ide do riadiaceho voza. Medzitym vypravca prehodi napatie v prislusnej kolaji a na zhlavi, fira zdvihne zberac a potom uz odfrci na 25kV. Detto osobaky su vedene dvojsystemovou jednotkou. Madarske V43 asi uz len na nakladoch.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773465/
janek74 ale dovtedy boli princezny luxusným strojom depa Bratislava.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773458/
O.I. dnes v zamkoch uz pizdia aj radu 861 a 671. Ja si neviem predstavit, co tam bude, ked skonci na tych krabiciach zaruka . Co bude jazdit potom, a kam tie skapaciny vobec naskladaju, ked uz dnes tam maju plno ..
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773456/
Kolko lamin s PP ?? Lahsie sa odpoveda, kolko 263 behalo dnes s PP.Odpoved. DVA (mozno TRI) .
Co sa tyka 263, aj ked ich prerobili na WTB, tak ich nemali poslat do Zamkov. Toto bol omyl, ktory dnes ukazuje svoj vysledok. Takyto prieser nebol ani v najvacsej slave s radou 361 ...
Radsej sa vsetky laminy z BA hL. mali odverklikovat do NZ a co a tyka udrzby suprav, tak halu pri troske fantazie mohli urobit na odstavnom. Aj tak by sa tam jedna zisla na lahku udrzbu voznov, aby to chalani nerobili na kolene v diere a za dazda/snehu...
Co sa tyka 263, aj ked ich prerobili na WTB, tak ich nemali poslat do Zamkov. Toto bol omyl, ktory dnes ukazuje svoj vysledok. Takyto prieser nebol ani v najvacsej slave s radou 361 ...
Radsej sa vsetky laminy z BA hL. mali odverklikovat do NZ a co a tyka udrzby suprav, tak halu pri troske fantazie mohli urobit na odstavnom. Aj tak by sa tam jedna zisla na lahku udrzbu voznov, aby to chalani nerobili na kolene v diere a za dazda/snehu...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/773455/
