Elektronika na modelovom koľajisku

425.951 -- nevieš o niečom jednoduchšom

425.951 -- fuuuuuu je to pekné ale aj náročné

O jednom návodu bych věděl:
http://mujweb.cz/Zabava/modelova-zeleznice.prejezd

to HRUD1920: skus mapisat R. Wimmerovi viem ze on tam ma zavory na 2kolajke

Má niekdo návod na zapojenie závor na dvojkoľajku?

to martins: tá naskenovaná krabička by mi pomohla, vopred díky

drlo mozem ti poslať mailom naskenovanú krabičku ak chces

Z tých troch vývodov je stredný spoločný pól, krajné sú na prepínanie. No a tie dva na opačnom konci sú na spätné hlásenie, napr. na signalizáciu polohy výhybky.

Ak by sa niekto našiel, kto má popis zapojenia starých elektrických BTTB prestavníkvov vo veľkosti TT, najlepšie foto z krabičky, moc by mi to pomohlo, z jednei strany sú dve nožičky a z druhej sú tri nožičky /ale to asi viete/ predom díky, môžte zaslať na mail

Dakujem za peknu reportáž

ad S.C.A.R.A.B.E.U.S

potom asi ti sibacka skodila

Já jsem viděl i jakési chéma na spomalení padání závor ovládaných cívkou

to sco: ako pisal myspulin : Najjednoduchsie je motorcek a snek. Kupis aj v hrackarstve, resp zo starých pokazených auticiek na batery - a mas to za par supiek .... Pouzit sa daju aj motorove prestavniky Tillig (dorobenie prenosu tiahla na zavory), tie maju aj koncove vypinanie a nastavitelnu drahu. Ale zasa ta cena ....
Potom sa da aj servo, ale to uz ta vyjde na minimalne 300 stovky za jedno ....

To .:Sco_27:. Nevím, jaký pohon máš u těch svých, ale jediné řešení bude zřejmě pohon motorkem s dostatečným převodem. Vtahování cívky do magnetu se nechá spomalit jedině mechanicky, ale tak složitě, že se to nevyplatí (pneumatické tlumiče či brzdiče).

mikinko - spriahla, hlavne TT sú večná dilema. U ž je vlastne tretie v rade (dosť podobné Roco) od jedného výrobcu, resp. rady nasledovníkov, Zeuke - BTTB - Zeuke Bahn - Tillig. V H0 je ešte väší guľáš, lebo je viac výrobcov. Svojho času sa mi veľmi páčilo tzv. "I" spriahlo PIKO, ktoré kopírovala skupina E. Domalípa do "0". Teraz sa mi hodne ráta tá šrubovka SMK. Ono je to leptík, skladá sa ľahúčko, avšak na môj vkus je príliž spriahlo príliž titerné. Keďže úchytov na spriahla je ako maku, treba vydumať kopec úchytov aj pre aplikáciu šrubovky. Pre mašiny som vymyslel vlastný úchyt (jednoduchý, no efektný). Ďalší v poradí je do starych "šacht" Zeuke/BTTB + treba osadiť odpružené nárazníky. To je kopa roboty. Momentálne najviac zo všetkého preferujem dostavbu cca 40 rozostavaných modelov.

Nuz, myslim si, ze tema spriahadla sa da aj tu .... so spriahadlom suvisia aj rozpojovace a tie uz su sucastou elektroniky ....
Pridam moj trochu vseobecnejsi pohlad na vec.
Co sa tyka spriahadiel, ja som sa rozhodoval predovsetkym na zaklade modelovej vernosti. Preto volba v HO padla na KKK od Roco. Modelova vernost je pre mna najpodstatnejsia v medzerach medzi voznami. Malokedy sa pozriem ako to vyzera medzi voznami z hladiska vyzoru samotneho spriahadla, ale dojem zo supravy ako celku je velmi dolezity.
Jasne, KKK od Roco je dost robustne, ale celkova konstrukcia pripomina klasicke spojenie voznov - telo spriahadla je nieco ako "zhrubnuta" skrutkovnica a rozpojovacie haciky pripominaju visiace vzduchove hadice.
Jasne, uplne idealne vidim to co pisal NNN - imitacia skrutkovnice a odpruzene narazniky. Co sa tyka technologie, dnes to uz nie je absolutne ziadny problem. Problem vidim v hromadnej vyrobe. Ak by sa zali hromadne vyrabat podla schvalenej normy skrutkovnice a odpruzene narazniky, tak vyroba bude rentabilna aj pri cene mozno 20 Sk za komplet (kovovy). Vid dnesne ceny roznych zarideni, ktore pouzivaju jemnu mechaniku - ak sa vyrabaju hromadne, stoji to par supov ....
Co sa tyka samotneho rozpojovania, tam by som sa zamyslel. My planujeme jazdit s ucelenymi supravami, kde rozpojovanie nepotrebujeme. Jedine rozpojovanie sa bude diat v koncovej stanici na vedlajej trati, ale tam bude rozpojovac pevne nainstalovany pred koncom kolaje - loko MUSI vzdy obehnut supravu, tam nie je na vyber bud rozpojim alebo nie.
Nuz, a posun v hlavnje stanici, priprava vlakov na vedlajsiu trat, zbieranie zataze z vedlajsej trate. Tam sa mi ako najlepise riesenie vidi klasicky "posunovat" - teda distribucia uloh obsluhy (ved ide hlavne o zabavu) - jeden riadi vlakove cesty, jeden HV, jeden posun. A posunovac bude pouzivat klasicku "spachtlicku" na rozpojenie voznov. Ak ma byt totiz prevadzka zaujimava, potom si nemozem dopredu u Nakladnych vlakov naprogramovt kde presne a ktore vozne odvesim.
Samozrejme, riesenim by bolo digitalne sprahadlo (teda magneticke spriahadlo pripojene an Fn vystup dekodera). Ale viete si to financne predstavit na kazdom vozni ...

kiwwicek - vtip je v tom, že jak staré (Zeuke), tak neskôr nové spriahla (BTTB) mali pohyblivú časť z magnetického materiálu a za cca 2,50 Kčs sa predával tzv. ručný rozpojovač. Bol to šrubováčik s malým magnetom na konci rúčky ...

to jki, NNN : no v clanku bolo napisane hacik je z magnetickeho kovu a teda je mozne rozpriahat pomocou magnetu ja si myslim ze to je dost vystizne napisane , ved ja mu napisem maila ze co a ako

kiwicek: NNN má pravdu v tom, že nové tillig spriahlo je "kompatibilné" so "štandarndným" typom rozpriahača (t..j. tým, ktoré vymysleli a fungovalo už na prvom Zeuke type spriala) a to je ploška ktorá sa medzi koľajnicami zdvihne pôsobením elektromagnetu. (klasický BTTB rozpojovač). Ja by som to pomenoval skôr mechanický rozpriahač, poháňaný elektromagnetom. Kadee sa rozpriaha priamo pôsobením magnetického poľa - tebe nielen el.magnetom, ale aj permanentným magnetom. Existuje aj taký "rozpojovač", ktorý len priklopí (priblíži) permanentný magnet pod koľajiskom k miestu rozpojenia. Výhodou je, že nič neruší vzhľad koľajníc...

kiwwicek - obávam sa, že môže ísť aj o nedorozumenie. Nemá autor na mysli koľakový rozpojovač na elektromagnet ? To spriahlo sa javí byť celoplastové, len ten horný strmeň je kovový ...