361

K tým 363.5 citujem jeden článok z netu: Pětková Esa se stala u strojvedoucích oblíbenými tahouny. Ke spokojenosti s těmito stroji přispěla i skutečnost, že výrobce postupně zohlednil okolo 120 připomínek a konstrukčních změn právě od zaměstnanců společnosti ČD Cargo, kteří na lokomotivách pracují.

Potom už len hniezdo máme a z výfukov nám trčí bandáž, ale to je o inom asi. Dekle radšej ani neotvárame kvôli zdraviu a bezpečnosti, ide na šrot. Prečo sa rozletí? Kvôli čomu? Ale to sa stáva raz začas, že sa rozletí, ak teda je sklz vypnutý. Zatiaľ u týchto a aj u iných je to v poriadku. Neprekypriť ich a ostatné už ide samo.....

Samozrejme, 363.5 mi prídu pohľadnejšie už len z vonku, a je škoda, že nie je možnosť si na nich zajazdiť. Fírov sa nikto nepýta, vrútočania sú na to moc hrdí, aby sa takto ponížili a spýtali sa ľudí, ktorí s tým jazdia. Oni vymysleli, urobili a je...

Ad.:362.001,iron999-ono je to asi fakt tým,že nikto sa nepýta na prevádzke hlavne "fírov"fakt by bolo lepšie aby reko mali odozvu,ale radšej každý tvrdí,že v tom sa nevyznáte lebo reko je už tak drahá ako nový rušeň.
A zaujímavý postreh odcitujem slová "fíru"s 363.5 "....to co tyhle mašině zadáš,to udělá,jasně že má to nějakou tu "blbost",ale na tomhle je radost jězdit"

Myslím,že to hovorí za všetko ČI ????

Na 361 by to chcelo doladiť hlavne veľký sklz, lebo ona ho rieši stále svojsky, z 800A skočí pokojne na 200A a potom zas naspäť, čo nie je moc prívetivé.

Na 361 by to chcelo doladiť hlavne veľký sklz, lebo ona ho rieši stále svojsky, z 800A skočí pokojne na 200A a potom zas naspäť, čo nie je moc prívetivé.

Takto. Je mi jasné, žeby som si netrúfol na tak dokonalú sklzovku ako toť pán Aleš, ale verím, že by som zdokonalil tú, ktorá je v 361 teraz.
K problému zistenia rýchlosti a zrýchlenia z impulzového signálu sa vyjadriť neviem. Neviem ani, koľko "zubové" snímače 361-ka využíva. Každopádne ak už by som dačo nameral, a systém by to bol v nejakom uspokojivom čase schopný vyhodnotiť, odbudzovanie by som zastavil v okamihu, keď derivácia zrýchlenia skzujúcej osi by bola záporná. A čakal na ďalší vývoj. Ak je to vyhodnotenie impulzov fakt taký problém, tak beriem späť.
Ďalej by som určite zohľadnil periódu pozdĺžnych rázov v súprave (najjednoduchšie z nameraných hodnôt a priradil ich dĺžke súpravy determinovanej zadanými údajmi). Tejto frekvencii by sa sklzovka snažila vyhnúť pri opätovnej obnove ťažnej sily, ideálne by bolo, aby ťažná sila nabehla v polovici alebo poldruha periódy. Žiadna zložitá vec.
Ono ide o to, že sklzovka 361 nie je nejak pomalá, nepohotová, skôr by som si dovolil tvrdiť, že má opačný problém.
S tým zrýchlením sklzujúcej osi, čo píšete pán Aleš, by som bol opatrný.
Skutočne by som nepodceňoval zotrvačnsoť rotora a ostatných rotujúcich hmôt (dvojkolie, prevody..), hlavne teda u rušňa 361, kde sú tieto hmoty značné a nedovolil by som si ich nahradiť posúvnym pohybom. Po zložitých skúškach, ktoré sme uskutočnili po tragickej nehode dvojičky v Spišskej som si uvedomil, o čom to je a prečo sólo brzdiaci rušeň ani pri maximálnom tlaku vzduchu v BV sa do šmyku nedostane, kým na súprave áno.
Druhá vec..
To zrýchlenie 30 gé by mohlo byť ako tak pravdivé za predpokladu, žeby úplne zaniklo trenie medzi sklzujúcou osou a koľajnicou, čo ako vieme, je prakticky nemožné.
Urobil som niekoľko nepublikovateľných pokusov na vazelíne a zistil som zaujímavé veci. Ten rotor fakt nie je vŕtačka, ono zas času na zásah je tam dosť. Viem o čom píšem.

Alesi: takze v mape vykonu si musis najst spravnu hodnotu (pulsov) otacok osi, a od pozadovaneho vykonu musia prisluchat tie spravne otacky (impulsy), ak to tak nieje pribudime / odbudime na zaklade strmosti navolenia dynamiky resp. pomeroveho tahu?? V podstate stale sa pracuje v rozsahu impulsov pozadovany vykon / ot osi?? Kedze pracujeme s budenim kazdeho tm, musime ratat s mapou budenia pre kazdu os/TM ? V pripade ARR ta je nadradena tejto mape a v zavislosti od logiky riadenia hdv zastresuje cinnost kazdeho "kanala" vykonu??

V nasom pripade pneu protismyku neprichadza do uvahy, kedze reko tuto vec nezahrnovala, U nas sa borime so sklzovkou v nabehu do vykonu a naslednym ogickym odbudenim danej osi v skze.

Btw: pri sklze u novsej generacii HDV a obrzdenim kotucmi, riesi sa pri sklze na asychnone napr na 380 pribrzdenie pneumatikou danej osi alebo je to cisto vecou odbudenia/budenia TM ??

Ja sa divim jednej veci - preco sa u nas sklzova ochrana netestuje takym tvrdym sposobom, ako to robia Svajciari.

Masinu vyzenu stupanim 30 promile, leju jej mydlinky pod prednu napravu.
A holt, musi za tej situacie este aj rozbehnut vlak.

U nas sa to testuje na cestujucich, event. na nervoch masinfirov.
Aby sa za masinu zavesil nakladny vlak, ktory budeme hnat hore kopcom na Strbu a este mu budeme zlomyselne liat mydlovu vodu pod kolesa, to nenapadne nikoho.
Na takom comsi by sa mali pani vyvojari a konstrukteri ucit prv, nez nieco definitivne vyrobia....

Pánové, o řešení pneumatického protismyku něco málo vím ("někdo" ho u vedlejšího stolu před pár roky úspěšně vytvořil, dokonce dostal i homologaci UIC).
Skluzovka (nebo protismyk v pohonu - při EDB) je sice o jeden level jednodušší (odpadá ten vzduch), ale furt to není taková sranda, jak se na první pohled zdá.
Jedno z velmi důležitých umění je umět zjistit rychlost a zrychlení z impulsního signálu. Jasně, můžete počítat impulsy během třeba 1 sekundy, ale odezva tohoto signálu na rudkou změnu bude velice dlouhá. Můžete počítat čas mezi dvěma impulsy, ale zde je problém u hodně nízkých (jak dlouho ještě čekat?) a hodně vysokých (plus/mínus 1 časový impuls je už velký rozdíl rychlosti) rychlostí.
A takhle spočítáte rychlost, jejíž výslednou hodnotu máte časově kvantovanou nějakou periodou měření a taky nějak kvantovanou co do velikosti. No a během jedné periody máte údaj konstantní, zatímco na přelomu period ho máte skokově změněný. A teď si to zderivujte, ale tak, aby vám ten výsledek derivace nevyšel až za "půl hodiny" (tzv. nemůžete čekat třeba 10 vzorků a ty pak proložit nějakou střední hodnotou zrychlení).
No a když se konečně dopracujete k reálným a čerstvým (!) hodnotám rychl. a zrychl., tak musíte mít algoritmus, který to zpracuje. Zkoušeli jsme to vyjádřit graficky, došli jsme k 3-D grafu (odch. rychlostí, zrychlení, akční veličina) a závislost byla pekelně deformovaná 3-D plocha.

Veď prepána, ten rotor má určitú zotrvačnosť, to nie je vŕtačka.
Rotor sice má nenulovou setrvačnost (odhlédněme od rotačního pohybu a momentu setrvačnosti a uvažujme jen posuvný pohyb a hmotnost, moc velkou chybu neuděláme), ale jsou to tuny, zatímco vlak, hnacím momentem tohoto rotoru urychlovaný, má těch tun stovky. Takže při ztrátě adheze a vzniku skluzu se moment, původně urychlující řekněme 150 tun (1/4 vlaku)zrychlením řekněme 0.3 m/s2, realizuje pouze na urychlování samotného rotoru vážícího řekněme 1.5 tuny. No a Newton nepustí, takže to zrychlení (po zanedbání a převedení atd.) bude odpovídat 30 m/s2. Tři gé.

..blbého rušňovodiča,.. Nie je to náhodou aj o tom či šikovní tvorcovia vedia o tom "blbom ruš..".? P.S. V Cerheniciach (757.001) pokiaľ sme nevyliali kávu pánom ing. v meracom vozni, nikto sa nezaoberal "sklzovkou".

Je, úplne. Práve to sa všetko násobí a prejavuje na pružnosti chain/buffer a potom to tak vyzerá, naozaj sa čudujem, že to ešte ani jeden vlak neroztrhlo. Ja bez akejkoľvek odbornej znalosti technicky a elektrotechniky tejto oblasti (to, čo si dávnejšie popisoval, ako by to mohlo fungovať v súvislosti s ARR) si dovolím povedať, že na to, aby tá PSO bola aspoň aká taká (nie dobrá, ale lepšia ako teraz) netreba byť Einstein, už len fakt keby pri sklze zobrala nie 600A, ale len 150A je lepšie ... neustáva sklz? Zober ešte 100A. A stačí, že spätný nábeh by bol oneskorenejší, kým sa po stlačení súpravy táto dynamicky ukludní, a hlavne menej strmý a je vybavené. 3x po sebe behom pár sekúnd zasklzuje? Tak na cca minútu zníž prúdový strop (pravdepodobne ide o rozjazd a v režime Os /ak tam iný vôbec je/ po minúte už bude trakčne pod adhéznou krivkou). Ak je im toto problém, tak potom ARR je odvaha

Nemám tých praktických skúseností veľa, no keď som jazdil na dvojičke, ktorá nemala žiadnu elektronickú sklzovku, sklz som začal odstraňovať až po tom, čo som počul, že nejaká os uletela do otáčok, prípadne keď sklz zasignalizoval prvý stupeň (pritiahnutie kotvy) elektromagnetickej sklzovky. Ak som bol na paraleli, teda 37. stupni, stačilo spravidla zísť na nejaký 35.-34. stupeň a sklz pominul. Málokedy, fakt málokedy motor uletel do takých otáčok, že mašina vypadla. Veď prepána, ten rotor má určitú zotrvačnosť, to nie je vŕtačka.
37 versus 34 teda 400 versus 350-320A, morozmrd 800 versus 200 ampérov. Reakčná schopnosť niekoľko sekúnd versus niekoľko desatín sekundy. Dúfam, že je jasno, o čom točím.
Konštruktéri morozmrdej sklzovky akoby opomenuli časovú konštantu, hmotu a zotrvačnosť rotujúcich hmôt, relatívne pohyby čela vlaku voči jeho hmotného bodu dané pružnosťou zvesenia.. pri jej prejavoch mám pocit, akoby rotor motora považovali za dynamickú sústavu 0. rádu.
ako ono.. nepochybujem, že by tú 361 nerobili šikovní ľudia, len zrejme nemali poňatia o trakcii, jej dynamike a prevádzke ako takej. Tak to vyzerá.

Tiež si myslím, aj keď len ako cestujúci ... jednoduchá "logika" typu: uber na minimum a hneď vráť na pôvodnú hodnotu

Nemusíš ma tak volať, stačí to povedať normálne -_- a plecháčiky som to nazval pre to, že tie rušne mám rád.
iron999: moroškovia sú naozaj len trochu jazdy schopný

Milý Peťko,kedže bola zmena v obehoch rušňov mohlo vo Zvolene stát aj desať ČD plecháčikov,ale 813/814 vozia rušne ZSSK

K tým sklzovkám na 361...
Dovolím si povedať jednu vec; pokiaľ by mal výrobca ochotu dodať vstupy a výstupy, algoritmus, rovnice,a vývojaky regulačných procesov sklzovej ochrany, trúfol by som si ju spolu so šikovným programátorom dať do poriadku. Podmienkou je, aby som to dostal preložené do zrozumiteľnej technickej reči, nie v príkazových riadkoch programovacieho jazyka, keďže v programovaní som slabý. Myslím si ale, že problém sklzovky nie je v zlom naprogramovaní, ale už v chybných samotných algoritmoch. A pokiaľ ide o ne, teda o to, ako by sa to malo správať, dačo málo o tom viem a myslím, že na zlepšenie situácie by to málo aj mohlo stačiť.
Len dopredu viem, že nebude nič z toho, keďže niečia hrdosť nedovolí, aby sa šikovní tvorcovia nechali poučovať od nejakého blbého rušňovodiča, nuž..

Strojmajster tam nasadí to, čo má po ruke, a čo je aspoň trošku jazdy schopné ;)

ale nemeškala a v zvolene prepriahli na 757
len mi je divné to, že načo máme od ČD plecháčikov, keď asi 3ks stáli v RD Zvolen na odstavnej
ja som ajtak šiel na Zr Rozsutec

Mozno preto, aby si tie sekery z meskania nevychutnavali stale cestujuci len na tychto tratiach, ale bratsky nech si uziju aj na 150 meskania sposobene 361 poruchami