Železničné zabezpečovacie zariadenia

cidto teoreticky (prakticky do toho nevidim): nemoze ta kratka cevena sfuknut masinu,............pripadne mirel nutit na brzdenie podla krivky

Práce pokračujú...

Krátka červená po žltej pred zelenou - medzi Varínom a Vrútkami je to veľmi častý jav.

Mikulik: No ak preblikávala zelená a červená, tak máš najskôr pravdu - to mohol byť problém v činnosti koľajových obvodov. Ale rovnako to mohlo byť aj kopec iných problémov - napríklad porucha v komunikácii medzi logikou riadiacou jednotlivé návestidlá, chybná detekcia svietenia svetla (ale to by sa striedavo rozsvecovala zelená a žltá), atď.

peto dik..........len aby som to upresnil: medzi ZA a CA to blikalo ked tam nebol ziadny vlak....skort to tipujem ako nahodne "vyhodnotenie situacie", ze dalsi usek bol obsadeny.

Nechcel som písať siahodlhé teórie o konštrukcii zabezpečovacích zariadení, ale predsa len niečo málo. Prekmitnutie červenej na autobloku pri zmene medzižltou a zelenou môže byť spôsobené starnutím oneskorovacieho kondenzátora ako písal JOHnZ alebo odpojením oneskorovacieho vinutia alebo len rozdielnym oneskorením odpadu dvoch relé. Závisí to od konštrukcie konkrétneho autobloku. Takže, ak to robí napríklad medzi Varínom a Vrútkami, tak to bude chyba relé (odpojené alebo zle zapojené oneskorovacieho vinutie), ak to robí za Žilinou smerom na KNM, tak je to problém elektroniky, lebo tam funguje elektronický autoblok. V každom prípade je to ale krátkodobý prechodový jav, síce nežiadúci ale nie nebezpečný.

jones: Relátka sú naozaj robustná záležitosť, aj keď občas holt mechanický kontakt je mechenický kontakt, a akokoľvek môže byť predimenzovaný, tak skrytý materiálový defekt môže urobiť svoje. Takisto sa aj tie najkvalitnejšie kontakty časom (v horizonte rokov-desaťročí) napaľujú a tiež strácajú svoje vlastnosti. A nejaké tie blesky tiež urobia svoje. A občas stačí trocha...

Ale častejší problém býva inde:
Relátka majú logicky nenulovú, ale hlavne z princípu často rozdielnu dobu odpadu (nie len typovo, ale aj kusovo), takže pri releovke nestačí len poskladať tie relé a prekáblovať. To by nefungovalo. Na rôzne miesta sa tam musia vkladať spožďovacie RC články (väčšinou prvoplánovo, niekde sa na to príde až pri oživovaní) zložené z odporu a svitkového kondenzátoru. No a tie svitkové kondenzátory (podobne ako polovodiče :)) môžu starnúť, prípadne navlhnúť (aj zo vzdušnej vlhkosti), alebo inak prísť k úhone na kapacite, prípadne sa v nich môžu vytvoriť prechoďáky. No a potom sa stratí správny spoluchod relé, niektoré odpadne skôr než by malo, niektoré neskoro natiahne, a galiba je na svete.

Ale až sa tu staví azetdak, tak nám to určite vysvetlí. Zrovna v tomto verím, že má ďaleko väčšie skúsenosti než ja. Ale najskôr za to budú zasa môcť len zlepšovatelia, šetrenie a neschopnosť mladších generácii... Alebo možno aj Vihorlat, ten má tiež väčšie znalosti releoviek. Ja som moc mladý, takže priamo pod ruky mi už prišli holt len tie počítače... Ale plánujem sa dovzdelať ;).

ked som isiel autom zo Ziliny do Vrutok, tak som videl na AB (ak ma pamat neklame, tak za druhym tunelom) ako svietila oranzova, potom cervena (menej ako sekundu) az potom zelena.

PS:ked spustili koridor (140 km/h) od ZA na CA, tak tam tiez jedno navestidlo si blikalo vsetky farby hore-dole a to dalsie iba cevena-zelena ...bolo to pekne vidiet z nadjazdu pri Budatine..... , ale spravili to (dotiahli kontakt) za par dni.

Teda,keď idem vlakom,tak to urobí.Pri Výstrahe v pohode,robí to len pri Volne.

niekde som čítal,že rele sa nekazia.

Už roky predzvesť ( posledné nav. AB) do Žiliny pri návesti Volno asi 150 metrov pred nim prekmitne na Vystrachu.

Mikulik: nie je to bežné, ale je to možné. Pravdepodobne sa pokazilo jedno z riadiacich relé autobloku

ja mam taku jednoduchsiu: je bezne ze na navestidle AB po oranzovej naskoci najprv nachvilu cervena az potom zelena?????????

passion: Stavadlo Starmon K-2002 alias Betamont ESB-1 zásobník vlakových ciest nemá, spôsob povelovania technológie a jej hardwarové riešenie ho nateraz z princípu neumožňujú.

So zásobníkmi vlakových ciest je to také celkom zložité. To čo píše Vihorlat samozrejme platí, zásobník v podstate zo stavania vlakových ciest vylučuje ľudskú účasť. To znamená, že obecne môže dôjsť k nejakej závade, tzn. že by naozaj niečo nezašuntovalo (Moravany), ale aj na počítačoch náprav by mohlo dôjsť napr. k vykoľajeniu vlaku, prípadne inej udalosti, na ktorú vďaka tomu, že cestu už stavia zariadenie, výpravca zareagovať nestihne. Samotný zásobník po stránke technickej bezpečnosti je ale bezpochyby realizovaný bezpečne a nie je dôvod ho neschvaľovať do prevádzky. Určitým problémom môže byť aj kombinácia zásobníka vlakových ciest s vydávaním povinne dokumentovaných úkonov (aj keď tieto do zásobníka zadávať nejde). Či si s ohľadom na vyššie uvedené ho správca infraštuktúry "trúfne" ho používať. Takže ak s tým po tejto stránke ŽSR má problém, tak holt...

Na druhej strane nemusíme ani chodiť ďaleko a nájdeme na ŽSR zásobník vlakových ciest, ktorému sa (zrejme) bez problémov verí. A tým zásobníkom vlakových ciest je Siemensácky ILTIS. Síce sa jedná o iný prístup (namiesto prostého reťazenia povelov za seba teda funguje na báze udalostí a predprogramovaných trás pre jednotlivé vlaky), ale výlúčenie človeka zo stavania vlakových ciest je v podstate rovnaké. Tzn. SIMIS síce stavia vždy len 1 cestu v jednom okamihu, ale akonáhle ju dostavia ILTIS mu zadá ďalšiu...

Takže ohľadom zásobníkov vlakových ciest si musia urobiť poriadok hlavne v ŽSR.

Vieš ako to je aj v predpisoch "niečo musí byť tak a tak, ale ak nie je, tak to môže byť aj inak, alebo ešte úplne inak" takže to slovko "musí" je tam vlastne na smiech. Niečo to zariadenie má, niekto to navrhol, niekto vyskúšal, niekto testoval, všetci sa pod to podpísali ale príde nejaký gašpar a povie "nepoužívajte to lebo sa mi snívalo že je to nebezpečné..."

Presne to mi vravel kamarát výpravca, len mi bolo trápne sa na to spýtať tu, som si myslel, že je to len blud. Tak to fakt??? Nie je odporučené... a je schválené. To je ako s tou našou Mesa23. Všetci vedia, že v 160MHz funguje nahovno, ale však má pečiatku, tak čo sa sťažujete.

Neviem, ale zásobník ciest je odporučené nepoužívať lebo sa mu nedôveruje. Nedôvera je spôsobená nedôverou voči koľajovým obvodom (čo keď niečo nezašuntuje ako má a zásobník zadá ďalšiu cestu pri ktorej dôjde napr. k podhodeniu výhybky). Čo na tom že u nás sú použité takmer všade počítače náprav aj my musíme byť in a nedôverovať tiež. Ale určite nám chlapci a hlavne JOHnZ k tomu niečo povie.

Má elektronické stavadlo ESB-1 od Betamontu (Sliač-kúpele) možnosť zásobníka vlakových ciest ako ESA? Či ako sa to správne volá.... Myslím to, že napríklad pri križovaní vošiel jeden vlak - od Zv, postaví sa vchodová cesta pre vlak oproti od Vlkanovej a hneď na to výpravca zadá do zásobníka odchodovú cestu pre stojaci vlak zo Zv, ktorá sa po uvoľnení zhlavia potom sama postaví a požiada aj o traťový súhlas do Vlkanovej.

Zdravím,

začiatkom tohto školského roka sa nám podarilo prepraviť z bývalých dielní SOU železničného na Masarykovej ulici v Košiciach staničné elektromechanické zabezpečovacie zariadenie zo žst. Nižná Myšľa. Po vyradení z prevádzky už odvtedy viac nebolo funkčné. Rozhodli sme sa ho teda rekonštruovať do prevádzkyschopného stavu. Momentálne sa venujeme hrubej práci čiže brúsenie, tmelenie, natieranie. Opravuje sa aj skriňa na ktorú sa ukladá riadiaci prístroj v dopravnej kancelárii. Museli sme vyrobiť aj nové dvierka keďže pôvodné boli zničené. Na fotografiách sú rámy stavadlových prístrojov s ošetrenými poškodenými časťami základnou farbou. Na poslednej potom držiaky pravítkových skríň.

1. Stôl s pravítkovou skriňou riadiaceho prístroja
2. Skrine s hradlovými závermi Stavadlo I.- Riadiaci prístroj- Stavadlo II.
3. Koľajové číselníky

1. Ústredná zámka
2. Stavacie páky
3. Stavacie páky