Plánovanie modelovej železnice

Laik A čo sa do 1,5 m zmestí ? Užitočná dĺžka koľají by mala byť v H0 u rýchlikovej stanice aspoň 2,5 m - napr. loko + 7 rýchlikových vozňov. Hlavné trate sa nestavajú pre 810+prívesak. Druhá vec, ak chceš stavať ako hl. motív stanicu, dal by som ju šikmo, aby bola dlhšia a môže byť aj v oblúku. Prečo si tam dal depo ? Logicky sa spýtaj, prečo je tam. Musí mať nejaký prevádzkový dôvod. Nikto nepostaví ani remízu, pokiaľ na to nemá dôvod.
Toto sa tu už niekoľkokrát preberalo. Zájdi na http://diskuze.modely.biz/ do sekcie modelových koľajísk, popozeraj si plány ostatných modelárov a možno ťa niečo inšpiruje.

Vážený priatelia.
Odvážil som sa nakresliť niečo a bol by som veľmi potešený, keby ste mi niekto spravil kritiku. Napriek niekoľkým upozorneniam, na menšej ploche znásilňujem dvojkolajné riešenie. Najdlhšie dve koľaje majú voľnú dĺžku 1,7m. Nuž nie je to zázrak, ale možno to prejde. Mne osobne sa ale nepáči riešenie výhybiek v zákrutách a v tuneloch a ani neviem, či to nemá nejaké úskalia. Zbytok plánu začnem kresliť aź po stabilizovaní nákresu hlavnej stanice.

to laik: pozri, ak chces dat blizsie kolaje, tak daj. Kludne, ale ako som ti pisal, je to asi ta posledna vec, co by ta mala zaujimat. Ak beries ako meradlo layouty, ktore maju tisice m2 ... no neviem. Ale urcite zacinas z toho najhorsieho konca.
Pri rozmeroch, ake si uviedol (3,7x2,5) prichadza do uvahy tak maximalne lokalka - jednokolajna trat s malou priebeznou alebo koncovou stanicou .... dvojolajka ani omylom, aj tak by sa ti tam prakticky nic nezmestilo a najdlhsi rovny usek by mal maximalne tak meter ... a neviem, ak ti nebude vadit, za budes mat modelarsky nezmysel (dvojkolajka sa na tak malom priestore proste neda vymodelovat ani pri maximalizovani kompromisov) ale bude ti vadit, ze to nie je predpisanych 4000 mm --- fakt ides na to uz od zaciatku VELMI ZLE ....
P.S. Rozostupy kolaji okolo 61 mm dodrzuju aj dalsi vyrobcovia kolajiva .... nie je to vec PIKO ....

Nestrašte ma !!! Beriem všetky vaše slová vážne, našťastie zatiaľ len plánujem. Prepáčte na dnes musím skončiť, ale Váš názor na tú voľbu digitál od ROC-a ma naďalej zaujíma. A Igiho pozvanie mám zapísané. Budem plánovať čas. Zatiaľ sa majte.

Laik---nechcem ťa pomýliť, alebo vystrašiť, ale ideš do investícií, ktoré nie sú zanedbateľné a urobiť chybu je dosť bolestivé, radšej tri krát merať, rozmýšlať, ešte raz pomerať a až potom sa rozhodnúť

Laik--- a sme pri ďalšom maličkom probléme----máš nástupište---ide o to , že ak budeš jazdiť s parami---koľaj musí ísť od nástupišťa ďalej---parný stroj je viac do priestore, alebo budeš mať poschodové vozne-tiež sú širšie, alebo prebehneš cez stanicu žeriavom do ROCo tiež je širší ako by si predpokladal.Keď som robil stanicu "REŇOVO"-musel som prerábať nástupištia, a to som ich robil podľa prepočtu, ale koľaje som už mal položené, tiež PIKO,upevnené---skrátka ideálne to nejde stále, treba kompromis.

Laik: A veď som ti písal, že najlepšie je prísť osobne pokecať. Ako domáci to k nám nemáš tak ďaleko.

Práve mi sergejik poplietol úplne hlavu, potreboval by som zájsť na pivo a vyškoliť sa. Poviem to po svojom. Plánujem Digitál od ROC-a, nič svetaborné, ale malo by to stačiť. Čítal som tu ódy na TOP výrobcov, pozrel som si stránky, ale asi zostanem pri zemi. Aj ROCO zostava aj s PC programom je okolo 500€. Tak sa už teraz potím. A teda na toto potrebujem natiahnuť teóriu o lokomotívach a dekodéroch. Toť vsio. Viem, pre vás, čo sa orientujete je to "malina", ale ja som len Laik.

mikinko

Pochopil som napísané veci a skutočne nehľadám problém, len som podrobnejšie prezeral túto tematiku, veď príprava by mala byť. A prezrel som si veľa modelových koľajísk na nete a tuším to je z tých obrázkov aj viditeľné, kto sa pokúsil ísť na vzdialenosti podľa koľajiva a kto sa ťahal na menšie vzdialenosti. Prezrel som si NEM 112 a dala mi za pravdu v tom, že minimálna vzdialenosť na rovnej trati mimo stanice je 46 mm, čo presne zodpovedá 4000mm v skutočnosti. V stanici je to 52 mm, pričom koľajivo PIKO má 61,9mm. Viac som nechcel povedať, len to, že sa mi zdá, pokiaľ som videl u modelových koľajísk tú menšiu vzdialenosť na rovných úsekoch, že je to menej rozčapené do šírky. O oblúkoch nepolemizujem, tam sa chystám urobiť test prejazdnosti najdlhších vagónov a basta. Koľajisko bude mať rozmery 3,7mx2,5m a oblúky budú maximálne ako budem môcť dosiahnuť. Plán sa ešte len práve rodí. Ešte na koniec mi napadla drobnosť a vlastne z toho som rozpriadol túto tému. Pokúšal som sa zistiť aký rozmer medzi koľajnicami mám dodržať v stanici, aby som mohol medzi koľaje položiť kúpené nástupište a aby tam nebola medzera ako hrom. Tak preto tie úvahy. Inak ďakujem za všetky rady, rešpektujem Vaše pripomienky, ale teraz mám čas uvažovať o stavbe, ktorá začne v lete, keď sa mi uvoľní izba a tak uvažujem hľadám a orientujem sa.

Laik---POZOR---netreba miešať hrušky(jednosmerné loko)s jablkami(striedavé loko)
Sorrec že ti to takto píšem, ALE to že DCC -digitál -púšťa "striedavé" napätie, ešte neznamená že sa po koľajach môžu preháňať loko určené na striedavé napätie.
Ak uvažuješ o Digitálnej prevádzke, máš koľajivo PIKO---jednosmerné napájanie, kupuj loko na jednosmerné napájanie a osaď ich dig. dekóderom. A vec je vybavená. V prípade, ak by si dal na koľajisko loko BEZ dekódera, mohlo by dôjsť k poškodeniu motora.
V prípade plánovania koľajiska na Digitál,máš výhodu v tom, že nemusíš robiť izolované úseky, vlaky ti budú môcť behať proti sebe atď,

to laik: djexpres ti to vcelku dobre nacrtol. Ide o prechodovy prierez, ktory je potrebne dodrzat aj s ohladom na polomery oblukov. Beries ako meradlo skutocnu zeleznicu - to je OK. Ale ber do uvahy, ze na skutocnej zeleznici su minimalne polomery viac ako 100m, bezny polomer je od 300-600 metrov, na koridoroch este viac. Co je v modelovej velkosti od 1,2 metra najmenej az po 3,5 - 7 metrov (hovorime o POLOMERE) bezne. Bezna dlzka stanicnej kolaje sa pohybuje od cca 200 metrov na lokalkach az po 500-1200 metrov v priebeznje stanici. To je od 2,2 metra na lokalke az po 6-14 metrov na hlavnej trati. Bezny oddiel na hlavnej trati ma cca 700 a viac metrov (podla tratovej rychlosti). A tych oddielov tam je tak mozno 5-10 bezne medzi stanicami.
Teda, ak chces modelovat vsetko ako ma byt na hlavnej trati, pocitaj so stanicou dlhou aj so zhlavim minimalne 10-12 metrov, minimalna dlzka medzistanicneho useku po dalsiu stanicu by mala byt cca 50 a viac metrov, minimalne polomery okolo 3 metre. A az ked toto budes mat, potom sa skus zamysliet nat tymi 4000 mm medzi osami kolaji (mimochodom, v stanici je to viac).
Preco to pisem. Nuz preto, ze mi to pripada ako to, ze si sa sustredil na jeden detail a silo mocou tam chces najst problem. A pritom osova vzdialenost kolaji byva v zeleznicnom modelarstve ten najmensi problem. Ovela vacsi problem su celkove dlzkove dispozicie a polomery oblukov. A vzhladom na uvedene je uz roky jasne, ze dobre zeleznicne modelarstvo je vzdy o rozumnych kompromisoch (vid aj kniha od p. Zusku "Modely zeleznice v terenu").
A polozenie kolaji blizsie k sebe neznamena len pouzitie flexi kolaji, ale aj problem s geometriou vyhybiek, nakolko vsetky su stavane na osovu vzdialenost tych cca 61 mm.
A teda ak chces riesit osovu vzdalenost kolaji 4000 mm v H0, ok, ries to. Ale podla mna zacinas z toho najhorsieho konca ....
P.S. My mame beznu geometriu a vobec sa mi to nezda na tej dvojkolajke nemodelove.
P.S.S. Ked uz budes riesit tu osovu vzdialenost, tak si nezabudni prepocitat aj pocet prazcov na modelovy km. A uvidis, ze ani tam to nie je moc modelove .... Proste, ako som pisal vyssie, urcite kompromisy su v zeleznicnom modelarstve nevyhnutne ....

Laik - pozor pozor... nieje loko ako loko... ak je mašinka na striedavé napätie nemusí byť automaticky na DCC (digitál). Nové mašinky sa robia s plošákmi v ktorých sú chrobáky do ktorých jednoducho zastrčíš dekodér... pozor však aj pri kupovaní dekodéru... stačí pogoogliť a nájdeš čo potrebuješ.

sergejik - múdro múdro... flexami sa odstráni množstvo problémov

Páni a mám ešte jednu otázku. Ako je to s napájaním koľajiska. Všimol som si, že nové mašinky sú niektoré na striedavý a niektoré na jednosmerný. Ak plánujem koľajisko s Digitálom a je tam striedavé napätie a povely po koľajniciach ako sa tam dostane klasická mašinka na jednosmerný prúd. To asi nepôjde, automaticky musí ísť locodekodér, že?

sergejik

Ďakujem, teraz mi je to jasné, presne na to som myslel, len som si to chcel nechať potvrdiť niekým, kto má skúsenosti. A aj v tom máš pravdu, že flexi koľajivo je v porovnateľnej dĺžke lacnejšie ako skladané koľaje. To som si vypočítal. A dokonca je podľa mňa výhoda aj v tom,že sa zníži počet elektrických spojov. Len treba rezať, ale na to mám malú elekrtickú rozbrusovačku.

Laik----pri používaní PIKO koľajníc je možné použiť aj flexi koľaje, ktoré ti umožňujú viac sa vyhrať so samotnou geometriou--teda aj opriblížením sa koľajníc bližšie k sebe. My v modulovke využívame flexi v plnej miere a osvedčili sa, ba by som povedal, že samotná investícia je v konečnom dôsledku lacnejšia , ako pri kusových koľajách. A myslím, že vo WinTracku sa dá s flexi aj plánovať.

Djexpres

Ďakujem, ale som sa nedozvedel, ako to urobiť v stanici, ak modul koľajiva mi to neumožňuje a v priamom úseku to znamená, že budem musieť používať iné koľaje a inak ako predpisuje výrobca. A aj to je potom jasné, že budem musieť čarovať a rezať a je mi na prd plánovanie vo WinTracku atď, atď. Pochopil som to správne?

Laik

Pre modelovú železnicu existuje tiež prechodový prierez ako aj na skutočnej železnici, treba si zaobstarať šablónu alebo su ju vytvoriť podľa hodnôt rozmerov šablóny nájdenej na internete (nemám link), jedná sa o to aby sa ti dlhé osobné vozne nevychylovali príliš do druhej koľaje, teda aby nedošlo k ich kolízii, ja som toho názoru že pri stavbe sa správať čo najreálnejšie k skutočnej železnici, takže ak si vymeriaš, aby nedochádzalo ku kolízii medzi dvoma koľajami a hranami dlhých vozňov, tak kludne radšej posuň osi koľaje bližšie nech to vyzerá reálne

Vážení priatelia. Pustil som sa do stavby koľajiska a zaujala ma jedna vec. Vymodeloval som si koľajisko v hlavnej stanici z koľajiva PIKO A Gleis a zistil som, že odstup jednotlivých koľají ani na priamej trati nezodpovedá skutočnej mierke. Podľa noriem platných pre normálnu železnicu by to malo byť medzi osami koľají minimálne 4000 mm. To jest v mierke H0 46mm. U Piko A Gleis je to minimálne modelových 61,9 mm, čo je v skutočnosti 5385 mm. V priamom úseku sa mi zdajú byť koľaje smiešne ďaleko od seba. Mám tomu rozumieť tak, že ich nemusím dostať bližšie k sebe, je to tak dobre, alebo sa to robí inak ... Som zvedavý na váš náror.

mareo, Roco vyrába 2 druhy profilového koľajiva, ktoré sa odlišujú výškou koľajnice. Starší typ (neskôr označovaný ako Hobby Line Ost) bol vyrábaný s výškou prútu (bez pražcov) 2,5 mm a bol "strieborný". Tento typ po čase začne korodovať . Potom prešli na iný materiál prútov ("medený"), pričom zostala pôvodná výška 2,5 mm. Tento typ je bez problémov kombinovateľný s koľajivom Piko A-gleis, jediným rozdielom je šírka päty koľajnice. Pri použití originálnych spojok Roco je to bez problémov. Pri použití spojok Piko možno bude potrebné tieto trochu roztiahnuť alebo mierne obrúsiť pätu koľajnice Roco.
V druhej polovici 90-tych rokov začala firma Roco (ale aj ostatní) ponúkať profi-koľajivo s výškou prútu 2,07 - 2,1 mm. Pri použití tohto koľajiva je potrebné použiť na spojenie s 2,5 mm koľajivom špeciálne tvarované spojky, ktoré vyrovnávajú výškový rozdiel hláv koľajníc. Túto spojku má Piko pod objednávacím číslom 55294, Roco 42612 a väčšina obchodníkov ich má bežne v predaji.

mareo záleží na čo to chceš.