361

362.001: Áno je to presne tak a ešte úplne najlepšie keď ti nasvieti napríklad : Nie su splnene podmienky pre zopnutie HV alebo niečo podobne a už si jasný. Hlavne tie sťahovačky s tými je kopec srandy. Podobne ako pri rozjazde z Popradu do Svitu. Tam je krst ohňom pre každú mašinku, ale obyčajne mávam 120 najneskôr pri tej diaľničnej križovatke či čo su to tam za semafory. No a s 361, ak mam šťastie, tak vo Svite mam 100 aj s dvoma minútami...Kto je rušňovodič veľmi dobre vie, že je to profesia, kde sa od človeka očakáva okrem mnohých iných vecí aj to že bude schopný veľmi rýchlo reagovať. Lenže aby to bolo možné, tak presne tak sa musí správať aj ten stroj inak tam môžeme posadiť v podstate kohokoľvek...

Ešte poviem vec inak. Trať KE - ŽA vôbec nemusí byť náročnejšia ako ŽA - BA. Náročnosť trate je vec veľmi relatívna, jazdenie po trati sa stáva náročne vtedy, keď ťa tlačí ZCP. A naopak, ak sú časy voľné, aj na "náročnej" trati si človek môže užiť výhliadkovú jazdu.
Ak by mal rýchlik a IC-čko z Košíc do Žiliny jazdnú dobu o 10-15 minút dlhšiu, bola by to trať rázom veľmi pohodová a 361 by som si tiež možno nevedel vynachváliť.

01058: Tak Ti do rúk trabanta a môžeš sa realizovať.

acella: Super, že sem napísal konečne niečo objektívne človek, ktorý jazdí aj na Bratislavu aj na Košice. Lebo toto tu chýbalo, ja to tiež posúdiť neviem.
S rýchlikom na BA som nešiel, ale viem zhruba toľko, že ak tam mašina brúsi, tak ujo dá dvojku, prípadne urobí rozjazd na ruku, 120-ku dosiahne o pár stĺpov neskôr a v ďalšej stanici je aj tak načas. Ak rovnako šanuješ mašinu trebárs pri rozjazde zo SNV do kopca a 110 dosiahneš za Letanovcami, tak v PP meškáš.
Ona tá 361 už ťahá, keď ťahá, len je to lenivučkééééééé... a práve tam strácaš sekundy.
Ja ešte uvediem dva príklady, z Ľubochne zo 70-ky ťaháš na 90 ale po pár stovkách metrov je sťahovačka. S klasickým peršingom sa tam dá urobiť aj vyše 80, na ostro cep dolu, hore a v oblúku zo Stankovanmi je 90. S morozmrdom 75 po sťahovačku, a potom po predzvesť do Kraľovian sa mašina spamätáva zo stiahnutia zberača, hore jemným briežkom rýchlosť klesne aj na 65.. a pol minúty v čudu..
Iný príklad.. rozjazd z Turian na Vrútky. Znova je tam v polke "akceleračného úseku" sťahovačka. S peršingom/esom ak sa veľmi snažíš, tú krátku 120 za sťahovačkou urobíš. Moroš kým po sťahovačke začne ožívať, to si už tak pri prezvestníku "10" pred Sučanmi. Takže stačí ísť celý úsek rovno 100.
Nuž a teraz; tu je to lenivé, tam je to lenivé, tu pár sekúnd, tam pár sekúnd.. ešte nejaká tá pomalá cesta, klzké koľajnice, lenivšia čata a v Žiline 5 minút.

S tou účinností bobinového motoru se mi to trochu nezdá. V trvalém i hodinovém režimu má účinnost 94% (pokud budeme věřit tomu mechanickému výkonu). Těch 97 se mi zdá už trochu moc cu fíl.
No hej, aj mne sa to nevidelo, práve preto mi to utkvelo. Bolo to v takých starých Jansových prachom obsypaných skriptách; graf - závislosť účinnosti stroja na pomernom zaťažení. Zhruba pri 0,8 Pn to šlo niekde okolo 97%, vryl sa mi do kotrby ten údaj, lebo sa blížil k hodnotám pre distribučné transformátory. Samozrejme pri menšich zaťaženiach to bolo menej skrz straty v železive, ložiskách, stály úbytok na komutátore.., no a pri vyšších výkonoch sa už zas z motora stával radiátor. 97% pri 80% menovitého výkonu, pri menovitom výkone to už bolo menej, pri hodinovom ešte menej, tam mohlo byť okolo tých 94%.
Že je to cu fíl? Neviem no.. vysvetlil som si to vtedy tak, že bobiny mali objemovo predimenzovaný motor (5,25 t/508 kW), vodiče kvôli nízkemu dovolenému otepleniu (čo je v neprospech vzniku jouleových strát) zaťažované pomerne malou prúdovou hustotou, trvalý prúd je tam 360 A, kým u peršingov má motor hodnoty 3,8 t/870 kW/715 A, tak snáď to mohla byť aj pravda.

acella: Pov.Bystrica - Bytča je to to isté , akurát tam nieje ten kopec, a na drzovku aj na automatiku sa tam dá prejsť.Stačí vhodne stlačiť príslušný čudlík. Ale zase si užívam pri rozkopávkach trate, terigám sa 50 a smrť v očiach,potom ma zastavia niekde u vchodu a pustia krížom cez zhlavie bez drátov na kúsku potiahnem aby som to zas dal dole a potom zistím ,že už jaksi nieje vzduchu ,lebo kompresorík nestíha.
Ono, to sú len prkotiny,také volačo mňa predsa nerozhádže.
Robím čo môžem, s tým čo mám, tam kde som.

Ale mas len cistu pravdu. Esa mozno nepustaji do kotiev 1000A, ale 900A na kotvach a 110A v statoroh bez problemov - vacsinou. Tym nechcem povedat ze je dobre tie motory takto zatazovat...ale ak clovek potrebuje,vie,ze sa do toho moze slusne zapriet a odpich z vlakom je zaruceny. Ale ako si pisal,ani zdaleka to nie je len o amperoch. Je to aj o tom, aka je ta masina svizna, kolko"premysla" a podobne. Nuz ale...je tam to ale.

Fúúúúúúú to som sa zas rozšúpol, raz ma z tohoto fóra asi vykážete.

Sem napíš svoj diskusný príspevok..., že majú biednu údržbu. A to je zas iná téma, o ktorej už bolo popísané dosť a dosť ešte aj bude. Ale z hľadiska konštrukcie to tie stroje zvládajú. Na druhej strane 361 sa takto nedokážu správať ani v neviem v akom top stave. Áno je pravda, že esá nikdy nepúšťajú kotvami 1000 A, možno tak do 750. A v tom je práve ten vtip. Motory a komutátory sa nenamáhajú tak extrémne a predsa ten stroj roztiahne vlak oveľa rýchlejšie a efektívnejšie ako 361. Tá síce trízni motory 1000 A ale čo z toho, keď len kým ona prepne a začne vôbec ťahať, tak s esom ja už mám 120. A keď aj ťahať začne, tá dynamika je taká lenivá ako eso na 2ke. Na koridore sa jazdí trochu inak. Nie len kôli kopcom ale hlavne kôli jednoduchej trati. Ta idem stále 120, ak mením rýchlosť, tak len pri zastavovaní. Ale smerom do KE, kde je každých pár km rýchlostník sťahovačka a zas rýchlostník a k tomu stúpanie, to je úplne iná technológia jazdy. Len tak pre ilustráciu . Taký traťový úsek Kraľovany – Ružomberok, je to úsek zhruba dlhý 18 km. Najskôr treba dlhý štrúdeľ roztiahnuť na 90, ale v zápätí sťahovačka. Hneď za ňou znižujeme rýchlosť na 70, na konci stanice 80, kúsok ďalej 90, potom 75, potom 95 potom 100 a potom 90.Rovnako srandovné je to aj na druhu stranu hlavne kôli tej mizernej diaľnici. Toľkoto zmien by som mal smerom na Bratislavu snáď na úseku dlhšom ako 100km. A to sme prešli len dve stanice z 240km dlhého úseku. Tam takéto niečo naozaj narobí kopu srandy. Čo tým všetkým chcem povedať? Ja viem, že jej stačí ubrať a ona potom pôjde, ja viem že ona sa potom nejak pomaly rozbehne. Ale ide o to, že potrebujeme silné kvalitné obratné rušne, s riadnym výkonom, ktorý dokážu efektívne využiť. No predsa nemôže vyzerať tak, že nový rušeň budeme poslúchať my, ak nedá plný výkon nevadí, veď my pôjdeme aj na 30%, ak nejde v daždi nevadí, my postojíme, kým sa vyčasí, ak nevie čo od dobroty, nevadí, my pôjdeme aj na ruku, veď my vlastne tu ARR ani nemusíme používať, šak sme rušňovodiči. No ono my takto voziť vlaky môžeme. Ale pozrime sa na to inak. Predstavte si, že kúpite auto za 10 tis. Eur, ktoré inak mimochodom nestojí viac ako 5 tis. A potom zistíte, že keď zaradíte 4 a 5 stupeň kape motor. No a výrobca vám povie, že aby ste chodili najviac na trojke. No dobre, tak štvorku nebudeme dávať šak je to síce nové, ale šak ono pôjde aj takto. Hm no a v daždi nám to nebzdí, alebo sa nedostane do kopca, no nevadí, šak my nemusíme jazdiť keď neni počasie. A ostane vám v ruke páčka od smeroviek, nevadí, šak to sme si sami urobili, kúpime si a opravíme, sami, alebo nebudeme smerovku používať... Boli by ste takto spokojní? Pochybujem. Ide o to, že ten stroj akože nakoniec nejako prejde, nejako sa rozbehne, veď aj pomaly, on sa rozbehne, hm, ale prečo by sme sa mali uspokojiť s hociakým hovnom čo nám kto dá? Veď sme platiaci zákazník, nám by malo byť jedno ako to urobí výrobca, máme prebrať kvalitnú robotu, ale od toho sme my a ešte asi dlho budeme strááááááá

Mikulik: Áno je to presne tak, ja to hovorím už dávno. Rušeň sa mám skúšať na skúšobnom okruhu a ak sa má už odladzovať v prevádzke tak jeden dva kým nebude naozaj hotový a potom ostatné kusy robiť podľa neho. A nie ich rovno nasadiť na plné 600vé rýchliky a potom ísť do stávkovej kancelárie a podať tiket dôjde / nedôjde alebo len po Žilinu.
01058: Ja ti rozumiem, svojím spôsobom máš pravdu, ja keď s ňou jazdím tiež sa mi furt nekazí. Aj mi padne dobre prebehnúť cez strojovňu keď je nahodená, hlavne ak si vzadu niečo zabudnem. Na druhej strane budem opakovať to, s čím sme my hornáci už iste trápny, ale čo je žiaľ pravda. Iné je voziť vlaky do kopcov. Tí čo ma poznajú vedia, že mám rád rušne pružné a živé. Nie preto, že by som chcel na nich pretekať. Cestujúci musí cestovať bezpečne, načas a pohodlne. V súvislosti s tým sa musí rušeň aj nejako správať. Len tak pre ilustráciu, veľmi stručne. Ak veziem vlak s bežným rušňom ( aj keď mi to znie ako v tej reklame bežný prací prostriedok, ale hádam sa rozumieme ), tak to vyzerá asi tak. Rušeň mi roztiahne, podotýkam pomerne živo a plynule vlak na nejakú rýchlosť. Ak aj jemne brúsy, mám nad tým dokonalý prehľad práve vďaka bzučaniu, lebo rušeň pozorne počúvam a vnímam ako pracuje. Hoci kotevné prúdy nedosahujú závratné výšky, rozbehnem sa plynulo a stabilne. Následne napr. ARR potrebuje zbrzdiť vlak. Dva krát kýchnu prepojovače a už pradie EDB. Ale čo ak musím znížiť rýchlosť do kopca ? Jednoducho. Výbeh, pribrzdím si, v dostatočnom predstihu vyrovnám a prepnem jazdu, príp. rajčákom požiadavku na jazdu. Znova prepojovače odfúknu okamžite ako sa vyprázdni prevodník a rušeň ťahá. Takto som vo veľkom stúpaní znížil rýchlosť zo 120 na 110 a presne som ju udržal. Kebyže ma bude ten stroj chcieť fakt nasrať, ostane v brzde, ale stačí OL2 a je vyriešené. Na 361 to vyzerá asi takto. Zavediem na rušni výbeh. Konečne stíchnu vetráky na netesných dverách, z ktorých mám zaľahnuté v ušiach, lebo vytvárajú trochu podtlak. Pribrzdím pomocou BSE. Rušeň ešte chvíľu rozmýšľa čo robiť a potom začne chcieť prepínať do B. Ozývajú sa klepkania rachôtky, akési desivé bzučanie, zase klepkanie a potom ticho, Zabrdne EDB len tak skusmo, lenže to už sa jej snažím vysvetliť, že už potrebujem znova ťahať a tak zase uvažuje čo som to vlastne chcel, potom zas za nekonečneho klepkania a uťahovania čohosi a neviem čo všetko preblikne napätie filtra a potom nabiehajú extrémne prúdy. Lenže to už mám namiesto 110 rýchlosť tak 88. Keď vidí že je zle ukrutne zaberie, lenže do takého kopca pochopiteľne skáče ako sprostá a tak idem rýchlo znížiť pomerový ťah, žiaľ cez monitor, ktorý biedne reaguje, takže kým sa mi ju podarí donútiť do roboty, už mám 60 a kým sa dostanem zo Spišskej po Vydrník, budem rád ak budem mať aspoň tú 100ku. Ja viem, stačí znížiť pomerový ťah, lenže v tom prípade budem rozťahovať ten vlak aj 10km. Takto načas neprídeme. Ja viem, aj ostatné mašiny brúsia na vysokých ťahoch, ale iba kôli tomu – ako už bolo povedané, že

Meniče sú tichučké, ale vyhadzujú poruchy, kompresor je tichučký, ale nemá výkon, striedavý HV je tichučký, ale ostáva v medzipolohe..
Vzpoměl jsem si na starý IT-vtip: víte, jaký je rozdíl mezi jehličkovou a laserovou tiskárnou? Jehličková tiskárna pokrývá za nervydrásajícího řevu papír nesmyslnými znaky. Laserovka pokrývá papír nesmyslnými znaky za nervydrásajícího ticha .

S tou účinností bobinového motoru se mi to trochu nezdá. V trvalém i hodinovém režimu má účinnost 94% (pokud budeme věřit tomu mechanickému výkonu). Těch 97 se mi zdá už trochu moc cu fíl.

Tiež nechcem tárať, ale pokiaľ je mašina dobre nastavená, tak mám skúsenosť takú, že na 12-ke ide na 10 V od začiatku (s výnimkou nábehu pri naťahovaní súpravy), na 10-ke ide na takých 8,5 - 9 voltov a potom keď dosiahne hornu stovku a začne odbudzovať, pomerne hneď to dotlačí na 10 V. Je možné, ako píše iron, že to už nejkaký rozdiel nerobí, zvlášť ak ide na medzi adhézie.

Nuž a k tomu sklzovaniu 362 vs 361.. treba si uvedomiť, že tam nejde o reguláciu, o kvalitu sklzovky.. 362 aj 363 majú rovnakú mechanickú časť, priblížne rovnakú hmotnosť. Kedy (pri akej ťažnej sile) sa mašina dostane na medzu adhézie, závisí od adhézneho súčiniteľa, ktorý (pokiaľ rušeň nemá kompozity) by mal byť u oboch tiež priblížne rovnaký a hlavne od mechanického vyváženia. Zle nastavené trysky mazania okolkov majú tiež vplyv na zníženie adhézneho súčiniteľa pravda.
Takže potiaľ je to úplne jedno, či 362 alebo 361, jedno to prestáva byť od okamihu, keď rušeň zabrúsi a my čakáme ako sa s tým vysporiada sklzovka. Áno, aj klasické tyristorky majú poniektoré už bohužiaľ tiež zle nastavenú alebo prehnasne senzitívnu sklzovku, pričasto tiež reagujú na "šumový", teda falošný sklz pri prechádzaní oblúkov s roztlačeným profilom kolies, ale tak.. aspoň s vlakom pri sklzovaní netrhajú, keď už aj neťahajú.
Ale to, že 363 ide do sklzu pri 400 A nie je problémom sklzovky. Ako píšem, je to problémom zlej adhézie, zlého rozloženia hmotnosti..
Súhlasím, 361 nám treba brať také aké sú.. nezmeníme to. Niekto je s nimi spokojný, niekto nie.
Ja síce nie no na druhú stranu sa mi tie rušne páčia a mám ich rád. Sú to furt moje bundáše, mám ich rád pre design a s ostatným sa rád ochotne potrápim. Pre mňa hlavne, že mašinka je pekná, nemusí byť dobrá.

Netuším ako je to s PT , na 10 ,pri 800A brúsila vo velkom, na niektoré je príliš aj 8, 9 z miesta.Vyššie som to nemal.
Už som zažil aj peršinga čo brúsil pri 350A ,ale bolo to na mokrom lístí.
Na 361 som si proste zvykol,aj keď sú také aké sú.

Inak, teda čo ja viem, tak otočný prepínač PT funguje len v rozmedzí 1-10, ďalej na 12 to síce otočiť ide, ale v polohe 10 je maximálne budenie statorov. Možno kolega 362.001 vie o tom niečo viac, ja som bol vyrozumený takto. Možno niečo podobné, ako sa kedysi obmedzila EDB na 7čku.

Jajo82 : nestraš s tými laminátkami, lebo... Aj keď musím súhlasiť s 01058 čo sa týka laminátok, nie sú to také hrozné stroje. Mohli sa nejaké rekonštrukcie pohnúť tým smerom(myslím kedysi, nie teraz), inak sa na nich nejazdí zle.

Inak im ostala ešte taká malá pamiatka: vyrazené pôvodné číslo nad nárazníkom .
Bol som sa pozrieť v tej mašinke a teda nešlo mi do hlavy že čo je na nej také drahé - toľké peniaze čo to stojí a výsledok - zničená mašina, ktorá niekedy slúžila poctivo a teraz ... Za tie peniaze tu mohlo byť niečo iné, síce v menšom počte ale predsa.
Škoda že sa na Slovensku ide takouto cestou. Za pár rokov tu už nebudú mašiny schopné odviezť bezpečne, spoľahlivo a načas vlak. Viď 361, 263, ... Som zvedavý do ktorého radu sa pustia najbližšie...
Nebudem prekvapený keď raz uvidím v Košiciach na rýchliku prerobenú laminátku - samozrejme pokazenú, ktorú bude odťahovať staručká 721 lebo sama nebude schopná od vlaku odstúpiť.
ŽOS-ky by nemali robiť vôbec takéto pokusy. Boli určené na iné - majú to aj v názve: sú to Opravovne a Strojárne. Majú opravovať! Ale čo vidím, čítam a počujem tak už ani s tými opravami sa im až tak nedarí

No ked už si pritom,meniče ani nepamatám, že by otravovali s nejakou poruchou, kompresor je taký aký je, vakuový ~HV mi ešte na 361 v medzipolohe nezostal ,ten klasický v zime velakrát , za to ten osvedčený jednosmerný HV raz sa somnou snažil cvičiť pri každej sťahovačke od Žiliny až po zmenu systému za Púchovom. Ale došiel som,na truc mašiny. Vetráky sa mi nezdajú, že by robili vačší rámus než klasické,iba občas si vyletia do otáčok skrz rekuperáciu,no lešie než to púšťať do kúrenia stanovišťa.Možno je to tou stratou sluchu čo mu vďačím za celkové neodhlučnenie stanovíšť na všetkých typoch rušňov.Na audiometrii stačí spomenúť, funkciu rušňovodič a sestrička už len kývne rukou a všetko je jasné.
Že sa ti zdá že sa špacírám po strojovni neodôvonene ,tak to možno . Najprv si nahodím mašinu ,zatopím a až potom sa starám čo je v inventári na opačnej strane , kýbel,stierku na okná si pohladám,poprípade využijem mikrovlnku či konvicu ak ju ešte nejaký dobrák nesprivatizoval.
Nastavenie zrýchlenia J využívam za zníženej adhézie, pretože tam nepomôže iba obmedziť pomerný ťah rušňa. Tá mašinka sa stým sklzom potom lepšie vysporiada , nelietajú tam tie prúdy ako pomätené hore-dole.
Ako sú nastavené klasické peršingy tiež netuším, papierové max prúdy 1150A som v živote nevidel a priliš neverím tomu, že keby som PT otočil na 12 tak to tá mašina prežije bez ujmy na zdraví.

01058 : tak ja neviem, ale jazdím s bratislavskými 362/363 na rýchlikoch, a keď meškám, využívam plný pomerový ťah, teda 10V. V živote mi tá mašina nestrelila, nezaučínkovalo more ochrán, len treba vedieť ako na to (tým nechcem povedať že ty to nevieš, myslím všeobecne). Zabrúsi málokedy. V mrholení s 361 - max 400/40A, s 362 v tom istom počasí - 700/70. Čím to je? A na suchej koľaji zbrúsi málokedy, aj keď občas je sklzovka chúlostivá.
Aj ked netvrdím, že sa nenájdu aj medzi nimi vredy, ktoré strieľajú aj pri 5V ťahu na diferenciálne ochrany podobne - to by sa tu mohol vyjadriť elektromechanik, v akom stave má taká mašinka komutátory . Ale aby po mne 361 strieľala diferenciálkami trakčných obvodov pri zdvihu zberača, to už je moc.

A to bzučanie...mne osobne nevadí, dokonca ten zvuk mám rád (či už so mnou, že). Myslím, že keby sa veľmi chcelo, za tie roky sa dali tie steny nejako odizolovať, aspoň na II.stanovišti. Na 361 keď sa rozbehnú vetráky, tak to mám náhradu za pulzné meniče z esa. A prejsť cez strojovňu pod napätím? Nemám z toho nejaký extra pocit, a je mi to na dve veci pri prepnutí riadenia.
O jej lenivosti, koľko jej trvá prepnutie z J do B, dvihnutie zberačov, zopnutie HV, ako pracuje ARR, egonomii pultu to je už škoda písať.

A pochopte konečne jedno, ŽOS-ka zavádza!
Trakčák na 361 má na štítku menovitý výkon 900 kW, men. napätie 1350 V a men. prúd (trvalý) 720 A. To dajmetomu pasuje, lebo príkon výjde 972 kW (1350x720), účinnosť stroja okolo 92,5 percenta (972x0,925=900). Btw, bobinový motor má najvyššiu účinnosť pri 80% výkonu vyše 97 percent, pri 100% okolo 95%, tých 92,5 je tu kus málo, a to ešte neratáme spotrebu budenia. Minimálnu, ale predsa. Ale tak berme, že FiR-ky skrz vyššie oteplenie majú aj väčšie straty, u 363 je to 93%, čiže dajme tomu..
Podotázka: Na čo sa vlastne motor komplet preizoloval? Načo sa zvýšila trieda izolácie, načo sa zvýšilo max. oteplenie ak trvalý prúd vzrástol o úžasných 5 A? To až tak si v ŽOS-ke "veria"?
Alebo potichu priznali, že nič nespravili trebárs s takým komutátorom, ktorý patrí medzi najchúlostivejšie (aj z hľadiska oteplenia) súčasti motora, nuž a reťaz je tak pevná ako je pevné jej najslabšie ohnivko.. Pýtam sa teda, bolo tie motory kvôli trápnym 5 A treba preizolovávať? Alebo dodávateľ presvedčil zadávateľa, že to takto bude lepšie a ten tento rozmar ochotne zaplatil...

A teraz podvod číslo dva. Na modernizovanom trakčáku stojí údaj o max. napätí 1350 V. To odpovedá pomernému otvoreniu meničov 0,9. Dotiaľ vporiadku. Lenže ak sa pozrieme regulácii na zúbky, mašina dáva na kotvy "pre istotu" maximálne len 1150 V u 361.0 a 1200 v u 361.1. Kto zas vie prečo.. lebo si ŽOS-kári opäť tak veria?
Ak si to prenásobíme s trvalým prúdom a znížime o straty nejakých tých 7,5%, tak dostaneme odrazu celkový trvalý výkon (4 trakčáky) celej mašiny 3064 kW u 361.0 a 3196 kW u 361.1. Fantázia. 162 má trvalý výkon 3480 kW.
kolega 01058, no nečudo, že Ti tá mašina nestrieľa, keď nie je nastavená ani len na taký výkon ako pôvodny peršing..
Ak pripustíme, že regulácia na 361 púšťa pri rozjazde a plnom napätí nie tých menovitých 720 A ale až 800 A, tak výkon, už nie však trvalý, (hodinový?) bude v prípade 361.0 nejakých 3404 kW a u 361.1 vychádza hodnota 3552 kW. V reále ešte menej, lebo pri 800 A bude účinnosť nižšia ako pri 720 A.

Sa pýtam, kde zmizlo tých prospektových 3600 kW? To akože komu vŕtajú ŽOS-kári po výstavách diery do nosa?

Hej.. minule som tak snoril na jednej 361 v histórii nastavení, tak dĺĺĺĺĺĺĺho tam nik nemal viac ako dvojku PT v jazde.
K tým spínačom sa asi nerozumieme stále. Páčka, pokiaľ by dakto do nej násilím tlačil, točil alebo páchal na nej akúkoľvek inú záškodnú činnosť, tak sa zlomí hore.. samotná páčka nad kĺbikom, prípadne vymingľuje sa samotný kĺbik. Na 001 odišiel ten spínací mechanizmus, ktorý je dolu pod kĺbikom a zatláča na kontakty. Odišiel vďaka prekročeniu limitného počtu zopnutí daného pre nekvalitný použitý materiál, nie pre hrubú obsluhu! Bolo by to treba vidieť rozobraté a pochopilo by sa. Šak sa časom začnú lámať aj na ďalších, tak sa možno ktosi zobudí.
A aj keby, ovládacie prvky na rušni predsa nemôžu byť ako pre hodinárov alebo dámske ručičky. Ešus, 380 má normálne blbovzdorné vypínače, s hrubazným predimenzovaným plastom a kovovým vnútrom.. veď medzi rušňovodičmi sú neraz aj "drevorúbači", keď sa ešte pridá emočné vypätie.. musí to dačo vydržať.
Bzučanie mne nevadí, OK ale objektívne je to ticho prínos, na druhú stranu ako píše acella, revú tam vetráky. Bezdôvodné prechádzanie po strojovni hore dolu pod napätím nepatrí medzi moje hobby, ak prenášam riadenie, zhodiť to musím tak či onak.
Meniče sú tichučké, ale vyhadzujú poruchy, kompresor je tichučký, ale nemá výkon, striedavý HV je tichučký, ale ostáva v medzipolohe.. no kašlať sa na také ticho. Nech mašina poriadne ťahá a popri tom nech si hučí, dám si štople do uší. Ak má byť za takúto cenu tichá, nech si radšej ticho stojí v depe.
A k tomu porovnaniu s klasickým peršingom, ktorý pri PT 9 a vyššom brúsi aj za sucha a trhá koľajnice, kým 361 pri 1000 A sedí pokojne ako kačka už sme to tu raz preberali.. prečo asi..

Mne sa to nekazí, už ani neviem kedy naposledy, to vôbec niečo závažné vypísalo. S páčkami na zberače a HV treba jemne,stačí do nich len cvrnknúť ,škoda že zopár imbecilov čo stým jazdia to nepochopilo.
Inak, keď na klasickom peršingu otočím PT niekam na 9 a viac ,už účinkujú poruchy jedna radosť a sklzovka tiež prestane stíhať aj za sucha.Keby ste sa niekedy viezli na brneskom peršingu pochopíte aké sú tie naše šroty.
Je to aj v rukách,čo si tam človek nastaví ,nie len v mašine.
Osobne radšej na 361 než na 363,362 , je tam ticho,nič mi pol dňa nebzučí za ušami, cez strojovňu prejdem aj keď je mašina pod napätím.
Každá mašina má svoje pre a proti. 350 je len žrút elektriky ako aj moderné 6MW asynchrony. 240 je jednoduchá ,škoda len koncepcie pojazdu a riadenia EDB,inak tej mašine niet čo vyčítať.