Železničné zabezpečovacie zariadenia

J0HnZ:
Vďaka za vysvetlenie. Takže ak tomu správne rozumiem, pri prechode z ETCS L1 na L2 sa zapojí GSM-R a doplnia sa nejaké komponenty, a príp. sa ešte upraví sofware, ale inak celý systém ostáva aj súčasťou L2?
A podobne je to aj s HDV, kde sa doplní GSM-R a nejaké prepojovacie moduly, či tam to je zložitejšie?

JOHnZ: je mi to jasné, preto som napísal, že to záleží od konkrétneho prípadu. Úsek od Trnavy po Raču by potreboval v každej stanici všetky 4 spojky, ale to je asi nereálne .... tak aspoň doplniť AH. Veď taký úsek Rača - Jur kde je 6,5 km oddiel, Cífer - Šenkvice tak isto ....

Však áno, preto sa nečudujem, že AH može výjsť lepšie ako AB.

tratovak: Ono to závisí od kopy miestnych podmienok. Niekde môže do toho byť zapracovaný ten elektrický interval, niekde frekventovanejšie priecestie, niekde sa zle vyspal spracovateľ ZDD,...

metal7779: Leopoldov - Trnava je úsek dosť dobrý. Ale taký Cífer (na jednu aj viacmenej aj druhú stranu)...

To ja viem, len nedávno sa tu riešil odchod Os zo Svitu za IC na Štrbu a tam to "ide" až po 4,5 min, t.j. vtedy keď to IC je cca 7 km za Svitom...
Elektrické medzidobia je o inom...

Ja sa tomu až tak nečudujem, samozrejme záleží od konkrétneho prípadu .... ale napríklad z Leopoldova ak prechádza IC smer Brestovany tak druhý vlak môže odchádzať za cca minútu aj pár sekúnd, ak prvý vlak odchádza z Leopoldova tak odhláška je za 1,5 minúty

Enrico: GSM-R je rádiotelefónny systém. ETCS L2 a L3 ho využívajú pre posielanie dát, ale GSM-R môže byť (a často býva) nasadené aj tam, kde žiadne ETCS neni. Takže nič sa meniť nebude. Pri inštalácii ETCS L2 príde prekonfigurovať LEU, prikúpiť RBC a IRI. ETCS L1 potom môže slúžiť ako záloha pre prípad výpadku RBC.

tratovak: Grafikon na AB sa nedá konštruovať "na výstrahu". To by jednak nezvládala energetika, druhak tie galaje, ktoré by sa stávali pri najmenšej poruche... TO, že potom AHr chýba tá rezerva pri mimoriadnostiach iných než porucha ZZ je potom druhá vec. Svoje tiež zohrá to, že autoblok a počítač náprav nejde úplne dohromady (nejaké možnosti sú, len to ešte nikto nevyvinul resp. nepodarilo sa to schváliť)

Tomino: Neviem ako je to u iných výrobcov, ale napr. u AŽD sa naviazanie releovky na ETCS L2 rovná nie minimálnemu zásahu, ale namontovaniu baj vočko polovice elektronického stavadla (skriňa TPC + skriňa DOZ + prakticky rovnaký počet EIP panelov pre vstupy, ak nie aj vyšší, ako keby tam bola sama ESA + napájanie, najlepšie rovno skriňa UNZ)...

No pokiaľ má AB medzidobie 4,5 min, tak sa nečudejem...

milloss: to by som veru chcel vidieť

Ufo: SIEMENS robil Kysucke Nove Mesto
AZD robilo Krasno nad Kysucou, kolajove obvody, autoblok a priecestne ZZ.
milloss: to asi tazko preto ze u AH v oddieli moze byt len jeden vlak. Ked to prezeniem tak v jednom oddieli pri urcitych situaciach a ak by sa zmestili tak aj viac vlakov ale dva urcite.

jeden zabezpecovackar mi raz povedal, ze na rovnakom useku prezenie cez AH viac vlakov ako cez AB. Ale ako, to uz nechcel povedat

Tomino: čo robil Siemens na Kysuciach? Staničné ZZ KNM a Krasno? BA-ZA bude len L1.


ENrico: BA-ZA bude Gsm-r ale nie L2.

Ćo sa tyka trate Kuty - Sturovo:
Tak od Kutov az po Nove Zamky by bolo mozno aplikovat ETCS L2 s niejakym minimalnymi zasahmi do existujucich ZZ, nakolko v tomto useku su vsetky stanice vybavene releovkami.
Od NZ by bolo asi vhodne v staniciach Dvory nad Zitavom, Gbelce a Muzla (lelktromechaniky) vybodovat nove zab za samozrejme s dialkovym ovladanim. No a samozrejme by bolo rozumne aj to Sturovo prerobit.

Tieto prispevky ma nenechaju chladneho a preto reagujem:
AB vs AH: Bohuzial v tejto brandzi to nie je o tom ze uradnikov znami vyraba zabezpecovacku tak tam bude AH alebo naopak. Pozrite sa kto su vyrobcovia, ktory dodavaju pre ZSR. Su len dvaja z asi 6 z celeho sveta a to SIEMENS a AZD. AZD skor preferuje AB nakolko to je aj v CR najpouzivanejsi system TZZ. SIEMENS neviem co preferuje, ale ked prisiel na ZSR nepoznal ani AH ani AB. AH sa naucil na koridore do Trnavy a AB sa naucil na Kysuciach. Takze dnes uz vie obe. Ale su to ZSR ktore preferuju a razia AH na celom koridore.

ETCS L1 a L2: Na koridore je L1 od BA do NM. Dalej sa pocita s L2.
Co sa tyka stavby GSM-R a ETCS : Tak od BA cez Zilinu a Cadcu az k st.hr. CZ bude vybudovane GSM-R. A ETCS L2 od Ziliny cez Cadcu az po st.hr. s CZ. Nic sa nepalnuje upravovat na useku od BA po ZILINU.

Ale načo sa tam potom to ETCS dávalo, keď ho prakticky využíva pár 350tok, a všetko ostatné jazdí normálne bez prenosu, len na dohľad 120km/h? Preto, aby nám tu mohli prejsť zahraničné mašinky s mobilkou, alebo aby sme zvýšili bezpečnosť trate? Lebo ak to druhé, potom mali mobilné časti ETCS dostať bratislavské 361, 362, 363 a pod....povinne. Vtedy by to malo zmysel, a bolo by to ozaj zabezpečenie. Takto je to zbytočná vec, a preto sa každý nato aj tak spolieha, a jazdí na dohľad aj pri 160tke.
Historické vozidlá by mohli mať výnimku, prípadne dvojčlenné obsadenie, zníženie rýchlosti - ako písal 362.001.

Viete mi, prosím, niekto vysvetliť, ako to teraz bude s tou inštaláciou GSM-R na BA-Žilina na úsekoch, kde už je ETCS L1? Predpokladám, že sa to bude musieť nejako prepojiť, teda bude sa nejako zasahovať aj do ETCS?
A potom by ma zaujímalo, keď sa bude inštalovať ETCS L2, tak do akej miery bude treba upraviť L1, resp. čo sa bude dať využiť z existujúceho L1?
Ďakujem.

AD: http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?id=230432&kat=1&najdi=719282&n#719282
Síce by to bolo fajn, ale
1) ako píše mikulik + historické vozidlá
2) neviem, či ešte má zmysel dávať či už ETCS abo LVZ na 40 ročné zgarby
3) museli by poslanci zmeniť legislatívu a to skor porastú klobásy na stromoch
Z mojej strany je to čiste akademická disusia, ale rovnaké riziko prehliadnutia návesti hrozí aj na tratiach bez LVZ/ETCS (a tých je väčšina) + koľko staníc aj na AB nekóduje? A vybaviť všetky vlaky a trate je na SVK v reálnom čase utópia. Takže všetko je to o tom, aké riziko sme ešte schopní pripustiť. V ČR to vyriešili tak, že buď prenos máš, alebo ideš max. 100. Je to pri Vmax 100 ešte prijateľné riziko? Alebo dvojmužná obsluha? Ale to už po čase výjde ten zabezpečovač lacnejšie. Ale opäť - čo s traťami, kde žiaden nie je? Pokiaľ problém rozdelíme na hľadisko bezpečnosti a rýchlosti (hoci spolu súvisia), tak z pohľadu rušňovodiča, od akej rýchlosti ho začne svrbiť zadok, keď ide bez prenosu?

Ufo: Štátne inštitúcie kupujú to, čo dodávateľ chce a vie predať.

Statne istitucie kupuju to, co vyraba kamarat statneho uradnika, pripadne kamarat jemu nadriadeneho politika. Ci to uz dodavatel vie, alebo skor nevie vyrobit, ja nepodstatne, danovy polpatnik to rad zaplati... A ani nepipne....

Diky, tak ste mi v podstate odpovedali a potvrdili mi teóriu. Ale na druhú stranu sa nebojím, že sa na tejto trati bude raz niečo robiť.

JOHnZ: Štátne inštitúcie kupujú to, čo dodávateľ chce a vie predať.