361
Diskusia o novovznikajúcej rade HDV.
Ide o komplexnú rekonštrukciu vozidiel 162 a 163 ZSSK v spoločnosti ŽOS Vrútky a.s. V novembri 2009 sa začalo pracovať na prototypovej rekonštrukcií - 361.001 - ako základ pre rekonštrukciu bol vybratý košický peršing 163.053, ktorého elektronika bola v priebehu roku 2009 sčasti použitá pri oprave požiarom poškodenej 362.006, z ktorej vznikol z hľadiska výkonovej aj riadiacej elektroniky určitý medzistupeň vývoja medzi HDV 362/363 a 361.
Z pôvodných HDV 162 a 163 ostane zachovaná len skriňa a upravené podvozky vrátane trakčných motorov.
Hlavnou výhodou, okrem predĺženia životnosti, je rekonštrukcia jednosystémového HDV pre jednosmernú napájaciu sústavu 3kV na vozidlo dvojsystémové - 3kV js. / 25kV, 50 Hz.
362.001 : tak potom som si dobre myslel
metal : neviem teda, 101 som ešte nemal, ale ako vravím, v tom tuneli nie je čosi kóšer. Takže asi to bude ako píše 362.001 - ak už raz skĺzla, musela to doviesť k dokonalosti
Vtedy som stratil naivné ideály, ze tie stovkove maju uz sklzovky vyladene lepšie.
Ďakujem za parádne vysvetlenie, dobre sa to číta. Keby si dakedy robil doučovanie, hlásim sa ako prvý - v kurzoch sa toto neučí a stredná ďaleko
Každopádne - 361.1 podľa mojich poznatkov ťahajú oveľa lepšie - bez zbytočných sklzov, pokojne. Neviem čím to je. Myslel som si, že ťažší prevod a kompozitné zdrže urobia svoje.
Ak by boli rovnaké motory a rovnaký prevod, slabšia by tá 361 pri rovnakých prúdok Ib a Ik nemala byť. Lebo sila, ako som písal, je Ik krát Ib krát konštanta.
Lenže sú tie motory tie isté? Je tá konštanta pre TM 361 aj 162 tá istá?
Vie sa, čo s tými motormi vo Vrútkach pri tom prevíjaní a preizolovaní porobili?
Ak dačo dobabrali na statore a rovnaký budiaci prúd už nevyvolá tak veľký magnetický tok ako predtým, potom by to vysvetľovalo aj tú prvú časť záhady. Že konštanta by už nebola pre obe mašiny rovnaká a tým pádom by morozmrd pri rovnakých prúdoch v kotve a budení ťahal menej, čo sa tak podľa všetkých príznakov v praxi aj javí.
To by bolo fajn zistiť, ale s tým sa Vrútky v živote nepriznajú,
Práveže od pohnutia až do dosiahnutia max. napätia na kotve by mali mať pri rovnakých prúdoch obe rovnakú ťažnú silu.
Máš prúd kotiev, prenásobíš ho prúdom budenia, potom ešte nejakou tou konštantou (ktorá by mala byť u 162 aj 361 rovnaká) a získaš ťažnú silu na háku.
Ak teraz nebudeme riešiť ten propagačný okamihový prekmit na 1000 A, uvažujme, že sa budeme rozbiehať trvale prúdom 800 A a budenie trebárs 100 A.
V pásme rýchlostí 0-62 km/h sa kotvový a budiaci prúd v zásade nemení, nuž sila bude 800x100x konštanta = nejakých XYZ kN. Platí to pre rozsah rýchlostí 0-62 km/h, kedy síce indukované protinapätie motorov s rýchlosťou rastie, ale prúd v kotvách je udržiavaný "rovnako rýchlym" dvíhaním napätia na kotve. Pred tým indukovaným je vždy o čosi vpred, uteká vždy presne o úbytok R.I. Aby bol zabezpečený ten konštantný prúd, keďže R sa nemení.
Aj 162, pokiaľ bude cucať rovnaké prúdy, bude mať na háku tých istých XYZ kN. Lebo "tie isté" TM, lebo ten istý prevod... Dotiaľ by mali byť na tom narovnako a toto je tá stále nevyriešená časť záhady.
Lenže;
pri tých 62 km/h morozmrdie kotváky dosiahli strop, svojich 2300 V a povedali dosť. Dosiahli sme zároveň max. výkon, keďže U je max a I je max. Od tohto okamihu, pokiaľ chceme udržať ďalej konštantných 800 kotvových ampérov, musíme začať odbudzovať. Lebo rýchlosť rastie, indukované protinapätie by rástlo s ňou, ale napätie kotvy sa už dvíhať nedá. Nuž v rovnakej miere, ako by rástlo protinapätie s rýchlosťou, budeme odsávať z budenia a tým pádom indukované protinapätie sa nemení, zamrazíme ho na rovnakej hodnote. A Keďže sa nemení ani indukované, ani svorkové, ostáva stále ten istý rozdiel medzi nimi, tá "ťahotvorná zložka" R.I.
Výkon ostáva maximálny naďalej (lebo U.I) ale ťažná sila už začne padať dolu. Lebo Ik.Ib.konšt, čo som písal v úvode. A jeden z činiteľov tohto súčinu - Ib už ide dolu. To je napokon prirodzené pre každú mašinu, ale čo naša 162?
Tá od 62 až po nejakých 75 km/h ešte odbudzovať nemusí, ďalej si pekne zvyšuje napätie na kotve, čiže kým morozmrd už na háku chabne, 162 si furt drží tú svoju konštantnú silu. Lebo prúd ešte stále dokáže udržiavať "pribudzovaním" kotiev (v rozsahu 2300 až 2700 V), kdežto moroš už musí dávno vtedy odbudzovať statory.
Máme rýchlosť 75, už aj 162 dosiahla strop v napätí kotiev, ďalej k 140 km/h bude robiť už to isté, čo morošík. Ale neskôr a to je pre ňu výhoda.
Lebo pri tých 72 km/h má 162 ešte furt 800 A Ik a 100 A Ib, teda sila je 800x100xdačo.
Lenže morozmrd má silu už len dajme tomu 800x75xto isté dačo.. a to je menej.
A ak aj pri 100 km/h bude peršing odbudený na dosiahnutie rovnakého prúdu v kotve na nejakých 35-40 A, morozmrd už musí budiť povedzme len na 30 A, lebo začal odbudzovať skôr. A preto pri tých istých kotvových ampéroch ťahá pomenej.
Kapišto?
Teda to, že na 361 vylezú kotvové prúdy na tých 1000A len na chvíľočku, je spôsobené práve týmto menším otvorením meničov?
Inak, z ktorej 361 sú fotky toho stanovišťa Ja by som to tipol na 361 002, tá mala takéto zelenkavé dvere...ostatok som si nevšimol.
Každopádne to veru nie je veľmi šťastný počin.
No inak záhada lenivých morozmrdov je čiastočne vyriešená.
Trochu som do toho pozrel a hľa, maximálne napätie na dvojicu kotiev je tak cca 2300-2330 V. Teda na kotvu reguluje na nejakých 1150 V, ktoré sú známe zo štítkov starých FirRiek uvažovaných pre striedavinu. To predstavuje pomerné otvorenie kotvákov pri menovitom napätí iba necelých 0,77.
Je pritom známe, že správne nastavené x62,3 prepínajú na hornú stovku pri A=0,9, čo predstavuje napätie až 2700 na dvojicu kotiev.
V praxi to znamená, že 361 skôr dosiahne "plné" napätie na kotve a skôr začína odbudzovať s cieľom udržania konštantného prúdu; to ako keby jedna laminátka umožnila ísť na šunty z 32. odbočky, kým iná dovolí ísť maximálne len po 26. odbočku trebárs.
Je jasné, že 4 šunty na 26. odbočke nie je to isté ako 4 šunty na 32. odbočke.
A preto trebárs pri 100 km/h nejakých 700 A na 361.0 nie je to isté ako 700 A na 162, keďže 361.0 musí byť pri nižšom kotvovom napätí viac odbudená a má teda menšiu ťažnú silu.
Do rýchlosti skrátka ťahajú pôvodne peršingy lepšie.
Toz nedavno rano s 501 tunel prezilo v pohode, ale na vchode do Puchova si to nacitalo nekonzistetne data....takze sfukla o par km neskor