Aktuality z koridoru

Leopoldov

V Leopoldove v súčasnosti vrcholí výstavba nástupíšť číslo 1 a 2, z ktorých najmä časť druhého už má aj strechu. Keďže podchod ešte nebol sprevádzkovaný, v utorok 20. júna sa na prekonanie výšky nástupíšť používali drevené lávky a schody pre umožnenie prístupu k pôvodným koľajám č. 4 a 6, na ktorých sa uskutočňoval výstup a nástup cestujúcich.

V stredu 21. júna pred obedom už bol podchod medzi prvým a druhým nástupišťom pre cestujúcich otvorený, drevená lávka odstránená. Podchod však bol ešte stále staveniskom, nebolo zabezpečené ani osvetlenie, ani zneprístupnenie rozostavaných častí. Pre osobnú dopravu slúžili naďalej pôvodné koľaje mimo nových nástupíšť.

Večer sme však už s rýchlikom z Bratislavy do Prievidze prichádzali k druhému nástupišťu na novú koľaj číslo 5. Novými výhybkami (zatiaľ s ručným prestavovaním) boli napojené obidve zhlavia vrátane trate na Hlohovec.

V nedeľu 25. júna bola na trati číslo 141 Leopoldov – Nitra medzi Leopoldovom a Hlohovcom zrušená náhradná autobusová doprava a všetky vlaky začali jazdiť v celej svojej trase podľa 2. zmeny cestovného poriadku (ktorá práve z tohto dôvodu začala platiť až od vyhlásenia).

V pondelok 26. júna sa už používalo nástupište číslo 2 s koľajami číslo 3 a 5 a pre vlaky smerom na Nitru slúžila aj slepá koľaj pri nástupišti číslo 1, ktoré však nebolo ani v týkajúcej sa časti zakryté.

V piatok 30. júna ma už prekvapil príchod môjho vlaku opäť na pôvodnú koľaj číslo 6. Podchod pre cestujúcich už aspoň provizórne osvetlili a vyznačili neprístupné priestory, cez novú koľaj číslo 3 však bola preložená lávka a schodíky. K novej koľaji číslo 5 prišiel nákladný vlak od Piešťan, ktorý tam zostal stáť a na novej koľaji číslo 3 stála súprava vozňov s koľajovými poliami. MOs z Nitry prišiel na slepú koľaj prvého nástupišťa.

Podobná situácia prebiehala aj v pondelok 3. júla, kedy už bola brestovanská trať napojená do stanice provizórnym riešením (v mieste bývalej výťažnej koľaje) a uskutočňovala sa výmena výhybiek na zhlaví.

Zrejme sa podobným častým zmenám v najbližšej dobe nevyhneme. Práce spomalila najmä voda zaplavujúca budované podchody. Začala aj náhrada pešej lávky k Liehovaru cez celú stanicu.

Cestou do Bratislavy 21. júna som si pozrel aj napojenie novej preložky zaústenia trate od Brestovian, ako aj práce na jej napojení na trať. Tu je ešte roboty...

Brestovany – Trnava

Niekoľko záberov z rekonštrukcie druhej traťovej koľaje medzi Trnavou a Brestovanmi je vo fotografickej prílohe. Zaujímavosťou je domček slúžiaci pôvodne ako Hradlo Prílohy (?) pri km 51,9. Jeho vzhľad je podobný aj iným hradlám, výhybniam a pod. (napr. Výhybňa Vŕšok), ktoré existovali alebo ešte existujú na trati Bratislava – Trnava – Leopoldov. Neďaleko však bola až do zdvojkoľajnenia v roku 1941 výhybňa Majláth, pôvodne Mayer (km 50,400).

Trnava – Bratislava-Rača

Aj na tomto úseku prebiehajú práce v Cíferi (peronizácia), medzi Cíferom a Šenkvicami, v Rači (peronizácia) ako aj dokončovanie stanice Pezinok a ďalšie stavby najmä Pezinok a Svätý Jur.

Piešťany – Brunovce

Okrem prvej traťovej koľaje medzi Piešťanmi a Brunovcami sa už začala rozoberať aj párna skupina koľají v samotnej stanici Piešťany.

Bytča – Dolný Hričov

Preložka železničnej trate medzi Bytčou a Dolným Hričovom vznikla v súvislosti s výstavbou diaľnice do Žiliny. V polovici júna sa montovala trolej na novú traťovú koľaj Bytča – Hričov, 28. júna som už cestoval po tejto koľaji (dočasne jednokoľajná prevádzka). Vtedy prebiehala aj demontáž starej traťovej koľaje Hričov – Bytča, traťová koľaj pre smer Bytča – Hričov už bola demontovaná. Na demontáži pomáhali stroje 740.545-9 (0545) spoločnosti MAX CARGO, pokladač koľajových polí (aj keď ich paradoxne vytrhával), demontáž trolejového vedenia uskutočňovala súprava vedená strojom 751.079-5. V stanici Bytča bol odstavený stroj T 212.1554 slúžiaci na posun s novými koľajovými poliami pre ešte nepoloženú traťovú koľaj Hričov – Bytča.

Výstavba diaľnice výrazne zmení aj vzhľad celej hričovskej stanice, nakoľko ju prekríži na žilinskom zhlaví.

Zastávka Kotešová sa tak stala minulosťou aj fyzicky, pretože už aj tak bola „mŕtvou“ zastávkou, t.j. bez zastavovania vlakov osobnej dopravy. Okolie však ponúkalo fotografom nádherné možnosti záberov, ktoré asi nová preložka nenahradí.

A ešte jedna poznámka k fotografovaniu. Výstavba nadjazdov na rekonštruovaných tratiach ponúka nové možnosti pohľadov na vlaky, ktoré doteraz z dôvodu prevažne rovinatého charakteru najmä medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom chýbali.