Bratislavský železničný uzol

ze trojkolajka nieje na programe dna viem. snad ked uz to budu prerabat, tak budu ''nadcasovy'' a urobia to velkorisejsie ako to vychadza zo simulacii, ked vsetko funguje.
a urcite by bolo fajn ked sa ZZ bude projektovat odznova, hned pozadovat ETCS L2 (v roku 2024 standart pre hl. trate) , aby fira mohol hned po postaveni vl.cesty dat rajcak dopredu a nemusel sa pomaly trajdat az nacita pevnu balizu

Ono by tam nezaškodila diaľkovo ovládaná výhybňa na polceste medzi Šenkvicami a Báhoňom, lebo keď tam nie je k dispozícii jedna z dvoch koľají(výluka/skokan/pokazený vlak/vietor...), máme o ''zábavu'' aj meškanie postarané.

žiadna trojkoľajka nie je v pláne. V pláne je ''zahustenie siete semafórov'' :) :) . Zabezpečenie ako teraz + ETCS . Neviem či už majú vypracovanú ''hustotu semafórov'' :) ale zrejme do každého medzistaničného úseku pridajú ešte jeden traťový oddiel a možno v dlhšom úseku Cífer - Šenkvice aj dva pridajú.

-presne na *to* som zvedavy ''ako husto'' (ake dlhe oddiely) navrhnu a s akou technologiou zistovania volnosti kolaje....... a ci to bude uz hned aj s ETCS.
-a mozno aj neaku tu vyhybnu este navrhnu ......... ale UHP je * asi* skrne :-) :-( :-(

aaaaaaaaa mozno UHP si to tu precita :-) a pride na to, ze lacnejsie bude dokupit Panterov aby mohli jazdit zdvojeni a nic netreba na infra. prekopavat :-)

Že by ''zahustenie siete semaforov'', ako sa kedysi vyjadril jeden ''kompetentný odborník'' ?

aj na dvojkolajke sa da odjazdit takt Os 10min......... s tym problem nieje
-problem je s cim chces tie Os kombinovat, s akou rychlejsie iducou vrstvou. nakladiak sa moze trajdat pomedzi Os, ale s R, ex to je uz problematickejsie.

-aj keby ostala Hl.st. tam kde je (najlacnejsi a aj jednoduchsi variant) a chceme zahustit regio dopravu okolo BA, tak si to trojkolajku pyta aspon po DNV ( lebo Vieden + VRTka od Brna) + dvojkolajka BA hl.st. - BAnM + este nikto nevie co pre VRTku po Madarsko ( nechat ju trajdat 60-80 cez Petrzku je ozaj na smiech).
-sam som zvedavy ake technicke navrhy odzneju na zvysenie priepustnosti BA.hl. - Trnava

trať Praha - Řevnice - Karlštej - Beroun (Plzeň, Rakovník, České Budějice přes Písek....)
- dvadsaťminutový tak osobákov do Berouna, prípadne ďalej)
- polhodinový tak rýchlikov (Plzeň, Rokycany, Příbram, Budejice)
DVOJKOĽANÁ TRAŤ s klasickými drevennými rampami (závorami) na mnohých miestach
ŽIADNE výhovorky, žiadne špekulácie, žiadna pračka, REALITA

Tri koľaje by boli vhodné všade tam, kde by sa vyžadoval 15 minútový takt Os v špičke, čiže BA - TT, BA - Malacky. BA - Kvetoslavov, BA - SC. Ale ja som najviac zvedavý, že ak sa bude rekonštruovať trať 130, ako to budú riešiť v úseku Ivánka - Bernolákovo, lebo si neviem predstaviť prípadné zrušenie cestných prejazdov a výstavbu hnusných protihlukových stien (ako v okolí Žiliny).....

Tak to máš už stanicu se 4 DK

Svojho času už jazdila zdvojená súprava 671 REX z Nových Zámkov do Bratislavy

https://www.vagonweb.cz/razeni/vlak.php?zeme=ZSSK&kategorie=REX&cislo=1872&nazev=&rok=2021

Nepotrebujes mat vsade 4 kolaje, aj ked mozno po Trnavu by sa zisli- zalezi od planovanej frekvencie vlakov. Skor potrebujes zastavky s odbockou, kde osobak zastavi a po hlavnej moze prefrcat naklad/IC/Ex.

Ak je realny scenar, ze tu budu jazdit 2x4-clankove poschodove jednotky, tak ano.
Pokial viem 2x3 regulerne nejazdilo nikde, az teraz pri tej katastrofe do Malaciek. Preto si tym scenarom uplne isty nie som.

Ak sa v špičke vyskytne čas, keď je súprava preplnená, dá sa poschodová súprava zdvojiť. tým pádom pribudne viac dverí na nastupovanie a vystupovanie a nebude potrebné zaviesť ďalšie vlaky navyše. To že sa nedá dodržiavať cestovný poriadok je dané katastrofálnou infraštruktúrou z čoho vyplývajú meškania, ďalej je to dané zlým návrhom poriadku, kde sa zámerne píšu ostré obraty - aby súprava niekde zbytočne nestála - lebo potom nezarába - a preto sa nestíha.

Okrem toho Os vlaky premávajú v špičke v polhodinovom takte na HLST doplnené mimotaktovým spojom spojom do Petržalky. Nemyslím si že bolo nutné zaviesť ďalšie vlaky, skôr je potrebné zvýšiť kapacitu súprav a na to sú vhodné práve tie poschodové súpravy

Ja to viem, a preto nechápem, prečo sa niektorí bránia tomu, že to je z nemeckého S-Bahn.

U nás a v ČR sa to prevzalo zrejme preto, lebo dať tam R by evokovalo rýchlik a dať tam M by zase evokovalo metro. Tak sme tam dali nemecké S.

Mimochodom v mladosti (pred 50 rokmi) som za S-Bahn považoval len berlínsky systém nadzemnej a prímestskej železnice s rovnakými vozidlami ako má U-Bahn (napájanie z bočnej koľajnice). Na moje veľké prekvapenie som potom pri návšteve Nemecka (východného) zistil, že do systému S-bahnu sú tam integrované aj normálne vlaky v okolí Berlína (vtedy dokonca väčšinou v parnej trakcii s ich typickými poschodovými vozňami u nás značenými ako Bpjo/Btjo).

Suhlasim, ono to vie fungovat, ak sa tomu da prisposobit infrastruktura a/alebo cestovne poriadky. Jedno aj druhe by na 120 bolo velmi komplikovane, lebo tych vlakov tam tolko treba a peniaze napriklad na dalsie dve kolaje Slovensko realisticky nema.

Z osobnej skusenosti to vo Viedni napriek vsetkym prisposobeniam celkom nefunguje, nastupovanie a vystupovanie trva z poschodovych vlakov dlhsie ako z jednoitych (hoci aj tym to trva dlhsie ako by malo), jednominutove pobyty sa v spickach nestihaju a potom si cely zvazok prenasa cez pol mesta +5 dokym neni diera v takte. No a potom casto nestaci ani tych par minut, ktore vlaky maju na oboch koncoch mesta na vyrovnavku a prenasa sa to aj dalej.

Ak by sa v spickach v tom Pezinku usetrila nejaka polminuta-minuta a na Vinohradoch dalsia, tak ak sa nepouziju na zrychlenie (a napriklad vytvorenie kapacity pre vlak navyse), aspon to pomoze presne tomu dodrziavaniu cestovneho poriadku.

Jednoducho nevidim vyhody dvojposchodovych jednotiek, dokym teda nenarazame na dlzky nastupist, ale to pri troch (ci styroch, ktore navrhujes) vagonoch problem neni.

problem s pomalsim nastupavanim/vystupovanim z dvojposchodaku sa da elegantne vyriesit 3-4min. pobytom na HL.st, v ostatnych zastavkach(staniciach) to funguje ako Ex_Laco pisal.
-moj osobny nazor je ze v case spicky by mali vlaky chodit co 20 min. je to cas z ktoreho ta netrafi slak ak niektory zmeskas.

**Tak čo znamená to S?**

Wikipedia poradí: S-Bahn je označení specifického systému městské nebo příměstské železnice, tvořícího součást systému příměstské a městské hromadné dopravy. Je vžité zejména v německojazyčných zemích. Označení pochází z němčiny, bývá vykládáno jako zkratka ze Stadtschnellbahn (městská rychlodráha), ze Stadtbahn (městská dráha) nebo Schnellbahn (rychlodráha).
U nás alebo v Česku sa to označenie S zjavne len prevzalo a nemá náš jazykový ekvivalent, v poľskom jazyku to odkazujú ako szybka kolej miejska (mestská rýchlodráha).

Znova sa pýtam, prečo potom bez problémov fungujú poschodové súpravy na prímestských linkách (lebo S-Bahn je presne to) vo veľkých mestách ako Viedeň, Paríž, Budapešť, Praha, Zürich, Miláno. A tam sú vlaky na tratiach v hustejších intervaloch ako na Slovensku. A teraz si skús predstaviť, že na trati 120 by sme mali hodinový takt IC vlakov, hodinový takt Expresov, hodinový takt RExov a k tomu ešte 4x za hodinu osobáky (v špičke) - čiže 7 vlakov za hodinu, k tomu nejaký nákladný vlak.....

Treba povedať, že v regióne Bratislavy to funguje tak, že ráno sa vo vlakoch smerujúcich do BA na zastávkach v drvivej väčšine nastupuje, Tí, ktorí vystupujú a sú pripravení pri dverách, aby opustili vlak. To nie je tak, že vlak z Trnavy do BA zastaví v Pezinku a cestujúci, ktorý tam vystupuje si zrazu spomenie, že aha - však ja tu mám vystúpiť a prediera sa von. A rovnako to platí pri cestách z Bratislavy - tam zasa drvivá väčšina vystupuje a výrazne menej ľudí nastupuje. Ľudia nepotrebujú extrémne rýchlu osobnú dopravu, oni chcú aby vlaky chodili podľa cestovného poriadku, neboli zrušené, boli čisté a voňavé a na hajzloch aby tiekla voda a bol toaletný papier.....

Tak čo znamená to S?

Nebuď posadnutý s S-bahnom, Tu nie je žiadny S-bahn!!! Označenie liniek napr. S50 apod neznamená S-bahn, ktorý jazdí v rámci MHD hl. mesta Nemecka i iných veľkých miest v nemecky hovoriacich krajinách pod. ako U-bahn s rozdielom, ten prvý ide po povrchu, druhý zväčša po zemou a majú svoje špecifické súpravy. S-bahn aj U-bahn sú nemecké výrazy.